Keď dojedli, Luke sa vrátil naspäť na internát a Leah konečne osamela.

Odviezla sa domov do bytu, ktorý si prenajímala a posledný raz sa pozrela na neporiadok, ktorý sa tam stihol za ten čas nahromadiť. Vzala všetky odpadky a nahádzala ich do jedného veľkého vreca. Potom ich vyhádzala von a vrátila sa naspäť. Zbalila si svoje veci do kufra, ktorý mala zatvorený v skrini, a v priebehu hodiny vypratala celý byt. Nemala tu veľa vecí, vzala si iba svoje oblečenie a pár drobností, ktoré sa jej v izbe nahromadili počas tých pár mesiacov, čo tu bývala.

Z auta zavolala majiteľovi, že by chcela odstúpiť od zmluvy a dohodli sa, že dokiaľ za seba nezoženie náhradu, bude mu musieť zaplatiť tri nájmy. Vedela, že pre Lukea by bolo platenie tohto bytu až príliš, no ak ste tam chceli bývať dvaja, nebolo to na študentské pomery až také zlé. Preto znova zdvihla telefón a zavolala jedinej dvojici, s ktorou sa kedysi na univerzite rozprávala – Dylanovi a Becce.

Očakávala by, že nebudú chcieť bývať v byte po nej, no oni sa rozhodli nedívať sa nato, že to je Leah, kto im chce posunúť tento byt. Namiesto toho sa sústredili na predstavu, že odteraz budú môcť bývať spolu a nebudú musieť trčať na internáte. Zastavila sa preto ešte pri škole, aby im dala kľúče, a ešte v ten večer zmizla preč. Zvyšok si vybavia už oni dvaja.

Keď zaparkovala na svojom mieste pred vilou Daltonovcov, bolo tam kopec áut. Rodičia sa museli vrátiť, zrejme nebudú tráviť tento rok Silvester na zrube, ale dole v meste. Mikaelove a Patrickove autá stáli vedľa, obaja boli istotne doma a budú tu až do začiatku nového semestra.

Vzdychla si a vystúpila. Keď vyšla po schodoch k masívnym vchodovým dverám, neboli to jej rodičia, čo jej otvorili dvere. O zárubňu sa opieral Pat, ruky prekrížené na prsiach, na tvári ten istý otravný úsmev.

„Sťahuješ sa naspäť domov," skonštatoval, keď uvidel kufor, ktorý teraz stál na štyroch kolieskach vedľa nej. „Neposlušná dcéra sa vracia."

„Uhni mi z cesty, inak ti jednu vrazím," nenechala sa odbiť.

Uškrnul sa, ale ustúpil. Prešla popri ňom a nechala kufor v chodbe. Jedna zo slúžok, ktorá v ich vile bývala a robila im poskoka, nazrela do predsiene. Leah jej ukázala, aby vyniesla kufor a ona prikývla. Vzala ho a kým s ním cupkala preč, Leah si vytriasla z vlasov sneh, ktorý jej stihol napadať na hlavu, kým prešla po štrkovej ceste k domu. Z pliec si stiahla kabát a len čo vošla ďalej, zazrela po schodoch pokrytých kobercom dole kráčať svojho otca.

„Leah," prehovoril. V tóne začula rovnaké prekvapenie, ako v tom Patrickovom. „Videl som slúžku s kufrom. Vrátila si sa domov?"

Bolo komické, ako jedno jej rozhodnutie postavilo na nohy takmer celý ich dom. Nikto nečakal, že by sa vrátila. Prešla ku schodom a vyšla po nich, až kým nezastala na schode, kde stál jej otec.

„Niečo sa ťa chcem opýtať," povedala.

„Chceš ísť do pracovne?"

Prikývla.

Videla, že Patrick po nej stále blýskal očami, ale ignorovala ho. Kým kráčali po chodbe na poschodí do otcovej pracovne, videla Mikaela, ktorý jej mával z chodby. Aspoň jeden člen rodiny bol rád, že ju vidí. Alebo sa tak aspoň tváril.

Keď sa zavreli do pracovne, jej otec si sadol do svojho koženého kresla, z ktorého sa niekedy počas svojich dní doma ani len nehol. Netušila, kde je mama, no sadla si oproti nemu na jedno z menších kresiel a oprela ruky. Zazrel prsteň od Thortona, no nepovedal nič. Na pravej ruke vypovedal až príliš jasne.

„Vraciaš sa domov," povedal. „Mám to chápať tak, že môžem zrušiť trvalý príkaz na platenie tvojho nájmu?"

„Áno," odvetila.

„A čo škola?"

„Čaká ma ešte niekoľko skúšok. Väčšina vyučujúcich dáva termíny až po Vianociach. Odteraz budem bývať tu a budem dochádzať autom."

Neodpovedal.

„Ale to nie je to, o čom som sa chcela baviť," odvetila. „Čo tvoja dohoda s Thortonom?"

Zdvihol pohľad od jej prsteňa na ruke a zadíval sa jej do očí.

„Dúfam, že za ten prsteň ti znova nenaúčtoval peniaze."

„Nenaúčtoval. Daroval mi ho," odpovedala a opätovala mu jeho kovový sivý pohľad. „Povedal, že naše zásnuby padli, ale že chceš dodržať časť svojej dohody. Je to pravda?"

„Povedal som mu to, ale nebude to tak."

Leah sa nahla v kresle dopredu.

Predstavovala si Thortona zavretého v tom malom tmavom byte, ako rozpráva o svojich prsteňoch a ženách, pre ktoré ich navrhuje. Mal svoj sen, ktorý si mohol splniť a otec bol zlatým kľúčom, ktorý to mal všetko odomknúť. A teraz sa brána zatvorila.

„Prečo?"

„Dohoda bola, že sa vezmete. Hoci my sme tí, čo odstúpili, nemôže odo mňa očakávať veno. Po novom roku sa s ním stretnem a budeme o tom jednať. Nech si svoje peniaze zarobí normálnym spôsobom. Stále chcem, aby vytvoril svadobné obrúčky pre Mikaela a Patricka s nevestami. Ale poskladať jeho biznis za nič, tak to by chcel odo mňa mnoho."

„Ale ty si mu to sľúbil," nadvihla obočie. „A Daltonovoci vždy dodržia svoje slovo."

Zaťal sánku, udrela na jeho citlivú strunku. Potom sa ale jeho tvár uvoľnila.

„Nuž, Daltonovci budú musieť svoje slovo zrušiť. Alebo by si si ho chcela vziať?"

Chápala, že žartuje, ale srdce jej aj tak vynechalo niekoľko úderov. Zavrtela hlavou a vstala.

„Všetko?" opýtal sa.

Neodpovedala a namiesto toho vyšla z pracovne. Niečo sa zmenilo. Thorton bol predsa otcov priateľ, neexistovalo, že by mu nechcel pomôcť. Prečo by mu to sľuboval, keď to nechcel dodržať. Poznal ju, určite počítal s tým, že nebude súhlasiť so zásnubami. Určite tušil, že sa to môže skončiť aj takto.

„Leah, vrátila si sa domov."

„Mama," zdvihla k nej hlavu.

Podišla k nej a potom sa objali. Leah otvorila oči a uvidela, že hore schodmi sa zakrádal Patrick. Otočila sa a šepla čosi mame do ucha. Prikývla a pustila ju.

Leah sledovala, ako mama zmizla v spálni, kde trávila väčšinu svojho času čítaním kníh a potom sa obrátila k Patrickovi. Ak sa niečo zmenilo, bol iba jeden element, ktorý to mohol spôsobiť. Presne ten istý, ktorý sa objavil aj na jej škole, aby Dylanovi nabonzoval, že je zasnúbená, hoci nikdy nebola.

„Patrick," povedala. „Nevedela som, že ma máš natoľko rád, až sa po mojom príchode odo mňa nevieš odtrhnúť."

Nadvihol obočie a chcel čosi povedať, no žena stojaca za ním ho schmatla za ruku. Eve tu bola takisto. Teraz mu zovrela prsty a pozrela na neho svojim tmavým prenikavým pohľadom. Čierne vlasy mala ostrihané nakrátko a v pravidelných vlnách jej lemovali srdcovitú tvár. Hoci bol opálený z dovolenky, mala tmavšiu pokožku, než on. Ťažké náušnice vykladané tmavomodrými drahokamami kontrastovali s jej tvárou.

„Leah," odvetila. „Nikdy sme nemali príležitosť sa poriadne stretnúť."

Pustila mu ruku a natiahla sa k nej. Leah si s ňou potriasla dlaňou a zadívala sa jej do očí. Stisk mala pevný, ale pokožku rúk hodvábne jemnú. Plné červené pery sa leskli vo svetle lustra visiaceho na chodbe. Teta Charlotte mala vkus. Vybrala svojmu synovi úžasne vyzerajúcu manželku.

Ale jej pohľad bol rovnako ľadový ako Patrickov, autoritatívny tón z nej robil diktátorku. Patrick nebol zo svojej budúcej manželky nadšený, to bolo jasné. Potrebovala ho totiž ovládať ako jeho matka, čo sa mu určite nepáčilo. Patrick mal rád veci pod kontrolou a rád žil svoj život bez toho, aby mu niekto diktoval, čo má a čo nemá robiť. Pri Eve to vyzeralo tak, že to nebude možné. Istotne by aj teraz čosi uštipačné odsekol, nebyť toho, že mu zovrela ruku a stlmila ho.

Nemala tetu Charlotte rada, ale mala brutálne vycibrený vkus. Bude ju musieť pochváliť zato, že mu vybrala práve Eve.

„Tešilo ma," povedala jej a sledovala, ako tí dvaja mizli z dohľadu.

Patrick sa za ňou obzrel, ale ona mu niečo odvetila, jej vyrovnaná tvár teraz zatiahnutá podráždením. Leah sa zasmiala a pobrala sa za mamou do ich izby.

Nadya Daltonová sedela v kresle v rohu, nohy prekrížené pri členkoch, brada podopretá dlaňou. Leah nikdy nebavilo čítať, nechápala, ako jej mama vydržala sedieť aj dve hodiny pri knihe v tej istej polohe, ak nepočítala že raz za čas prevrátila stránku.

„Som rada, že si sa vrátila domov," jej mama odložila knihu a potom ju nechala odpočívať na širokej opierke kresla, v ktorom sedela.

„Mama, oco povedal, že chce odstúpiť od dohody s Thortonom. Ale prečo?"

„Starý otec sa dozvedel o obchode. Musel ho zrušiť, inak by riskoval, že o všetko príde."

„Dozvedel sa o dohodnutých manželstvách?"

„Áno. Ale Mikaelovi to prešlo, pretože je jasné, že je do Elizeé zamilovaný."

„A čo Pat?" Leah si prekrížila ruky a oprela sa o stenu. „Nedá sa povedať, že by bol s Eve šťastný."

„Možno, ale zatiaľ mu to divadielko ide skvele. Hoci musím skonštatovať, že starý otec bude veriť skôr Charlotte ako nám dvom."

„Táto rodina je totálne na hlavu," povedala Leah, mávajúc rukami.

Mama zazrela prsteň, ktorý mala na pravej ruke a vstala. Chytila jej prsty do dlane a pozrela sa na drahokam zasadený uprostred.

„Máš Ravenov prsteň." Hlas jej zmäkol. „Prečo?"

„Videla som ho u neho doma a páčil sa mi. Povedal, že mal byť môj, tak mi ho daroval. Otec vraj už zaň aj tak dávno zaplatil."

„Skutočne Ravena až natoľko nenávidíš?" spýtala sa jej.

Keby sa to Leah opýtali pred mesiacom, povedala by áno. Vlastne, keby sa jej to opýtali pred týždňom, možno by bola stále rovnako tvrdohlavá. Tentoraz sa však na veci dívala ináč. Ani on si ju nikdy nechcel zobrať. Bola iba stupienok k jeho snu. Keby sa jednalo o ňu, urobila by pre svoje sny všetko.

Bol na ňu hnusný a dookola ju urážal na večierkoch. No keď boli sami a ona skutočne potrebovala pomoc, nikdy sa na ňu nevykašľal. Snažil sa jej pomôcť, hoci si spočiatku myslela, že je iba prísny a sedí na nej. Dal jej za posledné zadanie plný počet bodov. Zobral ju do obchodu s umeleckými potrebami len preto, aby ju znova naučil láske k kresleniu. To zväčša profesori pre svojich študentov nerobia.

„Neviem, čo si mám o ňom myslieť," odvetila napokon svojej matke.

Mal toľko skrytých stránok, ktoré stále nepoznala. Kdesi v jej vnútri sa ale začal rodiť pocit, že ich chcela postupne všetky odhaliť.