Zhnusenie v Mikaelových očiach by možno kedysi bolo pre Leah bolestivé, ale ona sa už dávno naučila nepúšťať si druhých k srdcu.

„Čo zízaš?" skočila do neho. „A prečo si sem doliezol?"

Nečakala na jeho odpoveď. Vlastne, bola to skôr rečnícka otázka, ktorú mu položila, aby mal nad čím rozmýšľať, kým sa mu stratí v kúpeľni.

Otvorila dvere na sprche a vošla do štvorcovej miestnosti pokrytej drobnými kachličkami, v ktorej sa nachádzalo iba malé umývadlo so skrinkou a zrkadlom, pohodlný sprchový kút a vešiak s osuškami. Videla Eliasovu použitú osušku prehodenú cez jednu šnúru, no zo skrinky pod umývadlom vytiahla ďalšiu.

Mikael vstúpil dovnútra za ňou a teraz stál vo dverách. Zdalo sa, že Elias sa radšej vytratil preč.

„Otec ťa volá," povedal Mikael. „Ak si sa už ukľudnila, máš prísť za ním. Chce sa s tebou rozprávať ako s dospelým človekom."

„Dám si sprchu a prídem," odpovedala.

Rozpustila si svoje vlasy a sledovala sa v zrkadle.

Otočila hlavu a zazrela na Mikaela.

„Dokedy tu budeš ešte trčať? Idem sa sprchovať."

Nenechal si od nej skákať po hlave.

„Obaja vieme, že z nás dvoch si tu ty tá viac zvrátená."

Založila ruky vbok, v očiach jej horeli plamene. Tentoraz mali úplne inú príčinu, než pred pár minútami, keď sa bozkávala s Eliasom.

„Dokedy mi to budeš vyhadzovať na oči?"

„Je to choré a zvrátené! Elias je tvoj... bratranec."

„Z druhého kolena!"

„To na tom nič nemení."

Mikael mal problém to poriadne vysloviť. Celé to všetko sa mu tak hnusilo, až sa musel ovládať, aby to nebolo poznať na jeho hlase. Ale ona do neho videla dobre. To len on si myslel, že ho nikto nedokázal prečítať. Naivný hlupák.

„V niektorých štátoch to je normálne," pokračovala vo svojich argumentoch.

„A v iných zase ilegálne."

Zavrtela hlavou, nahnevane odfrkla. Nechápala, načo sa vlastne snažila presvedčiť ho. Mikael bol tvrdohlavý baran, presne rovnaký ako jeho otec.

„Vypadni!" otočila sa naspäť k zrkadlu. „A povedz otcovi, že prídem, keď sa osprchujem. Tých pár minút ho už nezabije."

Mikael chcel niečo namietnuť, ale Leah nemala náladu. Vyzliekla si svoj top a ostala pred zrkadlom stáť iba v podprsenke a šortkách. Nečakala, kým jej hlúpy brat pochopí, že sa s ním už naozaj nemieni baviť a stiahla zo seba šortky.

Rýchle buchnutie dverí ju presvedčilo o tom, že jej dá konečne pokoj. Aspoň na chvíľu.

Vzdychla a ďalší kus bielizne skončil na zemi.

Stála pred zrkadlom iba v nohavičkách. Prstom prešla po pokožke nad svojim prsníkom, kde mala vytetovaný nápis Stay strong.

Možno kedysi by ju bratove slová boli ranili. Ale teraz už nie. Jednoducho to nechápe, ale ona Eliasa miluje. Možno to nie je pravá a správna láska, ale on ju priťahuje. No a čo. A že tam niečo nemusí byť v poriadku s genetikou? Nielen, že neplánovala deti, ona ich nechcela mať vôbec. Nechcela sa ani vydávať.

Nechcela byť ako jej mama, ktorá otehotnela hneď ako skončila vysokú školu a poriadne si ani neužila svet. Vlastne, ako poslušná ovca odišla s mužom, za ktorého ju otec predal, aby neskrachovali a tvárila sa, že je spokojná. Dokonca si sama nahovorila, že je i šťastná. A vznikli oni dvaja.

Nech jej mama tvrdila čokoľvek, Leah bola presvedčená, že dohodnuté manželstvo nemôže fungovať. Nemôžete donútiť dvoch ľudí, aby sa milovali len preto, že ich zosobášite. Rovnako ako nemôžete donútiť celú triedu školákov spolu vychádzať, alebo ako nemôžete donútiť súrodencov, aby medzi nimi neboli večné zvady.

Zhodila svoje nohavičky a vliezla do sprchy.

Do pekla s nimi!

Má svoje vlastné plány. Už o necelý mesiac ich zrealizuje a odíde. A potom jej už nebudú môcť nikdy nič prikazovať.

Spustila na svoje telo horúcu vodu a objala si ramená. Oprela sa chrbtom o jedno z hrubých skiel preliačenými nepravidelnými reliéfmi a pomaly vydýchla. Bol august a čoskoro odštartuje prvý ročník na univerzite. Všetko je pripravené. Odložila bokom dostatok peňazí, aby sa vyhla internátom a našla miesto, kde by mala pokoj od svojej vlastnej rodiny.

Teta Charlotte bola vždy otravná, no celá táto situácia spôsobila, že sa necítila príjemne ani v prítomnosti vlastných rodičov. Patricka zväčša ignorovala a hoci si aj spolu s Mikaelom občas vyšli von, najradšej bola s Eliasom.

Elias.

Celý jej svet sa krútil okolo neho. Neexistovala dvojica ľudí, ktorí by si boli viac súdení, než oni dvaja. Jednoducho to bol osud, ináč sa to nedalo vysvetliť.

Keď jej mama chcela mať s otcom deti, nedarilo sa im. Nikdy im nepovedali prečo, no napokon sa rozhodli, že mama pôjde na odber, kde jej vezmú vajíčka. Prehovorila svoju sesternicu, tetu Viktóriu, aby jej dieťa vynosila. A ona sa nato nechala nahovoriť.

Leah bola presvedčená, že ju prehovorili skôr peniaze, než matkino naliehanie.

A potom sa stalo niečo, s čím nikto nepočítal. Kým v sebe nosila ju, ešte kdesi úplne na začiatku, vyspala sa so svojim mužom a otehotnela. Také veci sa nestávajú často, navyše, celá situácia sa poriadne skomplikovala.

Doktori sa obávali, že to nedopadne dobre. V takýchto situáciách niekedy umrelo jedno z detí, alebo sa narodilo postihnuté. V tých najhorších prípadoch obe, poprípade nato doplatila i matka. Ale ony boli obe tvrdohlavé a nechceli potrat. A mali šťastie.

A potom Viktória naraz porodila ju a Eliasa. Dve deti dvoch rôznych párov. Bolo to síce predčasne, ale obaja boli zdraví a nikomu sa nič nestalo. Elias nebol jej skutočné biologické dvojča, ale ona ho tak brala. Bol jej spriaznená duša. Odjakživa jej rozumel lepšie, než Mikael a odmalička sa spolu hrávali. Boli jednoducho spojení.

A teraz sa má ich puto pretrhnúť len preto, že Mikael to neschvaľuje a rodičia ju chcú vydať za niekoho iného? Nikdy.

Zastavila vodu a vyšla von. Zabalila sa do čistej osušky a potom vyšla z posilňovne. Hore do svojej izby vybehla rýchlo. Zhodila premočený uterák na stoličku a zmizla v šatníku. Odohnala myšlienky na Eliasa a vytiahla prvý kus oblečenia, na ktorý dotiahla.

Keď sa konečne obliekla, ešte s mokrými vlasmi sa pobrala rovno za svojim otcom. Mal svoju vlastnú domácu pracovňu na poschodí, pretože bol ako šibnutý workoholik. Nielen, že bol dlho v práci, potom navyše ešte prišiel domov a pokračoval. Nikdy to nechápala. Ekonomika ju nebavila a pri debatách o podnikaní sa jej dvíhal žalúdok. Jej rodičia boli ako dvaja roboti, ktorí sa hnali za výsledkami v zelených číslach. Keby mohla, prepísala by ich na červené.

Nezaklopala na dvere, ale rovno vošla dnu. Jej otec na ňu pozrel a potom zložil z nosa okuliare. Zhoršoval sa mu zrak. Mama hovorila, že kedysi okuliare vôbec nenosil, ale teraz ich potreboval, keď sledoval drobné písmenká na obrazovke. Odmietal si ich zväčšiť so slovami, že ešte z neho nie je dôchodca.

„Leah, zavri dvere," prikázal jej.

Tresla dverami a podišla bližšie. Dávala si záležať, aby vyzerala ukážkovo nasratá.

„Je načase, aby si sa začala správať ako dospelý človek," reagoval otec ihneď na jej provokáciu. „Tak sa normálny slušne vychovaný človek nespráva."

Počula v jeho hlase znova ten nebezpečný podráždený tón, ale nenechala sa zastrašiť. Vystrčila bradu a zazerala na neho, odmietla si sadnúť, aby sa na neho mohla pozerať z výšky, kým sedel vo svojom kresle za notebookom.

„Nápad o vašom dohodnutom manželstve je na hlavu," povedala. „Nedonútite ma vydať sa za muža, ktorého mi vyberiete."

„Ale donútime," odpovedal.

V tomto mal jej otec navrch a ona to neznášala. Dokázal sa s ňou rozprávať pokojne a jeho tón bol natoľko sebaistý, akoby jeho slovo bolo zákonom. Musela namietať, musela mu vysvetliť, že to tentoraz skrátka tak nebude.

„Nie," odvetila. „Som dospelý človek a o svojom živote budem rozhodovať sama. Mikael bude určite rád, že prevezme firmu, takže sa sústreď radšej na jeho ženu."

„Obom vám vyberieme partnerov a hotovo. Vlastne, toho tvojho som už vybral."

„Prosím?"

„Ešte o tom síce nevie, ale tento týždeň sa s ním stretnem spolu s mamou a uvidíme, či bude súhlasiť. Potom sa stretne spolu s tebou a dohodneme sa, aké budú ďalšie kroky."

Leah očervenela v tvári. Hnev, ktorý sa len pred chvíľkou snažila vyboxovať von zo svojho tela, bol späť v plnej sile.

Nešla to pochopiť. Nerozumela tomu, ako to nikomu z nich neprišlo ani troška divné, pretože ona to pokladala za takú absurdnú vec, až tomu nedokázala uveriť. Také veci sa predsa stávajú iba vo filmoch a nie v realite. Alebo možno niekedy v minulosti. Ale v dnešnej dobe? To bolo dačo neslýchané.

„Načisto vám preskočilo," vyhlásila.

„Môže to byť v tajnosti," snažil sa ju presvedčiť. „Stačí, že o tom bude vedieť tvoj dedo."

„Nebudem sa vydávať za muža, ktorého nemilujem. Vlastne, vôbec sa nechcem vydávať."

„Skôr či neskôr to budeš chcieť. Teraz si len mladá a ešte nevieš, o čom je život, to je všetko."

Otec bol neoblomný. Pri mame by možno mykla plecami a aj tak urobila po svojom, ale pri otcovi sa to neopovažovala spraviť.

„Urobím mu scénu," prekrížila ruky na prsiach. „Budem vyvádzať a budem sa snažiť, aby sa so mnou rozviedol."

„Nebudeš," povedal pokojne. „Ináč prestanem platiť tvoje školné."

Leah sa zasmiala. Ak si myslel, že týmto ju dostane, tak to sa poriadne mýlil.

„Sám chceš, aby som šla na ekonomickú univerzitu," napajedila sa. „Tak mi prestaň platiť školné, aby ma vyrazili a určite budeš spokojný."

„Naozaj?"

Pozrel na ňu svojimi sivými očami a sa zamračila. Nenávidela jeho farbu očí. Aj Mikaelove boli sivé, keď sa hneval.

„Myslíš si, že som hlupák, Leah?"

Preglgla a sledovala ho. Neexistuje, aby o tom vedel. Bolo to predsa tajné a takmer nikomu o tom nepovedala.

„Ak si myslíš, že neviem, aké školné sa platí na univerzite, kde som sám študoval a kam ťa chceme s mamou poslať, tak sa ohromne mýliš. Ale ak si chceš platiť za ročník sama 35 tisíc dolárov, rád sa pozriem nato, ako to zvládneš."

Toto Leah vyrazilo dych. Nečakala takúto „podpásovku" a v momente očervenela. Jej otec sa dozvedel, že sa potajme prihlásila na inú univerzitu a oni ju zobrali. Keby všetko vyšlo tak ako malo, platil by jej školné, kým by bola na úplne inej výške, ako by sa s mamou márne domnievali.

„Módny dizajn, Leah, naozaj? V živote si nenavrhla ani jedny šaty."

Leah zovrela pery. Veľmi dobre vedela, kto za tým všetkým stál. A rovnako vedela aj to, že ten niekto čoskoro poriadne dostane na hubu.

„Nehovorím o tom, že to je zlá škola, ale ak chceš vytvoriť vlastnú značku oblečenia, budeš musieť fakt makať. Ako i v každom ďalšom obore. Predstavuješ si to príliš jednoducho."

„A ty zase príliš zložito!" vyprskla.

„Som ochotný ustúpiť," povedal. „Ak sa vydáš za muža, ktorého ti vyberieme."

Leah od zlosti dupla nohou. Bola v pasci. Šetrila si peniaze na bývanie, ale platiť drahú univerzitu a navyše aj súkromnú prenajatú izbu by nikdy nedala bez pôžičky. Či už z banky, alebo od otca.

Na druhej strane, ak pristúpi na túto hlúpu dohodu, bude môcť otvorene študovať na škole, ktorú si vybrala.

„Stretneš sa s ním budúci týždeň. Budeš sa správať ako slušne vychovaná mladá žena. Keď to skončí, dostaneš odo mňa školné na jeden rok."

„Iba za stretnutie?"

„Na ruku."

„Dobre," povedala. „Platí."

Zvrtla sa a pobrala k dverám.

„Nechceš vedieť ani meno tvojho budúceho muža?" zavolal za ňou.

„Daj sa vypchať!"

Tresla dverami na jeho pracovni. Dobre, dostane sa Univerzitu umenia a dizajnu, o ktorej vždy snívala. Otec jej zaplatí školné a ona sa tak bude môcť sústrediť na štúdium, na nájom bude mať našetrené z peňazí, ktoré priebežne vyťahovala zo svojej karty a vreckového a potom.

Potom jej to všetko docvaklo. Otec s ňou vybabral.

Na univerzitu by išla tak či onak, bola predsa už prijatá, no ostávalo by zabezpečiť si školné. Časť by jej zaplatil on, pretože by si myslel, že študuje na ekonomickom odbore a zvyšok by bol malina.

Celý jej geniálny plán padol na tom, že niekto prezradil otcovi, kam sa chystá. A otec ju teraz zmanipuloval a donútil súhlasiť, aby sa stretla s mužom, ktorého si bude mať zobrať. Fajn, keď to podčiarkla a sčítala, za všetko vlastne mohol iba jeden človek.

Vybehla po schodoch a vtrhla do miestnosti vedľa svojej izby.

Mikael sa trhol a obrátil.

Okná na jeho izbe boli otvorené dokorán, priehľadné závesy slabo povievali vďaka letnému vánku. Ich izby boli orientované na východ, poobede tam už slnko nesvietilo a oni si tak mohli dovoliť otvoriť okná namiesto hučiacej klimatizácie, z ktorej ju vždy bolievala hlava.

Aj napriek všetkému v izbe bolo cítiť zápach terpentínu.

Leah pokrčila nosom a podišla bližšie k svojmu bratovi. Bol vyšší než ona, ale to ju nikdy nezastrašilo. Stál otočený tvárou k nej, drevená paleta v jednej ruke, štetec v druhej. Na veľkom plátne v stojane za ním videla machuľu telovej farby, ktorá by sa mohla podobať na siluetu ženskej postavy.

Položil paletu na vysoký úzky stolík vedľa stojanu, kde sa váľali tuby olejových farieb a nechal tam padnúť i štetec.

„Čo chceš, Leah?" opýtal sa otrávene.

Keby bola Leah bežná ženská, vycapila by mu facku a možno ho pri tom poškrabala svojou bezchybnou manikúrou. Ale Leah bola iná. Leah vedela, že facka páli, no veľmi rýchlo prebolí. Natiahla ruku a prsty zatla v päsť.

Nepotrebovala pásku, ani boxerské rukavice.

Zahnala sa a vrazila Mikaelovi do tváre. Čosi zachrapčalo, no ona si nebola istá, či to len pukali jej hánky, alebo Mikaelova sánka. Dúfala, že to bola tá druhá možnosť.

Mikael stratil rovnováhu a zhodil plátno. Stojan sa prevrátil a on padol priamo na vlhkú vrstvu olejových farieb. Nohou zakopol o vratký stolík a pohár s terpentínom sa zatriasol.

Leah spokojne sledovala, ako sklenený pohár dopadol na podlahu a jeho obsah sa rozprskol po celej miestnosti. Niečo z toho prešlo dokonca už na aj tak znehodnotené plátno, na ktorom teraz ležal rozvalený.

Rozbila mu peru. Videla, ako mu po brade stekala krv a on si ju nemal ako utrieť, pretože mal špinavé ruky a nechcel si do otvorenej rany zaniesť kusy olejových farieb.

„Dúfam, že si so sebou spokojný, zradca!"