Videla, že Mikael sa zamračil, no nemala náladu riešiť ešte aj jeho urazenosť. Od začiatku bol proti nim a škrelo ju vo vnútri, keď si uvedomila, že mal po celý čas pravdu. Obrátila svoju pozornosť na Eliasa.

„Volal som ti, ale ty si si dala zablokovať moje číslo?"

„Nechcem sa už viac s tebou rozprávať. A vlastne, aj ty si mi to dal jasne najavo, keď sme sa naposledy stretli u nášho otca v pracovni."

On sám ju poslal do prdele, tak prečo jej teraz dookola vyvolával?

„Ešte stále si zato urazená?"

„Prosím?" zažmurkala. „Ja nie som urazená, ja som sa naučila fungovať bez teba a nepotrebujem sa s tebou rozprávať. Tak si mi to predsa kázal, nie?"

Obočie sa mu na moment zlomyseľne stiahlo, ale ihneď sa ovládol. Namiesto toho na svojej tvári vykúzlil úsmev. Kedysi zbožňovala jeho úsmev, no tento dnešný neobsahoval ani kúsok srdečnosti, ako kedysi. Namiesto toho z neho sálala nevraživosť.

Mikael prestúpil z nohy na nohu. Boli na večierku a navôkol začínalo byť až priveľa ľudí. Ak sa tu títo dvaja teraz začnú hádať, urobia ďalšiu scénu. Dokonca aj Raven Thorton položil kliešte naspäť a otočil sa, aby načúval.

„Samozrejme," prehrabol si vlasy Elias. Nepáčilo sa mu, že ho Leah takto odpinkávala. „Už si si zrejme našla ďalšieho nabijaka, takže ma nepotrebuješ. Kto to je teraz, keď Paynovi si musela dať zbohom?"

Leah zaklipkala očami. Tento muž ju pred niekoľkými týždňami tak veľmi ranil a predsa sem teraz prišiel len preto, aby znova krvácala. Musela uznať, že mu to išlo skvele. Nedokázali jej ublížiť Mikaelove sarkastické poznámky, či Thortonove ostré slová. Ale Elias bol niekto, kto bol jej skutočnou polovičkou.

Hoci mali rôznych rodičov, narodili sa naraz z jednej matky. Teta Viktória podstúpila umelé oplodnenie, keď mama nemohla otehotnieť. Mala im vynosiť Leah, no situácia sa skomplikovala. Nejakým nedopatrením sa však stalo, že medzitým čakala aj svoje vlastné bábo. A tak prišli na svet naraz dve rôzne deti, od rôznych rodičov.

No hoci ich gény boli odlišné, ona ho stále považovala za svoje dvojča. Od malička sa hrávali spolu, dokonca s ním trávila viac času, než s Mikaelom, ktorý sa narodil potom, už skutočnej mame a otcovi. Elias bol jej druhá polovica. A teraz sa ju jej vlastná časť snažila zničiť.

Nemohla si dovoliť rozplakať sa tu. Boli tu všetci. Bola tu mama, otec, bol tu Mikael. Ale bol tu aj Raven Thorton a ona sa radšej prepadne pod zem, než aby mu ukázala svoju zničenú tvár. Stačilo, že ju videl vtedy, keď vyšiel z otcovej pracovne.

Myslela si, že bude nahnevaná, najradšej by Eliasovi jednu vrazila do tváre, s potešením by počúvala, ako pod jej päsťou puká jeho sánka, no všetko bolo úplne inak. Namiesto zlosti ju zaplavila otupujúca bolesť, ktorá spôsobila, že niekoľkokrát žmurkla a oči sa jej zaleskli.

Mikael otvoril ústa, chcel zrejme niečo povedať, ale ona sa nadýchla a hľadela do jasného svetla krištáľového lustra nad ich hlavami. Vystrela ruku a umlčala tak svojho brata. Pozrela sa do studených modrých očí Eliasa.

Možno, keby sa zachoval úplne ináč, bola by odhodlaná odpustiť mu. Už viac ale nebolo cesty späť.

„Ale Elias," odvetila, „o čom to hovoríš? Medzi nami predsa nikdy nič nebolo."

Mikael zabudol zatvoriť ústa. Jeho sestre sa dokonca podarilo vyčariť na tvári úsmev. Ale Ravena Thortona neoklamala. Videl, ako zatína ruky v päste, dokonca mal pocit, že sa zachvela. Snažila sa pôsobiť tvrdo a silno, no videl, že v skutočnosti je to iba mladé dievča, ktorému sa po prvý raz vlastný svet rozpadol na kúsky.

Videl ju v ten deň na chodbe pred pracovňou jeho otca. Myslel si, že to je iba hlúpe dievčisko, ktoré sa odtrhlo z reťaze, ktoré sa nedokáže ovládať. A predsa teraz vidiel, že hoci uprostred nej stúpa jedna vlna emócií za druhou, aj napriek všetkému mu nechce dovoliť, aby ju zlomil. Položil tanier nabok a pristúpil bližšie.

Bude lepšie, ak sa tie črepy nebudeš snažiť znova pozliepať, Leah. Ináč sa na nich iba zbytočne dorežeš a budeš zase krvácať.

„Chápem, že ti na mne záleží a preto nechceš, aby som sa zahadzovala s takými ako Jaden, ale môžem ťa ubezpečiť, že sa nemáš čoho obávať. A mimochodom, momentálne nikoho nemám, pretože sa musím sústrediť na svoje štúdium a ročníkový projekt."

„To ti tak verím," prskol na ňu Elias.

Očakával, že spraví scénu, možno ho udrie. Vtedy by to dopadlo vynikajúco. Ona by bola za násilnícku a hysterickú a on by vyšiel ako víťaz. No ona sa po prvý raz v živote ovládla a dokonca sa správala, že je v pohode s tým, ako sa rozišli.

Poznám ťa, Leah. Viem, že je to iba tvoja maska. Stačí do nej ešte kúsok zavŕtať a ona sa rozpadne na kusy. Hneď nato budeš znova takou Leah, akou si v skutočnosti. Výbušnou a detinskou.

„Elias, stačilo," prehovoril Mikael. „Máš to, čo si chcel, tak nás už teraz konečne nechaj na pokoji."

„Akoby som veril tomu, že vydržíš s nikým neriešiť, Leah," pošepol Elias. „Vkuse si bola taká nadržaná, akoby si nemala ani mozog."

V tvári sa jej zračila hrôza. Otvoril ústa, že znova niečo povie, no na svojom pleci pocítil zovretie. Zvrtol sa a uvidel svetlé oči číreho ľadu lemované tmavou pokožkou Ravena Thortona.

„Ocenil by som, keby ste sa voči mojej budúcej snúbenici správali ako džentlmen," povedal mu. Hoci rozprával slušne, jeho oči ho takmer primrazili o koberec.

Nečakal, že by sa jej zastal on, človek, na ktorého neustále kydala a s ktorým sa nenávideli.

„Takže si sa už rozhodla, že si ho vezmeš?" otočil sa k Leah.

„Elias, mlč už konečne," zavrčal Mikael.

„A čo urobíš? Udrieš ma? Vždy si bol zbabelec," obrátil svoju zlosť na neho.

„Poviem otcovi, aby ťa vykázal von," odvetil Mikael s pokojnou tvárou.

Eliasovi ovisla sánka. Ak ho odtiaľto vyhodia, môže rátať s tým, že sa sem už nikdy nedostane. A rovnako tak možno i jeho rodičia. Keď sa starý Dalton vytočil, dokázal byť vo svojich trestoch nerozvážny.

Raven Thorton mu posledný raz zovrel plece a potom sa vrátil naspäť k svojmu naloženému tanieru. Elias preskakoval pohľadom z Leah na Mikaela a nevedel, kde má teraz udrieť, keď sa zrazu medzi nimi objavila hlava ryšavých vlasov. Jeho matka Viktória oblečená vo výrazných červených šatách sa rukami zavesila na plecia Leah a Mikaela a potom sa na nich zoširoka usmievala.

„Čo decká? Užívate si večierok?"

Jej tvár bola rozžiarená. Mama milovala večierky a mrzelo ju, že sa na nich nemohla baviť so svojou sesternicou len preto, že je iba obyčajnou televíznou producentkou. Boli si kedysi veľmi blízke.

„Bavíme," usmial sa na ňu Mikael. „A ty?"

„Nikdy mi nebolo lepšie," uškrnula sa na nich. „Tak ja vás tu nechám, viem, že sa nechcete baviť so starou šialenou ženskou."

„Mama," zatiahol Elias.

Neznášal, keď sa snažila pôsobiť mlado a in. Malo to úplne opačný účinok. Rozbehol sa za ňou, aby jej vyhovoril ďalší pohár šampanského a Leah si konečne vydýchla.

„Ďakujem," pošepkala svojmu bratovi.

„Za máličko," mykol plecom. „Len jedno chcem fakt vedieť."

„Čo také?"

„Skutočne nikoho nemáš?"

„Nie," zakrútila hlavou. „Teda, je tu niekto, kto sa mi páči, ale neviem."

„Nevieš čo?" opýtal sa.

„Nejako sa bojím toho, začať si s ním."

Myslela si, že sa jej bude smiať. Bola predsa známa tým, že nemala problém vyspať sa s kýmkoľvek, no Mikael mlčal.

„Nemusíš nič siliť," odvetil jej. „Bude lepšie, keď tomu necháš voľný priebeh. A sama si povedala, že sa chceš radšej sústrediť na štúdium. Otec si myslí, že to nedáš."

„To mi tak vôbec neverí?"

„Pýtal sa Thortona."

Leah sa zapýrila. Ak mu povedal o jej kresbách, tak to bude fiasko.

„Takže preto ste všetci na mňa takí milí? Pretože si myslíte, že to spackám a budem sa musieť vrátiť?" opýtala sa neveriacky.

Chvíľku to vyzeralo tak, že bude vedieť dokázať so svojou rodinou fungovať a zrazu boli opäť všetci rovnakí.

„Počul som, že v prvom ročníku vyrazia strašne veľa študentov. Je ťažké držať krok s učivom a popritom kreatívne nevyhorieť."

„Viem. No ja sa nenechám len tak vykopnúť."

Zvrtla sa a nahnevane zafučala. Vytiahla z tácky ďalší pohár šampusu a krútila tenkú sklenenú stopku v rukách.

„Kam ideš?"

„Poďakovať sa svojmu snúbencovi," odvrkla.

Bolo ľahké nájsť ho. Stál sám pri jednom z ďalších vysokých stolov, nakoľko ostatní hostia sa mu vyhýbali a jej otec sa práve venoval ostatným hosťom. Nadýchla sa a zamierila rovno k nemu. Zdvihol k nej pohľad, no aj naďalej pokračoval v jedení hromady z taniera. Keby toľko zjedla, asi by sa nedokázala ani pohnúť.

„Ak si mi prišla poďakovať, tak niet začo," povedal jej ihneď, sotva stačila otvoriť ústa. „Urobil som to aj pre seba. Nerád by som bol, aby sa rozširovalo, že moja budúca snúbenica vymetá s každým postele."

Treskla pohárom po stole a trocha šampanského sa vylialo na hodvábny biely obrus.

„Prečo si povedal môjmu otcovi, ako mi to ide?"

„Pretože sa o teba zaujímal ako vzorný rodič. Chcel som ho pripraviť na to, čo nastane."

„Tak ma teraz dobre počúvaj," zasyčala. „To, čo robím na škole, je len a len moja vec. A ty môžeš môjmu otcovi reportovať tak maximálne moje známky po skúškovom. Videl si iba moje prvé kresby, tak čo?"

„Áno, tvoje prvé," odvetil. „A koľko si ich odvtedy nakreslila?"

Stovky. Ale jemu to nepotrebovala vysvetľovať.

„Ak sa ma pokúsiš vyhodiť len preto, lebo ma neznášaš, doplatíš nato."

„Svojich študentov hodnotím prísne, ale spravodlivo, slečna Daltonová," skočil znova naspäť do toho svojho oficiálneho módu.

„Dobre teda, pán Thorton," naježila sa. „Teším sa nato, keď nám zadáte prvú prácu."

Niečo na jeho úškrne ju vyprovokovalo. Otočila sa namiesto toho, aby mu flingla tým jeho tanierom zababraným od jedla po tvári a vyšla zo sály von. Načo sem vôbec išla? Každý jeden človek, s ktorým sa tu dnes stretla, sa jej iba snažil ublížiť. Druhý pohár šampanského ostal nedotknutý na Thortonom stole.

Vošla do podzemného parkoviska a nasadla do auta. Vypila iba jeden pohárik a medzitým jedla. Neexistuje, že by nafúkala. Naštartovala a vyletela von. Nočné mesto už bolo vysvietené stovkami lámp, no ona sa sústredila na cestu. Čo najrýchlejšie potrebovala prísť domov a už vedela, čo urobí.

Potrebovala Dylana. Nebola si istá, či príde, ale potrebovala ho. A on to zrejme vycítil z jej hlasu, pretože sa v jej byte objavil do polhodiny po tom, čo mu zavolala.

„Leah, čo sa stalo?" spýtal sa.

Nereagovala, aby sa mu hodila okolo krku. Len čo pocítila vôňu jeho pokožky, dole lícami sa jej spustil prúd sĺz, ktorý po celý večer zadržiavala. Rozpačito ju objal a hladkal po chrbte, kým nahlas vzlykala.

„Chceš sa o tom rozprávať?" skúsil po čase ďalšiu otázku.

Leah zavrtela hlavou. Chcela sa o tom rozprávať, no nemohla mu rozpovedať, že sa práve pohádala so svojim bratrancom, ktorého milovala. Že všetci z jej rodiny si myslia, ako ju v prvom ročníku vyrazia z tejto školy. Že možno dokonca o tom tajne snívajú, pretože tak by sa ona musela porazená vrátiť naspäť a pokračovať v budúcnosti, ktorú jej oni sami vybrali.

Keď konečne prestala plakať a pozrela Dylanovi do očí, videla v nich nehu. Prstami zotrel posledné kvapôčky z jej rias a potom jej oboma rukami chytil tvár. Keď ju pobozkal, bytosť jej zaplavilo šťastie. Pokiaľ bude stáť po jej boku, zvládne čokoľvek.

Spoločne ležali v posteli, no už sa viac nebozkávali. Dylan ju iba hladkal po vlasoch a jej neuniklo, že začína naňho dosadať únava. Bolo už po polnoci, keď sa upokojila a nemala mu za zlé, že nedokáže už viac vydržať.

„Dylan?"

„Hm?" pootvoril oči, aby sa na ňu pozrel.

V izbe bola tma, ale cez okno dnu svietilo mdlé svetlo z pouličnej lampy. Videla, ako sa mu unavené oči leskli.

„Čo sme vlastne my dvaja?"

„Prečo sa pýtaš?"

„Pretože sme sa párkrát pobozkali, no potom vždy jeden z nás vycúva."

Na okamih zmĺkol, no potom sa rozosmial: „Niekedy je strašne super, keď sa nebojíš opýtať takto priamočiaro."

„Pretože ty sa to bojíš opýtať?"

„Možno," povedal.

„Preto teda čakáš, kým sa ťa to opýtam ja?" pokarhala ho s úsmevom na perách.

„Niet sa kam ponáhľať, Leah," pohladil ju po tvári.

Chcela ho dotlačiť do nejakej jasnej odpovede, no on namiesto toho iba zatvoril oči.