Ospravedlňujem sa za neskoré publikovanie kapitoly. Bola som opäť mimo civilizácie bez luxusnej možnosti pripojenia sa na internet. :) A ďakujem za pekné komentáre na predchádzajúcej časti. Mrzí ma, že vám Thorton zlomil srdcia, ale časom to bude lepšie, sľubujem. :)

Posledný deň vianočných prázdnin trávila Leah spoločne s Mikaelom a Elizeé. Kým oni dvaja ako vysokoškoláci mali stále skúškové obdobie a do začiatku nového semestra im ostával ešte takmer mesiac, Elizeé ako stredoškoláčka mala posledný deň voľna.

Leah často zabúdala nato, že stále nie je dospelá. Obzvlášť po tom, čo ich spoločne zasnúbili a kedykoľvek jej na večierku niekto do ruky vložil pohár šampanského. Očakávala, že ju niekto zastaví, no zjavne nikoho nezaujímalo, či pila, alebo nie. Možno dokonca tajne dúfali, že sa opije a vyrobí nejaký škandál, aby sa mali o čom počas nasledujúcich večierkov zhovárať.

Mikael stál pri maliarskom stojane a maľoval ďalší obraz. Hoci Leah tvrdil, že to je len tak, v rámci rozcvičky, závidela, ako sa z obyčajných tvarov a čiar začal vytvárať zložitý portrét. Mikael zbožňoval maľovanie ľudí, ona ich nevedela ani len nakresliť.

Tentoraz nemaľoval olejovými farbami. Tie by narobili v miestnosti príšerný smrad a on nemohol vetrať v zime.

Namaľovaný akt Elizeé, ktorý kedysi videla stáť na jeho stojane, bol teraz už hotový. Visel na jeho stene v izbe, ale nad ním sa tiahli závesy, ktorými sa maľba dala zakryť. Aj teraz bola zakrytá, bolo jasné, že Elizeé sa za tento svoj úlet poriadne hanbila, hoci pre Leah sa to zdalo nepochopiteľné. Mali sa predsa radi, čo bolo na tom, že si chcel jej krásu nechať zvečniť na plátne? Videla ten obraz iba krátko, ale nepôsobil na ňu lacno, či hlúpo, ako niektoré nahotinky v Lukeových komiksoch. Obraz pôsobil vkusne.

„Máš nejaké návrhy už hotové?" opýtala sa Elizeé a potom sa na posteli posunula bližšie k Leah.

Obrátila na ňu svoju pozornosť a potom prevrátila na skicári niekoľko stránok. Kresby na nich boli strašné, ale Elizeé tomu nevenovala pozornosť. Namiesto toho pozerala po niektorých strihoch šiat, ktoré sa jej podarilo načrtnúť.

„Ak máš nejaké referencie, pomôže mi to. Netuším, aký typ šiat sa ti páči, ale predpokladala by som, že asi nechceš veľký výstrih vpredu," povedala Leah.

Elizeé bola tak trocha hanblivá a hoci šaty bez ramienok zvyčajne na hrudníku žien držali, vedela si predstaviť, že by sa po celý čas ošívala a obávala toho, či jej nepadnú. Navyše, Elizeé nebola od prírody veľmi obdarená, jej postava pôsobila skôr útlo, takže šaty určené pre plný dekolt by jej rozhodne nesadli.

Elizeé zavrtela hlavou: „Chcela by som asi ramienka. No neviem, ako by to vyzeralo."

Leah si urobila na okraj zápisníka poznámku.

„Fajn, takže ramienka. Niečo potom vymyslíme," usmiala sa na ňu. Obrátila stránku a prešli si ďalšie návrhy. „Toto je ešte iba návrh strihu, potom ešte stále budeme riešiť to, z akej látky ich ušiť a ako to bude vyzerať. Tak som rozmýšľala, keďže predná strana šiat bude relatívne plná, nechcela by si skúsiť hlboký výstrih na chrbte?"

Mikael obrátil pozornosť od svojho obrazu na nich. Leah zazrela v jeho očiach nával nepochopiteľnej žiarlivosti. Chcel byť jediným, ktorí sa na ňu mohol dívať takto. Nebude sa mu páčiť, keď budú ostatní muži na ňu zízať, obzvlášť v jej veľký svadobný deň.

Umyl farbu zo štetca v pohári so špinavou vodou a položil ho na okrúhly vysoký stolík, kde mal postavené ostatné pomôcky. Podišiel bližšie, aby sa mohol pozrieť na jej náčrty. Zdvihol obočie, ale nekomentoval kvalitu jej kresieb.

„Možno stačí iba obyčajné véčko," Leah načrtla na hranatý chrbát postavičky malé písmeno, ktoré vytváralo výstrih. „Alebo, naopak, skúsiť niečo odvážne," zasmiala sa a potiahla výstrih z chrbta až dole k bokom.

Elizeé zalapala po dychu. Oči jej horeli obdivom, ale bolo jasné, že na niečo také si netrúfa. Možno nemala prsia, ale mala úžasný úzky driek a boky sa jej zaobľovali. Možno by to nevyzeralo tak zle, ako si všetci mysleli.

„Vieš si predstaviť, čo bude tá naša šibnutá smotánka rozprávať, keď ju uvidí s takým výstrihom na chrbte?" opýtal sa Leah. „Paničky sa budú hrať na svätice a nezavrú sa im ústa."

„Viem," vzdychla Leah a potom pozrela na svoj návrh.

Hlboký výstrih na chrbte sa jej pozdával. Keby ho skombinovala s látkou, ktorú videla v galantérii, vyzeralo by to, akoby jej z chrbta povypadávali pierka a zachytili sa na vlečke šiat.

A vtedy jej to docvaklo. Ako urobiť krídla. Videla predsa ten jemný priesvitný materiál, ktorý síce odhaľoval kožu, ale predsa dokázal chrániť pred neželanými pohľadmi.

„A keby sme to spravili takto?" opýtala sa.

Rukou načrtla z ramienok šiat na chrbte dlhý pás látky, ktorý zakrýval nielen jej odhalené plecia, ale i výstrih na chrbte. Chvíľku zápasila s tým, ako má látka padať dole k jej nohám, no Mikael sa nahol k nej a potom jej zobral z rúk ceruzku. Pomohol dodať objem tenkej látke a zrazu boli krídla anjela na svete.

„Ty si génius, Mikael," povedala.

„A ty nevieš kresliť," zasmial sa.

Vrazila mu päsťou do ramena, ale iba hravo, bezbolestne. Ešte viac sa rozosmial a potom ustúpil.

„Stále nechápem, ako sa ti darí prejsť na škole, ktorú si si vybrala, keď nevieš kresliť," chichotal sa.

Chvíľku na neho pozerala, myslel si, že sa jej niečím dotkol, no jej tvár sa nakoniec vyjasnila a aj ona sa na neho zazubila: „Sama netuším. Asi som skrátka talentovaná."

Spoločne dokončili návrh svadobných šiat a Leah potom spokojne zaklapla zápisník.

Ak s tým bude súhlasiť Luke, dokončia niektoré detaily a potom budú môcť rozmýšľať nad strihom a nad tým, akú látku vybrať.

Luke sľúbil, že skúsi navrhnúť oblek pre Mikaela. Ako z neho ale urobiť niečo viac ako iba z bežného obleku zo svetlej farby, o tom nemala ani poňatia.

Vyšla z ich izby a potom schovala zápisník pod pazuchou. Chcela sa pobrať do svojej izby, no Mikaelove slová ju zastavili. Ani ona sama netušila, ako sa jej podarilo zvládnuť semestrálne práce, nakoľko teraz už vedela, že nemá v sebe ani štipku kreativity a návrhmi si krátila iba dlhú chvíľu.

Prešla k otcovej pracovni a zaklopala. Možno tam bude. Hoci to vyzeralo, že býva doma, ani len cez sviatky si nedal pokoj a pripojil sa do práce cez počítač, alebo minimálne s ostatnými telefonoval.

Po jeho ráznom „ďalej" bolo jasné, že aj tentoraz tam bude po celý deň zadebnený. Aký malo význam sedieť doma, keď ste aj tak museli pracovať? Nerobilo by sa mu lepšie v jeho kancelárii na jednom z najvyšších poschodí?

„Leah," pozrel na ňu. „Chvíľku som sa pohrával s myšlienkou, že si sa konečne naučila klopať, ale zdá sa, že je to fakt."

„Nikdy som nechápala, prečo sa mama do teba zaľúbila, keď máš taký suchý zmysel pre humor," povedala mu. „Och, počkať, vy ste sa do seba nezamilovali, vy ste sa o tom iba dohodli."

Tvárou mu preblysol hnev, no hneď potom sa ovládol a na perách sa mu usadil úsmev.

„Nikdy som žiadnu ženu nemiloval tak, ako tvoju mamu."

„Dobre pre teba," mykla plecom.

Ktovie, či by ju miloval aj po tom, čo by sa dozvedel, že sa na izbe zatvárala s Thortonom, jeho najlepším priateľom. Hoci teraz už vedela, čo bol skutočný dôvod ich stretnutí, stále mala chuť vmiesť mu to do tváre.

„Prečo si tu, Leah?"

„Je tu niečo, na čom sa chcem dohodnúť. A o čom som ti ešte stále nepovedala, lebo som sa nevedela rozhodnúť."

„Ale teraz si sa zjavne už rozhodla."

„Áno. Nechala som si to prejsť hlavou a myslím, že to bude najlepšie."

„No tak ma už teda toľko nenaťahuj a vysyp to."

„Chcem po prvom ročníku prerušiť svoje štúdium."

„A to už prečo? Stálo ťa toľko námahy dostať sa na tú univerzitu a teraz s tým chceš seknúť?"

„Pôjdem študovať niekam inam," povedala.

„A kam by si šla? Čo za odbor to bude tentoraz? Herectvo?"

„Ekonomika," umlčala ho.

Prekvapene na ňu pozrel. Očividne zvažoval, či nemá horúčku.

Ale Leah nebola chorá. Rozhodla sa skúsiť štúdium na univerzite, ktorú jej zvolili rodičia. Možno to bude nenávidieť rovnako, ako neznášala celý ten nápad ohľadom dohodnutého manželstva a Ravena Thortona. No možno sa jej tam bude páčiť.

Nikdy neplánovala, že by sa živila navrhovaním šiat. Bolo to niečo, čo chcela robiť iba ako svoj koníček, nie nad tým sedieť do konca svojho života. To bola vec, ktorou sa líšila od všetkých ostatných na univerzite.

Bola si istá, že keby chcela navrhovať šaty, aby prežila, postupne by ten tlak okolo toho nezvládla a znenávidela by to. Bude pokračovať v tom, čo začala. Bude navrhovať šaty iba keď sa nato bude cítiť a nie preto, lebo to musí zbúchať ako zadanie, aby prešla v ročníku.

Luke svoje kreslenie miloval. Nedokázal sa vzdať svojich komiksov aj keď musel obetovať školu, na ktorej chcel študovať. Stavila by sa, že ostatní jej spolužiaci boli rovnakí. Ona medzi nich nepatrila a nebrala to až tak vážne. Naučí sa navrhovať šaty a jej prvý model budú svadobné šaty pre Elizeé. Možno počas svojho života vytvorí ešte nejaký iný návrh. A možno nie. Ale bude to jej rozhodnutie.

„Myslel som, že sa ti na škole darí, teda, aspoň po tých úvodných nezdaroch, o ktorých mi hovoril Raven."

Pozrela na neho a mykla plecami: „Nikdy som nerozumela tomu, prečo sme my dvaja kreslili, hoci nikto z vás nikdy nemal umelecké nadanie."

„Ja s tvojou matkou sme ho nemali," usmial sa na ňu. „Ale tvoja stará mama áno."

„Stará mama?"

„Nadyina mama, ktorá okrem toho, že starému otcovi pomáhala s firmou, vo voľnom čase hrala na hudobný nástroj a maľovala. Nadya o tom veľa nehovorí, jej mama umrela ešte keď bola veľmi malá. Nejako sme sa naučili na túto časť jej života nepýtať."

„Čiže..."

„Nie je to o tom, že by to v tebe nebolo. A keby aj nie, čo tam po tom? Vždy si si išla za tým, čo si skutočne chcela. Prečo by to teraz malo byť inak? Len preto, že ti Raven vracal všetky zadania?"

Zasmial sa, no týmto jej nepomohol. Bola predsa rozhodnutá, že s kreslením končí. Čo mení fakt, že maľovala jej stará mama, ktorú ani nezažila?

„Prečo chceš ísť na univerzitu, ktorej si sa silou mocou bránila?"

„Chcem to vyskúšať," povedala. „Bola som tam za Mikaelom a nevyzeralo to tak zlé, ako som si myslela. Tak som si povedala, že to možno skúsim."

„Si si istá, Leah?"

„Som."