Mobil hodený na stole zavibroval. Leah očami skĺzla po mene volajúceho a schmatla ho do ruky. Rýchlo zrušila hovor a premýšľala, či ho nevypne už nadobro.

„Kto ti to volá?" opýtal sa jej Dylan.

„Môj bývalý," odvetila stručne.

Dylan zmrzol s pohárom na polceste k ústam. A nebol jediný. Luke, ktorý odišiel na záchod a práve teraz sa vrátil, tiež zostal meravo stáť pri boxe. Leah ho ignorovala. Becca tam nebola, práve im šla po drinky k baru. Mala za sebou už pár tanečných kôl a zdalo sa, že má ešte stále dostatok energie.

Zdalo sa, že obaja chalani nevedia, čo povedať. Nemala im to za zlé, z väčšiny dievčat sa pri téme „bývalý" stali uplakané hysterky, ktoré nutne potrebovali sedatíva. Ona taká nebola.

Rozchod s Eliasom ju zamrzel, no postupom času ju v hlave začali strašiť všetky tie spomienky a ona si uvedomila, že ju zrejme ani nemal rád. Vždy bol podráždený, keď sa k nemu túlila, nikdy nemal odvahu vyjsť s ich vzťahom na povrch. A napokon to bola ona, čo musela o nich klamať. Bojovala by, keby jej dokázal, že zato stojí. Rozhodol to sám.

„Nemusíš sa tým trápiť," usmiala sa na Dylana.

Luke sa snažil nenápadne posadiť naspäť na svoje miesto, no vyzeralo to asi akoby sa slon snažil schovať za strom. Nedokázala sa ovládnuť a zasmiala sa.

„Kedy ste sa rozišli? Ak teda, hmm, sa chceš o tom rozprávať," skúsil to Dylan opatrne.

„Predtým, ako som začala chodiť sem," odpovedala. „Škoda reči, bol to skrátka idiot. Bol to on, čo to ukončil, no zdá sa, že si to zrejme rozmyslel."

Leah pokrútila telefónom na stole.

„Ako vieš?" opýtal sa Luke.

Oboch ich zaskočil, zabudli nato, že tam sedel, lebo bol úplne ticho a oni zistili, že má jedinečnú schopnosť po čase splynúť s okolím. No Leah nevadilo, že tam sedí. Akoby niekto bez života mohol niečo vedieť o svete. Nech si vypočuje, aké to je, riešiť s niekým. Možno jej zážitky pretaví do svojho komiksu.

„Neviem," odpovedala. „Myslím si to. Odvtedy som mu nezdvihla a ani sa to nechystám spraviť. Asi by som ho mala zablokovať," rozhodla sa.

„Tak som tu!" zjavila sa v boxe rozžiarená Becca.

Držala za náruč pohárov. Začala im na stôl rozkladať vysoké poháre a drobné poldecáky. Luke sa zamračil, keď jeden podstrčila pred neho.

„Ja nepijem," zaprotestoval už asi po desiaty raz.

„Také som už počula," uškrnula sa Becca.

Všetci traja si znova pripili. Luke sa svojho ani len nedotkol, namiesto toho siahol po sklenenom pohári džúsu.

„Džús, človeče? Čo si dajaký škôlkar?" zavŕtal do neho Dylan.

Luke jeho vyrývanie nekomentoval.

„Panebože!" zvýskla Becca. „Túto pieseň milujem! Ideme tancovať?"

Dylan sa rozosmial. Leah podráždene mľaskla jazykom, ale on to v tom hluku nepočul.

„Ideme? No tááák, neprišli sme sem sedieť."

„Postrážiš nám veci, Luke?" spracovávala ho.

Kývol hlavou a Becca ich vytiahla von. Leah sa vytočila. Ak si myslí, že vie lepšie tancovať, tak to sa mýli. Mala za sebou priveľa večierkov, aby si nedôverovala v tanci.

„Ideme!" povedala a schmatla Dylana za ruku.

Bol zjavne šokovaný tým, že ho tak zdrapila, ale ona nato nedbala. Luke pozeral, ako zmizli v dave na parkete a znova odpil zo svojho džúsu. Už asi stokrát oľutoval, že sa nechal prehovoriť. Omnoho lepšie by sa cítil, keby teraz sedel za svojim PC a pokračoval na ďalšej stránke svojho komiksu. Hoci, na internáte v piatky bolo niekedy ešte divšie, než v nejakom nočnom klube.

Leah v dave vytŕčala nie kvôli svojej výške, ale pohybom. Tanec jej išiel a jej zvlnené blond vlasy sa jej natriasali. Keď nemala na sebe tú nemožnú zimnú bundu, uvedomil si, že mala na sebe celkom priliehavé oblečenie.

Keď ju zazrel prvý raz v budove univerzity, presne vedel, aký typ dievčaťa to je. Ženy, ktoré boli ako ona, tak skrátka vyzerali. Možno to bola aura, no on bol presvedčený o tom, že za to mohol štýl ich oblečenia a spôsob, akým sa niesli.

Obtiahnuté nohavice, ktoré tesne obopínali jej oblé boky, lesklý top končiaci presne tak aby pri nadvihnutí rúk možno odhalilo brucho. V hlbokom výstrihu videl, že príroda ju neobdarila len príťažlivými krivkami ale i nebojácnosťou. Jemu bolo zle, keď mu brali krv alebo ho išli očkovať, nevedel si predstaviť, kto by šiel na túto tortúru tortúru dobrovoľne.

Vôkol nej sa vždy znášal ťažký závan laku na vlasy a silná, no nepochybne luxusná voňavka. Videl na jej kabelke hodenej na sedačke logo známeho dizajnéra a pochyboval o tom, že by bola falošná. No na rozdiel od ostatných študentov na univerzite, Leah nebola dcérou žiadneho módneho návrhára. Odkiaľ mala peniaze na tieto handry? Dylan spomenul, že si prenajíma byt? On nato nebude mať aj keby robil na plný úväzok nieto ešte iba na vysokej škole.

Vytiahol svoj smartfón a do vyhľadávača zadal slová Leah Daltonová.

Postupne prečesával jej profily na sociálnych sieťach, hľadal nejaké články a keď ich našiel, všetko do seba začalo zapadať. Dalton Corporation. Iste, poznal ich, hovorilo sa o nich všade, no nikdy sa zvlášť o takýchto ľudí nezaujímal. Navyše, Dalton bolo bežné priezvisko a nie každý si ju preto hneď spojil s rodinou biznismenov.

Čo robí také dievča tu?

Spomenul si na jej úsmev, keď mu podávala ruku. Napriek tomu, že hneď na prvý pohľad vyzerala ako mrcha a šiel z nej strach, prekvapilo ho, že je jeho tvár schopná takého vľúdneho výrazu. No kým šli sem, počul ju ako sa s Dylanom háda a bolo jasné, že to bola ďalšia z tých akčných stíhačiek, ktoré si nikdy nedajú pokoj.

„Čo robíš?" začul nad sebou.

Mobil mu takmer vypadol z ruky, keď začul jej hlas. Rýchlo ho zablokoval a obrazovka zhasla. Zdvihol hlavu práve včas, aby videl, ako sa Leah hodila na pohovku vedľa neho. Odpila si znova z pohára a pozrela na Dylana. Čakal na ďalšie poldeci pri bare spolu s Beccou a spoločne sa pri tom zabávali.

Bolo jasné ako facka, že na ňu žiarli. A on, navyše, sa správal ako idiot. Netušil, či sa ju snažil vyprovokovať, no Luke mal pocit, že oni dvaja si s Beccou skrátka sadli. A Leah sa skôr či neskôr bude musieť zmieriť s tým, že budú zrejme najlepšími priateľmi.

Leah dopila a potom si oblizla pery.

„Povedz, Luke. Ako sa mám naučiť kresliť taký komiks?" opýtala sa.

Obrátil svoju pozornosť na ňu. Prstom kreslila po stole krúžky a roztierala kvapôčky stekajúce po zarosenom pohári.

„Odporúčal by som učiť sa od najlepších. Vybrať si svoj obľúbený a sledovať, ako autor kreslil, nie ho priamo kopírovať, ale časom sa na teba istotne niečo nalepí. Máš nejaký svoj obľúbený komiks?"

„Nie."

„No, tak potom to bude asi ťažšie," poškrabal sa prstom po líci.

„Nemohol by si ma doučovať?" schmatla ho za rameno.

Pritlačila si jeho ruku k hrudi a on očami na moment zablúdil do jej výstrihu. Uvedomil si, že sa správa ako nemožný hrdina z anime seriálov, ktoré sám pozeral a ktoré vždy kritizoval vo svojich vlogoch. Leah bol typ dievčaťa, ktorý sa mu nepáčil. Vulgárna a vyzývavá. A predsa, teraz, keď sa na neho hľadela so vzdorovitým výrazom v očiach, bola troška roztomilá. Ale iba troška!

„M-môžem ťa doučovať," odvetil pomaly a sčervenel, keď si uvedomil, že sa mu láme hlas. „Ale prečo sa neopýtaš Dylana?"

„Dylan nekreslí komiksy," odpovedala prosto.

Vedel, že to skúša len preto, lebo chce, aby začal žiarliť. A on nemal náladu byť využívaný. Pre toto neznášal ľudí a býval radšej zatvorený vo svojej izbe.

„Prečo chceš vedieť kresliť komiksy, keď ťa nikdy nezaujímali?"

„Prosím."

Ešte nikdy nevidel také neúprimné prosím. Nehovorila ho preto, lebo ho cítila, ale preto, lebo dúfala, že zaberie a že je to druh slovíčka, ktorý sa skrátka patrí použiť.

„Nie," odvetil. „Idem domov."

„Počkaj," povedala mu, ale on ju nepočúval.

Bola presne taká, ako si myslel. Ľudí by ste nemali hodnotiť podľa toho, ako vyzerajú, no niekedy ste mali pravdu. A Leah bola presne taká ako i vyzerala.

Zafučala, keď videla Lukea odchádzať. Myslela si, že ten naivný chlapec jej neodolá, no prekvapilo ju, že jej dokázal povedať rázne nie. Dokonca bez koktania. Hneď nato sa ale v boxe objavil Dylan a ona na neho obrátila svoju pozornosť.

„Kde je Luke?" opýtala sa Becca.

Leah na ňu nemala nervy.

„Odišiel."

„To vážne? Prečo?"

„Asi sa urazil, neviem," odvetila Leah.

„Čo si mu povedala?"

„Že chcem, aby ma naučil kresliť komiksy."

„A preto sa urazil?"

„Je divný."

„No, troška áno," priznala Becca a potom vylovila z vrecka svojich nohavíc telefón. „Vlastne, asi aj ja by som mala ísť?"

„Prečo?" opýtal sa Dylan. „Sama si nás sem dotiahla a teraz chceš zdupkať?"

„Neplánovala som byť do rána. Zajtra, bohužiaľ, robím, takže musím prísť v takom stave, aby som bola schopná vstať z mŕtvych," zavtipkovala.

Dylan sa zasmial, dokonca i Leah to prišlo smiešne. Mala ju omnoho radšej, keď sa dozvedela, že odchádza.

Rozlúčili sa s ňou a v boxe nastalo ticho.

„Nepoberieme sa aj my?" navrhol jej Dylan.

„A kam by si chcel ísť?"

„Nakoľko na mojej izbe bude urazený Luke, mohli by sme ísť k tebe, čo povieš?"

Lenže, Luke nebol jediný urazený. A keď si Leah predstavila, ako sa celý večer točil o Beccy, zaplavil ju hnev a závisť.

„Myslím, že si opitý," zasmiala sa a štuchla ho do ramena.

Okrem plameňa hnevu, ktorý postupne vyhasínal, vo svojom vnútri necítila vôbec nič, iba prenikavý chlad. Kým Jaden otvorene priznal, že mu ide iba o sex, vedela do čoho ide. Pri Dylanovi si nebola istá. Správal sa, akoby bol do nej zamilovaný a chcel niečo viac a potom sa celý večer točil okolo druhého dievčaťa. Nechápala tomu.

„Možno, ale iba troška," odvetil s úsmevom.

Bola krok od toho, aby mu zase naletela.

„Inokedy," povedala. „Becca nie je jediná, čo sa do zajtra musí dať do poriadku."

„Aj ty zajtra pracuješ?"

„Nie, ja nepracujem," odvetila. Nahla sa a vtisla mu na líce bozk. „Ale zajtra ma čaká previerka u rodičov, takže musím byť tip-top."