Predtým, než začneme, chcela by som poďakovať všetkým, ktorí dali tomuto príbehu šancu. :) Spolu sa nám podarilo nazbierať už 100 tisíc prečítaní. Ešte raz vďala. ♥

„Pre mňa? Ale to je zásnubný prsteň."

Vtedy jej to docvaklo. Thorton vyrábal šperky. A mal ju požiadať o ruku. Navrhol a vytvoril preto pre ňu prsteň, ktorý bol jedinečný. Znova zízala na zamatovú krabičku. Ten prsteň mal patriť jej.

„Robil som prstene aj pre Elizeé a Eve," povedal. „Iba tento si napokon nenašiel svojho majiteľa."

„Ale ty si si ma nechcel vziať. Prečo si potom vytváral pre mňa zásnubný prsteň?"

„Pretože to je moja práca, Leah. Vytvoriť prsteň pre ženu, ktorá ho bude považovať za najkrajší prsteň na svete. Bez ohľadu nato, čo som chcel a čo som si myslel, objednávka od tvojho otca bola jednoduchá: vytvor pre naše nevesty zásnubné prstene, ktoré budú zbožňovať."

Leah otvorila krabičku a vytiahla prsteň. Mal patriť jej. No zásnuby sa zrušili a prsteň teraz zostal opustený na jeho poličke. Chveli sa jej prsty, bála sa, že sa jej vyšmykne z rúk a tak ho preto dala naspäť na bezpečné miesto.

„Chcem si ho kúpiť," povedala.

„Si si istá?"

„Taký prsteň predsa nemôže stáť veľa."

„To nie je dôvod, prečo sa ťa nato pýtam. Skutočne si chceš sama pre seba kúpiť zásnubný prsteň?"

Áno, bolo to divné. Ale ona nato nedbala. Kúpi ho a bude nosiť na pravej ruke. Keď bude na novom mieste, už predsa z neho nebude zásnubný prsteň, ale iba obyčajná bižutéria.

„Chcem. Aká je jeho cena?"

„Desaťtisíc."

Leah prekvapene zažmurkala.

„Každý jeden kameň, ktorý tam vidíš, je diamant. A biele štrnásť-karátové zlato."

„Máš prsteň za desaťtisíc u seba doma v poličke?" hlas jej vyskočil nahor, začala sa obávať o jeho zdravý rozum, ale predovšetkým o prsteň, ktorý bol nechránený. Vchodové dvere na bytovke boli predsa otvorené. „Čo ak ho niekto ukradne?"

„Prsteň bol už zaplatený, Leah. Tvoj otec platil predom peniaze na materiál. No peniaze za dohodu som stále nedostal, aby som sa mohol presťahovať niekam inam, kde by som mal aj trezor."

„Mohol si ho dať uložiť niekde do banky, alebo..."

„Chceš ho kúpiť, Leah?"

„Áno."

„Vezmi si ho. Tvoj otec ho už aj tak zaplatil. Nebude ho platiť dvakrát."

„Si si istý?" tentoraz to bola ona, kto mal pochybnosti. „Mohol si si zarobiť."

„Verím, že tvoj otec svoju časť dohody splní."

Znova vytiahla krabičku s prsteňom a ukryla ju do vrecka na svojich nohaviciach. Rukou po nej neustále prechádzala, bála sa, že jej vypadne a ona ju stratí. Váha prsteňa vo vrecku ju upokojovala.

„A teraz robievaš ostatné prstene?" opýtala sa.

„Nie vždy ich vyrábam ja sám," odvetil. „Momentálne nato vôbec nemám priestory, takže spolupracujem s inými ľuďmi z brandže."

Sadol si naspäť za svoj stôl a vzal do ruky prsteň, ktorý tam mal. V porovnaní s prsteňom pre Leah mal iba opustený kamienok uprostred, okolo neho sa elegantne stáčali kusy zlata. Pre Leah sa zdal obyčajný a nevýrazný, no Thorton sa na prsteň díval s neskrývanou láskou.

„Pre akú ženu je tento prsteň?" opýtala sa ho.

Povedal jej predsa, že keď bude niečo navrhovať, má si predstaviť osobu, pre ktorú ten návrh robí. Zrejme robil presne to isté aj on pri svojich prsteňoch. Pri zásnubných kusoch predsa presne vedel, kto sa bude vydávať. Urobiť prsteň pre Elizeé a Eve musela byť teda hračka.

Hoci nerozumela, ako sa mu podarilo vyrobiť prsteň na mieru pre ňu. Mnohokrát jej totiž vyhodil na oči, že ich vkus je maximálne odlišný. A predsa sa zhostil svojej úlohy a urobil ten najkrajší prsteň na svete.

„Pre dospelú ženu, ktorá bude mať možno čoskoro tridsať," začal rozprávať Thorton. „Má rozbehnutú kariéru a veľmi dobre vie, čo chce od života, ale hlavne od seba. Zamilovanosť voči svojmu budúcemu manželovi z nej možno už dávno vyprchala, no rešpektuje ho ako rovnocenného partnera, pri ktorom chce stráviť zvyšok svojho života. Nepotrebuje nič pompézne, ani okázalé. Chce niečo, čo je jednoduché, ale krásne zároveň."

Leah hľadela, ako rozprával o žene, ktorú si predstavil iba podľa toho, na akom prstene práve pracoval, a žasla. Ešte nikdy ho nepočula takto rozprávať. Čo ju však zaskočilo ešte viac, boli Thortonove oči. Ich nepreniknuteľný ľad akoby sa roztopil, keď rozprával o žene, pre ktorú práve vytváral zásnubný prsteň. Hovoril práve o svojej ideálnej žene, ktorá bola od Leah diametrálne odlišná.

„Možno by chcela k prsteňu rovno i príbuznú sadu náušníc a prívesku," pokračoval. „Nemusela by tak nikdy viac riešiť svoje doplnky a bižutériu."

Leah prstami prechádzala po prsteni ukrytom v jej vrecku a začínala si uvedomovať, že Raven Thorton je možno v skutočnosti úplne iný, ako si myslela. Bol v jej prítomnosti vždy drzý a uštipačný, no možno to bol iba jeho obranný mechanizmus. I ona mala predsa vlastný, ktorý ju chránil pred ľuďmi a ich nepríjemnými poznámkami.

Bez ohľadu nato, ako veľmi ho nenávidela, bol talentovaný v tom, čo robil. Vybral si svoj cieľ, za ktorým kráčal rovno, bez akýchkoľvek odbočiek. Chcel otvoriť vlastné klenotníctvo a pracoval na tom každý deň.

Na druhej strane, ona sama ani len netušila, čo chce urobiť so svojim životom. Chcela ísť študovať odevný dizajn, no stratila sa v ňom. Navštívila Mikaela na ekonomickej univerzite a prostredie, ktoré dovtedy neznášala, sa jej zrazu pozdávalo. Čo chcela od života a čo chcela dosiahnuť, nevedela. Táto skutočnosť sa nemenila bez ohľadu nato, ako dlho nad tým premýšľala, kým pracovala na svojich projektoch.

„Už pracuješ na svojom ročníkovom projekte, Leah?" opýtal sa jej. „Počula som, že si odišla zo svojej skupiny. Si teraz sama?"

„Hej," prikývla. „Ale už mám aspoň nejaký nápad, musím iba vymyslieť, ako ho zrealizujem."

„Si si istá, že stihneš vytvoriť dva modely? Potrebuješ predsa urobiť jeden návrh pre ženu a jeden pre muža."

„Viem, viem, ale mám pred sebou ešte celý letný semester."

Nadvihol obočie. Pochyboval o tom, že to zvládne. Za posledné mesiace sa zmenila, no hoci teraz bola o čosi znesiteľnejšia, nemal pocit, že by to prospelo jej projektom a prácam. Iste, zadania teraz mali aspoň nejakú úroveň, no zdalo sa, akoby sa z nej vytratila duša.

Netušil, čo robila počas svojho štúdia na vysokej škole a klebety študentiek na chodbe pred kanceláriou mu nedoniesli kompletné informácie. V priebehu pár dní sa rozišla s Dylanom a Lukeom. Neveril tomu, že by ich oboch skutočne milovala, no aj napriek tomu vyzerala zlomená.

Tu nešlo o spackané zadania, či rozchody. Leah mala od samého začiatku omnoho jednoduchší a pohodlnejší život, než on. Ale stále nepoznala samú seba a ani to, čo chcela vo svojom živote robiť. Načo vám je sloboda, pokiaľ netušíte, kam chcete letieť? Preto mnohí odlietajú bez cieľa, spoznávajú nové miesta, aby si našli to svoje.

Leah vyletela zo svojej zlatej klietky a prvá zastávka, kde sa objavila, nevyšla. Teraz bola zmätená a nechápala, či sa má vrátiť do zlatej klietky, alebo zostať na mieste, ktoré si našla síce sama, ale necítila sa tam pohodlne. Zabudla nato, že má pred sebou nekonečné množstvo možností.

„Čo ťa robí šťastnou, Leah?" spýtal sa.

Jeho otázka ju zaskočila. Bavili sa predsa o školskom projekte a zrazu sa jej pýtal na niečo, kvôli čomu nemohla v noci zažmúriť oka.

Spomínala si iba na jeden moment. Ostatné okamihy sa z jej pamäte vytratili.

Tlmené svetlo v šatníku, hučiaca klimatizácia, podráždený Mikael pred dverami jej izby. A Eliasove modré oči, ktoré sa do nej vpíjali. To boli časy, kedy sa cítila skutočne šťastná. Až kým jej nepovedali, že sa musí zasnúbiť s mužom, ktorého jej vyberú. Potom Elias zapredal ich vzťah a už ho viac nebolo.

„Bol iba jeden muž, ktorý ma skutočne robil šťastnou."

„Nepýtam sa, kto ťa robí šťastnou, ale čo?"

Pozrela na neho, ružové pery pootvorené, nemala ani poňatia, o čom hovorí.

„Nemala by si sa spoliehať nato, že tu bude vždy niekto, kto bude tvoj osobný strojca šťastia."

Konečne pochopila, na čo narážal. Chcela sa niečo opýtať, ale on sa obrátil naspäť k obrazovke počítača.

„Body za zadanie máš nahodené v systéme, môžeš sa prihlásiť na skúšku. Počas nasledujúcich dní pozriem ešte ďalšie papiere, ktoré si odovzdala spolu s týmito, a ak budú za niečo stáť, dostaneš bonusové body ku skúške."

Neodpovedala, iba mlčky prikývla. Odprevadil ju do chodby a počkal, kým neodíde z jeho bytu. Len čo sa dvere za ňou zabuchli, Thorton si vzdychol.

Bola tak mladučká a ani len netušila, o čom je život. Po celý čas ju jej rodičia držali za ručičku a dávali jej všetko na zlatom podnose. Teraz konečne spravila sama prvý krok, ktorý nevyšiel a takmer ju to položilo. Bola pre neho skrátka primladá.

Leah zišla dole schodmi a nastúpila do svojho auta. Sadla si a hoci naštartovala, stála na mieste. Vedela, že pokiaľ bude v tomto stave šoférovať, znova sa pozabudne a môže byť z toho ďalšia autonehoda. Nechcela viac pokúšať svoje šťastie.

Šťastie...

Čo ju robí šťastnou?

Doteraz sa jej šťastie odvíjalo iba od ostatných ľudí. Bola šťastná, keď jej iné dievčatá závideli. Bola šťastná, keď sexi chlapi o ňu prejavovali záujem. Myslela si, že keď bude s Eliasom, zvládne čokoľvek. Aj to, že ju jej rodičia ignorovali a považovali ju za skazu ich vlastného rodu.

Bolo to po celý ten čas nesprávne? Musela sa skutočne naučiť byť šťastná sama?

Konečne vyrazila na cestu a vracala sa naspäť na svoj byt. Zatiaľ netušila, čo bude vec, ktorá ju bude napĺňať, no rozhodla sa začať malými krôčikmi. Najprv ukončí prvý ročník na vysokej škole a vytvorí svadobné šaty pre Elizeé. To boli dve veci, na ktorých momentálne najviac záležalo. Dve veci, ktoré jej definitívne potvrdia, že jej štúdium na umeleckej škole nie je iba náhoda.

A čo bude potom, nuž to uvidí neskôr.

Krabičkas prsteňom vo vrecku nohavíc ju tlačila počas celej cesty. Nech robilačokoľvek, nedokázala Thortona viac vytriasť zo svojej hlavy.