Leah si pritiahla kabát bližšie k telu a schovala ruky do vreciek. Zdalo sa, že čím viac jej rodičia starli, tým viac mali chuť sa zabávať. Zjavne chytili druhý dych po tom, čo ich decká poodchádzali na univerzity. Aj preto prišli tento rok s prevratnou myšlienkou zorganizovať Silvestrovský večierok.

Teraz sa však nekonal v salóne jedného z hotelov ich siete Dalton Resorts, ale vonku na jeho streche. Celá bola po obvode chránená vysokým pletivom a poskytovala ideálny výhľad na novoročný ohňostroj, do ktorého zostávala už iba necelá hodinka.

Hostia vymenili svoje róby za dlhé kabáty a kožuchy. Sneh sa počas prázdnin síce roztopil, no mráz bol stále rovnako uštipačný.

Elizeé kýchla. Nos mala už poriadne červený, no bolo jasné, že nie vďaka poháriku šampanského. Leah podišla bližšie k nej a k Mikaelovi. Tí dvaja jej spočiatku svojou zamilovanosťou liezli na nervy, no v priebehu pár dní si na nich zvykla. Bolo ťažké nemať rada Elizeé, ktorá ešte stále voči nej prejavovala rešpekt a ostýchavosť, hoci sa spoločne spolčili proti bratovi na guľovačke počas Vianoc.

„Prečo si sa rozhodla vrátiť domov?" Mikael sa k nej obrátil.

Vzal Elizeé okolo pliec a dúfal, že jej tak pomôže zahriať sa. Bol síce džentlmen, ale nie blázon. V tak silnom mraze sa odmietal zbaviť svojho kabáta. Namiesto toho okolo Elizeé uviazal svoj pletený hrubý šál.

Znova kýchla.

„Mala si sa obliecť teplejšie, hovoril som ti to," dohováral jej láskavo.

Potom ale obrátil svoj sivý pohľad na Leah. Stále mu neodpovedala.

Pokrčila plecami: „Nemal mi kto upratovať v byte, tak som sa vrátila. Tu sa aspoň o všetko postará služobníctvo. A nemusím jesť tú príšernú stravu."

Inokedy by jej tento argument zožral, no teraz neveril tomu, že sa Leah nezmenila. Pretože na neho pôsobila ináč. Netušil, čo sa dialo na vysokej škole, zistili predsa, že prvé zo skúšok už mala úspešne za sebou, ostávali tie, ktoré si nechala na koniec. Nemal teda pocit, že by to súviselo so štúdiom. Stále medzi nimi visela otázka záhadného muža, ktorému kupovala drahý oblek, no vôbec ho nespomenula a on nebol natoľko hlúpy, aby sa pýtal.

„A teraz vážne," povedal jej.

„Nebolo to to, čo som chcela," povedala. „Mikael, prečo si vlastne pristal na dohodu s našimi rodičmi?"

„Pretože to je moja rodina," tentoraz to bol on, čo pokrčil plecami. „A rodina si má pomáhať."

Leah zažmurkala. To bolo všetko?

„Teda, viem, čo si o tom všetkom asi myslíš, ale ja som mal nato od začiatku iný názor. Nech si každý hovorí čo chce, ale myslím, že sú to intrigy Charlotte. Pre našich to bolo dôležité a tak som sa rozhodol, že im v tom pomôžem."

„Je to iba firma, Mikael."

„Viem," povedal. „Ale je to niečo, čo im právom patrí. Vložili do toho svoje vlastné peniaze a podieľali sa na tých projektoch vlastnou prácou. Je to, akoby som namaľoval obraz a potom by sa niekto rozhodol, že jeho autorom odteraz bude niekto iný. Nie majiteľom, ale autorom."

Leah mlčala.

„Je to, akoby si navrhla vlastnú značku oblečenia," pomohol jej metaforou, ktorá sa jej priamo týkala, „a potom by ti ju niekto zobral a tvrdil, že ti nikdy ani nepatrila."

Zdvihla k nemu hlavu.

„Chceli, aby si sa zasnúbil so ženou, ktorú ti vybrali."

„Áno, pretože starý otec prišiel s nápadmi, ktoré sú pritiahnuté za vlasy. Chce diktovať otcovi, komu má ponechať firmu, ktorej podiely zdedí. Chce mu diktovať, čo má robiť so svojim majetkom."

„Nie je to jedno? Ak starý otec zomrie, nikdy sa nedozvie, či otec jeho sľub dodrží, alebo nie."

„Tu nikdy nešlo o firmu, Leah. Mama s otcom potrebovali, aby som súhlasil, a tak som súhlasil. Nie preto, že ma do toho nútili, ale preto, že som to ja sám chcel. Chcel som im pomôcť. A veril som, že ak by sa niečo pokazilo, nenútili by ma do vzťahu s niekým, koho by som nikdy v živote nemiloval."

Preto zrušili jej zásnuby s Thortonom. Videli, že to nefunguje.

Mikael pozrel na Elizeé. Potiahla nosom a snažila sa schovať svoje uslzené oči, no pred jeho pozorným pohľadom neunikla.

„Prečo si dojatá?" krútil nad ňou hlavou. „Veď sa len rozprávame, všetko dopadlo tak ako malo."

Niečo zamrmlala a odvrátila hlavu, aby sa mohla vysmrkať. Znova zdvihol pohľad, no tentoraz jeho oči zablúdili do diaľky za Leah.

„Niektorí nemajú také šťastie," skonštatoval. „Niektorí si nemohli vybrať slobodne."

Leah sa obrátila. V diaľke stál Patrick a pri ňom Eve. Nepočuli, o čom sa zhovárali kvôli mestskému hluku, no z ich postoja bolo jasné, že sa hádajú. Patrick niečo povedal a odvrátil tvár, Eve sa natiahla a vylepila mu facku. Niektorí z hostí sa za nimi obzreli. Leah zazrela tetu Charlotte, ktorá sa spomedzi hostí prihnala ako fúria a zastala pri nich. Dedo tu nebol. No ani jeden z nich ho neoklame.

„Charlotte prehráva vo svojej vlastnej hre," povedal Mikael. „Tlačí na Pata. Niekedy rozmýšľam o tom, po čom skutočne túži a čo sú iba želania jeho matky."

„Možno sa tiež rozhodol poslúchnuť ju," mykla Leah plecami.

„Pochybujem. Tak sa nespráva človek, ktorý sa dobrovoľne rozhodol. Je nervózny. A podráždený. Nie je šťastný."

Leah potrebovala prerušiť túto debatu. Nechcela, aby Patricka ktokoľvek z nich ľutoval. Bol to sviniar. Bodka. Rozhodla sa preto zmeniť tému. Musela sa totiž opýtať niečo, nad čím uvažovala, odkedy sa vrátila domov.

„Povedal si, že rodina si má pomáhať," pozrela ukradomky na Mikaela.

„Čo zamýšľaš?" opýtal sa jej ihneď.

„Môj ročníkový projekt do školy," prehovorila a potom si nervózne prehrabla vlasy. „Musím vytvoriť jeden návrh šiat pre ženu a muža. Na nejakú tému. Chcela by som vymyslieť niečo pre vás dvoch."

„S tým som v pohode," mávol rukou Mikael. „Len mi povedz, čo mám robiť a vybavíme to."

„No, ja by som chcela navrhnúť svadobné šaty a oblek."

Elizeé zapišťala od prekvapenia. Schmatla Leah za ruky a pozrela na ňu.

„Urobila by si pre mňa šaty? Máš nejaké návrhy? Mohla by som si ich pozrieť? Ešte nikdy som nevidela, že by si dal niekto ušiť svadobné šaty nejakému návrhárovi. Všetci si ich dávali šiť v salónoch."

Mikael ustúpil: „Myslím, že pri obleku nie je veľmi čo riešiť. Ale pri šatách Elizeé sa môžeš vyhrať."

„A nebude vám vadiť, že ich na sebe uvidíte ešte pred svadbou?" pozrela na neho.

„Nemyslím si, že mi prinesie smolu, keď ju v tých šatách uvidím ešte skôr. Nevzdám sa jej, aj keď budú proti mne všetky povery sveta."

Leah prevrátila očami. V živote nečakala, že jej brat vypustí z úst niečo tak romantické a zároveň neúmerne trápne. Zdalo sa, že i on sám si to uvedomil, nakoľko mu sčerveneli líca. Nechala ich dvoch obsypávať sa láskou a ustúpila.

Mala ich rada, no vidieť ich šťastné tváre bolo ťažké. Pripomínali jej vlastné dohodnuté manželstvo, ktoré zlyhalo na plnej čiare.

Koniec roka sa blížil. Väčšina hostí sa teraz nahrnula ku plotu a dvíhala hlavy k oblohe. Kde-tu explodoval nejaký delobuch, no tá najväčšia svetelná šou sa iba chystala.

Nepostavila sa na strechu medzi ostatných hostí. Nad dverami, ktorými sem vyšli, bola ešte jedna miniatúrna strecha. Dalo sa tam vyliezť po železnom rebríku a tak to riskla. Bude mať tak aspoň pokoj od ostatných a môže nerušene sledovať ohňostroje ešte z väčšej výšky, než ostatní.

Keď však vyliezla nahor, zistila, že sa tam už niekto ukrýval. Raven Thorton postával na okraji, v rukách krútil osamotený prázdny pohár šampanského. Srdce jej vynechalo úder, keď si uvedomila, že sú tu sami uprostred záplavy hostí. Nikto nemal ani poňatia o tom, že sú tam. Mohli sa nerušene zhovárať bez toho, aby si to ktokoľvek všimol.

Nikdy nemala problém byť v jeho prítomnosti, no tentoraz sa jej dýchalo ťažko. Hlavou jej išli Mikaelove slová a vo vrecku zvesila zo svojej ruky prsteň a pohrávala sa s ním. Každý deň sa naň dívala a nedokázala už viac zabudnúť.

„Raven," oslovila ho konečne.

Obzrel sa na ňu, no neodpovedal. Namiesto toho vyvrátil pohľad naspäť k nočnej oblohe, kde nebolo vidno ani jednu hviezdičku kvôli mestskému svetelnému smogu.

Podišla bližšie k nemu až kým nezastala vedľa jeho boku. Potrebovala mu niečo veľmi dôležité povedať, no zrazu netušila ako začať. Jedovaté slová vyleteli z jej pier vždy tak ľahko a predsa tu teraz stála mlčky, hoci sa snažila vyliať von svoje pocity. Nešlo to.

Leah Daltonová, ktorá nikdy nemala problém povedať, čo si myslí, úplne stratila pri tomto mužovi reč.

„Bavil si sa už s mojim otcom?" opýtala sa ho.

Pokrútil hlavou. „Nemal som náladu byť v prítomnosti tých indivíduí," mávol rukou k ostatným hosťom.

Iste, na spoločenských večierkoch sa ťažko dohadujú dôležité veci. Leah na neho ukradomky pozrela.

Čo urobí, keď sa dozvie, že jej otec ide od svojej dohody ustúpiť?

Vytiahla ruky von z vrecka a znova si na prst nastokla jeho prsteň. Chvíľku sa naň dívala a potom znova vzhliadla k Thortonovi.

„Raven, ja..." V krku jej vyschlo. Musela prehltnúť hrču, ktorá jej nedovoľovala rozprávať. „Možno by sme to mohli skúsiť."

„Čo?"

„Dohodnuté manželstvo."

Usmial sa na ňu, no nenaplnila ju radosť, ani vzrušenie. Namiesto toho jej žalúdok ešte viac oťažel, pery sa zovreli.

„Dievčatá," prehovoril k nej po chvíľke, „očakávajú od vzťahu obrovské veci. Chcú zažiť vzrušenie, veľkú šialenú lásku, zápasy s päsťami a žiarlivých frajerov. Ale ja hľadám niečo úplne iné. A ty si nato skrátka primladá."

Nad hlavami im vybuchla kytica ohnivých kvetov. Raven Thorton nechal prázdny opustený pohár stáť na okraji strechy a potom zišiel dole. Leah si čupla a sledovala farebné ohňostroje, rachot spôsobil, že jej zaľahlo v ušiach.

Kútiky pier jej ovisli, dole lícami sa jej skotúľali horúce slzy.

Ľudia pod ňou si želali šťastný Nový rok a ona si priala, aby nikdy neprišiel.