Cez vysoké okná dnu prenikali zlaté slnečné lúče. Nehriali tak ako na jar, no aj napriek tomu boli stále rovnako oslepujúce. Odrážali sa od zrkadla toaletného stolíka vedľa postele a zalievali miestnosť svetlom. Elizeé prižmúrila viečka, no napokon odvrátila hlavu.

Izba Leah sa počas uplynulých týždňov zmenila na nepoznanie. Kým toaletný stolík bol doteraz dominantou celého priestoru, teraz ho nahradil obrovský písací stôl, na ktorom spal notebook a štíhla vysoká lampa so skloneným klobúčikom. Na stene visela korková nástenka uprostred ktorej slabo povieval pripnutý papier svetlohnedej farby, na ktorom žiaril biely návrh svadobných šiat – jej svadobných šiat.

Elizeé si oblizla pery a narovnala chrbát. Tie šaty boli úžasné už iba na obrázku, nevedela sa dočkať toho, kedy si ich po prvý raz oblečie. Aj preto teraz takmer nepohnuto stála a trpezlivo čakala, kým ju Leah odmeria a zapíše si jej miery do zošita.

Leah však bola dušou neprítomná a vôbec si nevšimla, že jej meria obvod pása už druhý raz. Bolo ťažké sústrediť sa na vlastnú prácu, myseľ jej neustále odbiehala k poslednej skúške prvého semestra, ktorú absolvovala len pred týždňom. Posledný vyučujúci, ktorý jej zapísal známku do indexu, bol Raven.

Thorton obodoval ich písomné testy a potom si ich volal dovnútra na doskúšanie, ak si chceli zlepšiť známku, alebo potrebovali hodiť záchranné lano. Postávala na chodbe bokom od ostatných a úzkostlivo sledovala tváre študentov, ktorí vychádzali z jeho kancelárie. Niektorí sa tešili, iní naopak odchádzali so zvesenými hlavami. Bolo to skoro ako lotéria.

Netušila, či skutočne natoľko spackali svoj písomnú časť, alebo bol znova prísny a vŕtal sa v ich vedomostiach. Nemala ani poňatia, ako bude hodnotiť jej prácu a či sa rozhodne preskúšať ju z teórie, ktorú preberali počas celého semestra. V tomto bol sám sebe pánom a im neostávalo nič iné, len to tolerovať.

Pri ostatných vyučujúcich sa nebála, ale keď si spomenula na Thortona a jeho prísne známkovanie, žalúdok sa jej zachvel. Ruky mala studené, akoby jej ich niekto nechal omrznúť ľadom. V krku jej vyschlo. Žalúdok sa jej stiahol a hoci svoj obed jedla dávno pred dvanástou, vôbec sa necítila hladná. A to hodinky na jej ruke ukazovali, že čoskoro bude pol siedmej večer. Bola si istá, že v tom momente do seba nedostane ani len za hlt vody, ktorý tak potrebovala.

Oblizla si pery a potom si na ne naniesla balzam, aby zamaskovala svoju popraskanú pokožku.

Vedela, že jej nervozita pramení z úplne iných príčin, než u ostatných spolužiakov. Musela sa ponoriť hlboko, aby nato prišla, ale bolo to tam. Jasné a živé.

Kdesi uprostred Vianoc sa do neho zamilovala. Nebol to jej prvý vzťah, vedela, čo všetko tie pocity rastúce v jej vnútri znamenajú. Pri Dylanovi a Lukeovi si dávala pozor, aby neprenikli na povrch. No pri Thortonovi ich neočakávala a zrazu boli tam, bez toho, aby o tom čo i len tušila.

Hoci už bola raz odmietnutá, nedokázala ich pochovať. Stále tajne dúfala, že Thorton dostane rozum a rozhodne sa znova pristúpiť k dohode, aby od otca dostal peniaze na svoj biznis.

Ďalšia zo spolužiačok vyšla von a s úľavou vydýchla. Urobila najťažšiu skúšku v semestri a mohla sa vrhnúť na ten letný. Leah sledovala, ako mizne na chodbe, až kým si neuvedomila, že zostala posledná. V Thortonovej kancelárii teraz sedel ďalší spolužiak.

Ak dovtedy mala pocit, že nedokáže prehĺtať, teraz prestávala dýchať. Mala vojsť do jeho kancelárie preto, aby sa rozprávali o známke za jej predmet, no všetky otázky, ktoré sa drali na jazyk, sa týkali len ich neúspešného dohodnutého manželstva.

Keby mohla vziať späť jednu jedinú vec, bolo by to na začiatku, kedy svojmu otcovi povedala, že si Thortona nevezme. Teraz by súhlasila a dala mu šancu. Bola to jej vina, že všetko dopadlo takto. Keby nebola natoľko tvrdohlavá a pokúsila sa ho spoznať, možno by to teraz vyzeralo úplne ináč.

Uvedomovala si, že je zúfalá, a že niektoré z báb by ju považovali za chuderu, keby aj teraz doliezla za Thortonom a uprosila ho, aby pristál na otcovu dohodu. No to, čo sa udeje, bude iba medzi nimi a Leah si musela vybrať. Buď zahodí svoju hrdosť a odprosí Ravena, alebo sa bude baviť výlučne iba o svojich známkach a odíde z jeho života.

Dvere na kabinete sa otvorili a chalan jej ukázal zdvihnutý palec. Leah mala pocit, že jej zamrzli všetky kĺby. Pomaly prešla popri ňom a chytila sa kľučky otvorených dverí. Zaželal jej ešte veľa šťastia a potom sa ponáhľal po chodbe, až kým jej nezmizol z dohľadu.

Znova sa zhlboka nadýchla a vošla do Thortonovej kancelárie. Aj teraz sedel za svojim stolom, kde zazrela otvorenú webstránku univerzitného systému. Navrchu uvidela svoju písomnú prácu. Počet bodov navrchu spôsobil, že sa jej zakrútila hlava.

„Plný počet bodov," obrátil sa k nej Thorton. „Hoci tie zadania boli spočiatku príšerné, teóriu sa vieš naučiť. To nevie väčšina talentov, ktoré sem chodia. Áčko."

Sledovala, ako jej zapísal známku do systému a mobil vo vrecku jej zavrčal, aby jej to oznámil. Aj napriek tomu ale zostávala sedieť na svojom mieste. Pozrela na ruku položenú v lone, na ktorej sa stále leskol Thortonov prsteň.

Znova sa pozrela na neho, neschopná začať.

„Vedela si o tom, že Dalton nebude súhlasiť s našim obchodom?" opýtal sa jej.

Upokojila sa, keď zbadala, že je ochotný rozprávať sa o tom. Ich otec a obchod bola jediná vec, ktorá ich mohla spojiť. Obávala sa toho, že ju bude ignorovať, bude sa k nej správať iba ako ku svojej študentke. Našťastie sa to tak nestalo.

„Vedela."

„Preto si sa ma na Silvestra pýtala, či to neskúsime?"

Odvrátila sa od neho a pozrela na prsteň sediaci na jej ruke.

Mala geniálnu príležitosť povedať mu to, no nedokázala to urobiť. Uprostred Novoročného večierku na streche jej úprimne povedal, čo si o tom všetkom myslí. Chlapi skrátka neboli na romantické vyznávanie lásky.

Aký malo význam povedať mu o svojich pocitoch, keď vedela, že ju znova zamietne?

„Daltonovci vždy dodržia svoje slovo," povedala.

Pousmial sa, pobavený tým, ako veľmi sa podobala na svojho otca. Tvár sa mu hneď nato zachmúrila. Boli z úplne iného sveta, než z akého pochádzal on. Pohŕdali ním, nechceli ho pustiť medzi svoje kruhy. Prisahal si, že ich nikdy nebude prosiť, že sa stanú iba jeho stupienkami na vrchol.

„Čo chceš urobiť?"

Ian Dalton bol tvrdohlavý a hoci jeho dcéra túto vlastnosť po ňom zdedila, pochyboval o tom, že by ho dokázala presvedčiť. Leah Daltonová si stále myslela, že celý svet sa krúti len okolo nej.

Pozrela na neho, jej oči oceľovosivé.

„Donútim otca, aby ti vyplatil peniaze," povedala.

Nečakala však na jeho odpoveď, zdvihla sa zo stoličky a vyšla z kancelárie.

„Hej, Leah."

Zľakla sa pri hlase svojho brata. Vôbec si nevšimla, kedy sa objavil v jej izbe. Odstúpila od Elizeé a uvedomila si, že znova zabudla poznačiť jej miery do svojich poznámok. Vzdychla a zovrela dosku s papiermi v rukách.

„Nervózna?" opýtal sa jej Mikael.

Usmiala sa na neho.

„Nemáš byť prečo. Podľa mňa sa stala iba nejaká hlúposť. Nevidím dôvod, prečo by si ťa mal volať vedúci fakulty."

Hoci sa letný semester ešte nezačal, predvolali ju do školy. Oficiálne a vážne. Predpokladala, že ju budú konfrontovať kvôli nejakému školskému projektu. Tentoraz však neodpisovala a nekradla. Možno jej zadania nepôsobili originálne, ale boli jej vlastné.

Nervózna dnes bola, ale z úplne iného dôvodu. Obrátila sa a sledovala brata, ako spolu s Elizeé odchádzali preč. Mali dohodnuté svoje rande a ona osamela. Nevadilo jej to.

Pohľadom prešla vedľa svojho stola. Na kovovom stojane stála béžová figurína ženského torza. Vytiahla spis zo svojej zásuvky a zo skrine kusy lacnej jednofarebnej látky. Bol čas pokúsiť sa o strih. Tentoraz sa však nechystala na svadobné šaty pre Elizeé, ale na svoje vlastné večerné šaty. Návrh nakreslený na svetlom papieri síce ešte nikomu neukázala, no držala sa Thortonových slov.

Čierna látka mäkučká na dotyk bola uprostred hrudníka zopnutá obrovskou striebornou sponou. Hrubé ramienka budú smerovať rovno nahor cez plecia, kde sa na chrbte rozpadnú vo výstrihu. Nemohla si pomôcť, zbožňovala výstrihy šiat na chrbte.

Hneď pod sponou bol okolo pása omotaný široký opasok z rovnakej látky. Z neho nadol sa tiahla dlhá čierna hmla, ktorá klesala až ku členkom. Látka však bola príliš jemná a jej pásy odhaľovali mnoho, preto pod priehľadným temným tylom ponechala minisukňu.

Možno si o nej stále myslel, že je naivná. Ale nebola.

Aj keby donútila otca, aby zásnuby obnovili, nebude to znamenať, že Thorton sa k nej bude správať ako k manželke. Nebol tým typom muža, ktorý by ju teraz začal náhle oblápať len preto, že budú „zasnúbení".

Neznamenalo to však, že ju jeho nezáujem zlomí. Ešte bude mať mnoho šancí stretnúť sa s ním. Ak chce Thorton získať iných investorov, bude sa musieť začať objavovať v spoločnosti, ktorú nenávidí. Bude sa musieť stať jedným z nich. A ona bude vždy pritom. Predsa medzi nich už dávno patrí.

Rozprestrela na zemi tenkú látku a potom zo spisu vysypala von papierové strihy, ktoré počas uplynulých dní skúšala prišpendliť na figurínu. Teraz ich postupne zapichávala do textílie a perom obkresľovala ich tvary. Nechávala tam rezervu na šitie, presne ako jej kázal Luke, a vytvárala sieť rozmanitých kusov, ktoré sa po vystrihnutí a zošití zmenia na šaty.

Ruky sa jej pohybovali automaticky, myšlienky jej od práce znova odbiehali.

Čoskoro bude nasledovať niekoľko dôležitých spoločenských udalostí. Onedlho začne plesová sezóna, ale bude jasné, že tej sa Thorton vyhne. Podľa toho, čo o ňom počula od ostatných hostí, nevedel tancovať a nenávidel plesy.

Ak ale bude hľadať peniaze pre svoj projekt, určite sa zastaví na benefičnom koncerte, ktorý sa bude konať uprostred februára. Stretne sa tam mnoho bohatých ľudí, ktorí podarujú peniaze rôznych nadáciám a ľuďom v núdzi. Peniaze ale nerastú samé na strome a preto sa tam stretnú aj s ostatnými, aby prebrali ďalšie možnosti investovania. Ak Thorton zahrá svoje karty správne, možno niekoho z nich jeho nápad osloví a dajú mu peniaze.

Vstala a odstúpila, aby si pozrela svoje dielo. Látka ležala rozprestretá pred ňou, rôzne čierne obrysy s ňou kontrastovali. Vrátila sa ku stolu, aby si vzala nožnice, no nesiahla po nich. Namiesto toho vybrala svoj diár a prelistovala pár stránok. Do benefičného koncertu zostávali necelé tri týždne. Má dva týždne nato, aby sa jej podarilo ušiť si vlastné šaty, v ktorých sa objaví na večierku.

Mobil na stole jej zavrčal, aby ju upozornil, že je čas vrátiť sa do školy. Vypla ho a potom zrolovala látku aj s prišpendleným papierom. Dokončí to večer. Aj tak bude musieť ešte zísť dole za služobníctvom a opýtať sa, či doma náhodou nemajú šijací stroj. Vedela, že by to šlo aj ručne, no bola si istá, že to by sa jej nepodarilo tie šaty ušiť ani do konca semestra.

Keď vystúpila pred budovou univerzity a kráčala krížom cez parkovisko ku škole, uvedomila si, že je znova nervózna. Vôkol nej neboli takmer žiadne autá, ani študenti. Valná väčšina mala už skúšky za sebou a o dva týždne sa dozvie, koľko z nich bolo úspešných.

Zdalo sa však, že aj vyučujúci si dopriali voľno, chodba, po ktorej kráčala, bola úplne tichá, nebolo počuť ani len vravu spoza zle utesnených starých drevených dverí. Keď vystúpila z výťahu a zastala pred dverami kancelárie vedúceho ich fakulty, bolo všade mŕtvo. Zaklopala na dvere a po vyzvaní vstúpila dnu. Prekvapilo ju, že zazrela za stolom sedieť aj Thortona, no ihneď nadobudla vyrovnaný výraz tváre.

„Posaďte sa, slečna Daltonová," pokynul jej vedúci fakulty, starší muž s okuliarmi na nose a príliš strapatými vlasmi na svoj vek.

Usadila sa vedľa Thortona a čakala, čo sa bude diať. Nikto jej vôbec nič nepovedal, no tušila, že takéto pozvánky nedostávajú ostatní študenti často, a takisto ich neposielajú z príjemných dôvodov.

„Slečna Daltonová, dostalo sa mi do uší, že máte bližší vzťah s vyučujúcim na našej katedre."

Pozrela na Thortona s otáznikom v očiach. Aj v tých jeho sa zrkadlil zmätok. Hoci tu sedel už skôr, zrejme mu nikto nič nepovedal.

„Môj otec je s ním priateľ," obrátila hlavu a pozrela sa naspäť na vedúceho. „Objavuje sa preto často na našich večierkoch."

„A aký s ním máte vzťah vy?"

„Je to priateľ môjho otca, nie môj," odvetila.

Začínala tušiť, kam tento rozhovor smeruje. No stále nerozumela tomu, kto sa postaral o to, aby tu teraz sedeli ako na krížovom výsluchu. Každý z jej spolužiakov predsa vedel, že Thorton bol na ňu prísny. Možno dokonca prísnejší, než na niektorých ďalších jej spolužiakov.

„Skutočne?"

„Áno," povedala. „Čo čakáte, že by mi mal byť? Je to môj vyučujúci."

„Počul som, že pán Thorton má pri svojej výučbe dvojaký meter."

„Dvojaký meter?" Leah nadvihla obočie. „Tak to som ešte nevidela."

Do tváre sa jej nahrnula zlosť, cítila, ako v nej rastie hnev. Idú ju obviňovať z toho, že dostala z jeho skúšky dobrú známku? Že prešla z jeho predmetu? Niekto sa veľmi snažil, aby jej mohol ublížiť. Mala sto chutí toho muža prefackať, no potom ju zastavil zvuk, ktorý nečakala.

Thorton vedľa nej sa začal smiať. Zaskočil ich oboch, iba sa na neho pozerali, nechápajúc, čo je na tejto situácii smiešne.

„Je vtipné, že ste si na obvinenie zobrali práve študentku, ktorá spackala asi rekordný počet zadaní na mojich hodinách."

„A práve preto je zvláštne, že dostala plný počet za skúšku, pán Thorton."

„Isteže dostala. Myslel som si, že niečo takéto príde a preto som si so sebou vzal všetky písomné skúšky študentov. A ako bonus som doniesol aj ich finálne zadania. Nie tie, ktoré som im vrátil, aby ich prerobili, ale ich práce, ktoré som obodoval a na základe nich im potom zostavil známku. Chcete sa pozrieť?"

Otvoril čierne dosky, ktoré po celý ten čas ticho ležali na stole, skrývajúc neprebijné svedectvo. Thorton rozviazal šnúrku, ktorou boli zapečatené a otvoril ich.

Leah zazrela farebné zadania, ktoré mu študenti odovzdávali počas celého semestra aj s ich počtami bodov v hornom rohu. Netrvalo dlho a Thorton našiel aj to jej. Ktoré mu odovzdala ešte u neho doma, kedy sa vyhrala s odvážnymi materiálmi.

Podal ho profesorovi do rúk a kým ho skúmal, vzal z druhej kopy papierov test. Oba položil vedľa seba na stôl.

„Je pravda, že slečna Daltonová nie je veľmi talentovaná. Ale nevzdala to a počas celého semestra neúnavne prerábala každé jedno zadanie. A ako vidíte, hlavu na štúdium má, teoretické znalosti boli pre ňu hračka."

Leah sklonila hlavu, hryzúc si pery. Odmietala si priznať, ako veľmi ju Thortonove slová potešili. Zastal sa jej a navyše ju odmenil niečím, čo znelo ako pochvala.

„Dobre," profesor vrátil papiere Thortonovi a potom sa na neho pozrel. „Som rád, že som sa vo vás nesklamal a že sa toto podozrenie nenaplnilo."

„To je všetko?" vykĺzlo Leah.

Pozrel na ňu nepekným pohľadom. „Áno, môžete ísť."

Obaja sa zdvihli a vyšli von. Len čo za sebou zavreli dvere, Leah nahnevane odfrkla. „Fakt nás teraz iba vyhodil zo svojej kancelárie po tom, čo nás obvinil? A bez ospravedlnenia?" fučala ako fúria a buchla päsťou do steny.

„Nie je to nič nezvyčajné," mykol Thorton plecami. „Na takéto zaobchádzanie som zvyknutý."

Nahnevane sa zvrtla: „Prečo im jednu nevrazíš?"

„Pretože by som ich utvrdil v ich domnienkach a odsudzovaní."

Leah zastala uprostred chodby. K nej sa nikdy ľudia nesprávali drzo, pretože pochádzala z váženej rodiny plnej biznismenov. Nikdy by jej nenapadlo, že Thorton takéto niečo považuje za bežné. Spomenula si na to, ako sa mu ostatní hostia na večierku vyhýbajú, ako po ňom pozerajú a ohovárajú ho, keď ich nevidí.

„Nemal by si s tým byť spokojný," povedala mu.

„Keby mi záležalo na tom, čo o mne hovoria a myslia si ostatní, nedostal by som sa tam, kde som teraz," odvetil prosto a pokračoval v chôdzi.

Leah prebehla niekoľko krokov, aby mohla kráčať po jeho boku.

„Raven?"

„Čo je?"

„To, čo si mu povedal, si urobil len preto, aby si si zachránil kožu, alebo preto, lebo si to fakt myslíš?"

„Či si myslím, že nie si talentovaná?" nadvihol obočie. „Samozrejme, že si to myslím. A každý talentovaný človek ti povie, že mám pravdu."

Nadýchla sa, pery zovreté.

„Talent neexistuje. Iba drina. A každý z nás, ktorý si tým prešiel, to vie. Ale áno, nevzdala si to. Si vytrvalá. Iní by ušli s plačom po prvom spackanom zadaní."

Zahryzla si do pier, aby sa na neho neusmiala.

„Čo by si urobil, keby vedúci katedry na nás vytasil naše nepodarené dohodnuté manželstvo?"

„Pravdu. Že bolo nevydarené. Rovnako ako moja dohoda s tvojim otcom."

„Už si našiel investorov pre svoje klenotníctvo?" opýtala sa ho.

„Nie. Väčšina z nich mi nedôveruje. Myslia si, že vezmem ich peniaze a zdúchnem."

„Počul si o februárovom benefičnom večierku? O dva týždne."

Zastal a pozrel na ňu: „Áno. Budem tam."

„Určite sa tam nájde niekto, kto bude hľadať nejakú investíciu. Po benefičnom koncerte býva večierok pre VIP hostí. Preberá sa tam omnoho viac ako bežné spoločenské témy. Zostaň tam."

„Nikdy som nepatril medzi VIP hostí, Leah. Bol som síce adoptovaný, ale vždy ma považovali iba za opustené decko z domova."

Sledovala, ako pomaly vyšiel z chodby a zaumienila si, že ho na ten večierok do VIP zóny dostane.

Existoval iba jeden jediný spôsob.