Leah otvorila sklenené dvere a vošla dnu. Jediným zdrojom svetla v celej chodbe bol starý visiaci zaprášený luster a biele neónové svetlo zapojené v poličke nad obrovským akváriom. Rybky v ňom vyzerali troška unavene, rovnako ako vrátnička sediaca za pultom, s hrubočizným výtlačkom starých tajničiek v ruke.

„Študentský preukaz, slečna," pozrela na ňu ponad svoje okrúhle sklíčka okuliarov, keď Leah prešla ku schodom.

Jej členkové čižmičky na ihlovom podpätku ostro klopkali po starých dlaždiciach. Podišla k nej a potom z bočného vrecka na koženej kabelke vylovila plastovú kartičku.

Pani mykla hlavou ku schodom a potom znova upadla do svojho zvláštneho stavu spania s otvorenými očami. Leah pokrútila hlavou a prešla k schodom. Tá pani vyzerala už ako dôchodkyňa, nechápala, čo tu vlastne robí.

Keď stúpala nahor po schodoch, počula ako sa z chodby na jednotlivých poschodiach ozývajú zmesky rozličných zvukov. Hudba, smiech a krik, dokonca niekde začula i spev. Keď zastala na treťom poschodí, začula tóny gitary. Pieseň jej bola známa, ale nespomínala si na jej interpreta. Keď roztvorila dvojkrídlové dvere zo starého červeného dreva, ktoré boli vyplnené nepriehľadným sklom, tóny gitary sa rozozvučali naplno.

Na chodbe medzi dverami dvoch izieb sedel nejaký chalan, opieral sa chrbtom o stenu a brnkal si na gitaru. Dookola stále tú istú sériu akordov.

Leah popri ňom prešla a snažila sa ho ignorovať, no nemohla si nevšimnúť, že tam sedí bez trička, iba v nohaviciach. Ak ale dúfala, že sa popasie pohľadom na jeho hrudníku, mýlila sa. Ten chalan zrejme v živote nebol vo fitku. Videla, ako sa mu boky prelievajú cez úzky pás nohavíc a jeho prsia boli väčšie, než by sa na muža patrilo.

Pokrčila nosom a odvrátila sa skôr, než stihla okomentovať jeho hrozný výzor. Keď si predstavila Jadenové vyšportované telo, nedalo sa to ani porovnať. Zavrtela hlavou, aby zahnala spomienky na neho a pokračovala ďalej. Ak si pamätala správne, Dylanova izba bola na samom konci chodby, vľavo. Zaklopala na dvere a čakala.

Po niekoľkých sekundách sa otvorili, no nestál v nich Dylan. Namiesto neho na prahu dverí stál chalan, ktorý bol Leah známy, hoci si nevedela vybaviť jeho meno. Bol to chalan, s ktorým sa predtým zrazila na chodbe a ktorého chcela dotiahnuť do ich skupiny. Keď ju zazrel, zhrbil sa v pleciach, akoby sa jej bál. Krátke vlasy boli strapaté a robili si, čo sa im zachcelo, čo by pri niektorých mužoch vyzeralo sexi, no pri ňom to skôr vyzeralo akoby sa o seba vôbec nestaral.

„Toto je Dylanova izba, však?" opýtala sa nahlas.

Gitara na opačnom konci chodby stíchla.

„Hej, je," chalan zamrmlal tak potichu, že mu Leah ledva rozumela.

Navyše, po celý ten čas, čo sa s ňou zhováral, klopil zrak a neodvažoval sa jej ani len pozrieť do očí. Leah z neho mala pocit, akoby sa rozprávala s vetchým strašiakom, ktorý sa rozpadne na kopu kostí, len čo sa ho dotkne, ako v nejakom starom kreslenom seriáli.

„A kde je?" pokračovala Leah.

Jej hlas bol v porovnaní s jeho hlasný a jasný, rozhodne nepôsobila tak vydesene, ako on.

„N-neviem."

Nemusela od neho odtrhnúť oči, aby si uvedomila, že ten chalan bez trička sa nebezpečne približoval. Určite to bol nejaký úchylák, ktorý sa ju bude teraz snažiť zbaliť svojimi neohrabanými slizkými poznámkami. Mala by tohto vyklepaného chlapca potisnúť vlastným smerom skôr, než dôjde k ich stretu.

„Fajn, tak ja na neho počkám vo vašej izbe," povedala rozhodne a nahla sa dopredu.

Chalan sa zľakol náhlej blízkosti a ustúpil, Leah rýchlo vstúpila do izby za ním a zatresla dvere predtým, ako sa gitarista stihol priblížiť. Pozrela na Dylanovho spolubývajúceho, ktorý ustúpil a potom sa pomaličky vrátil k svojmu počítaču.

Leah nevidela presne, čo je na jeho monitore, no na písacom stole pod oknom uvidela niečo, čo sa podobalo na grafický tablet. Chcela mu nazrieť na obrazovku, no on rýchlo všetky okná minimalizoval na lištu a jej tak skočil pohľad na kreslené dievča z ázijských rozprávok, ktoré mal ako pozadie.

Obrovské karmínové či zaberali polovicu tváre a ružové vlasy sa vlnili v dvoch chvostoch po bokoch hlavy až k jej pásu. Hoci to bolo kreslené ako rozprávka, aj napriek tomu ju dojalo, ako detailne bolo nakreslené jej oblečenie tvorené zo skladanej károvanej sukne, ktorá vykúkala spod dlhej objemnej mikiny.

Chalan si uvedomil, že mu zíza na pc a zapol internetový prehliadač. Keď sa na jeho obrazovke objavila biela stránka vyhľadávača, Leah sklopila pohľad a na jeho stole zazrela nejakú figúrku, ktorá sa až nápadne podobala na tú z obrazovky.

Chalan stále meravo sedel za stolom a zdalo sa, že mu vôbec nevadí ticho, ktoré panovalo v miestnosti. Kým ona skopla svoje topánky a potom sa posadila na voľnú posteľ, išla jej z toho ticha prasknúť hlava. Vôbec nemá za potrebné rozprávať? A prečo tam sedí nepohnuto ako idiot?

Japonské rozprávky? Musela mať takú smolu a natrafiť na nerda? No ak vie kresliť aspoň sčasti tak dobre, ako vyzerá obrázok na jeho ploche, mal by byť ich školský ročníkový projekt zahojený.

„Nepovedal ti Dylan, kedy príde?" preťala konečne to neznesiteľné ticho.

„N-nie," vyzeral vydesene, keď ho oslovila.

Splašený zajac.

„To je zvláštne," povedala. „Vedel, že sme dohodnutý na dnes a tento čas. Ktovie, čo ho zdržalo."

Splašený zajac odpovedal iba nevýrazným „mmhm".

„Ako sa vlastne voláš?" podišla bližšie.

Oproti jeho stolu bol druhý, zrejme Dylanov, videla na ňom šmarené dva skicáre, jeden hrubý s ohnutou obálkou a druhý v rozflákanej špirálovej väzbe, z ktorého vytŕčali papiere na všetky strany.

„Luke," povedal, ani na ňu nepozrel.

Leah podišla k Dylanovmu stolu a potom sa naň oprela. Rozopnutá bunda sa jej zošuchla z pliec.

„Ja som Leah," odvetila, „teší ma."

Vystrela k nemu dlaň a hoci bol strašný čo sa týkalo nezáväzného rozhovoru, pochopil, že je čas potriasť si rukou. Ovládla sa, aby nezvraštila nos, keď zistila, že jeho ruka bola lepkavá od studeného potu.

Neviniatko Luke. Vydesený z dievčaťa, ktoré mu podalo ruku. Obrátila hlavu a pozrela na dvere izby. Dylan stále nechodil a ona sa nudila.

„Už máš skupinu na ročníkový projekt, Luke?" opýtala sa.

„Nemám."

„Výborne, pretože nám práve jeden chýba. Dylan ti to nepovedal?"

Zavrtel hlavou.

„A chcel by si byť s nami?"

Mykol plecami, čo Leah rozdráždilo. Mal predsa ihneď prikývnuť a tešiť sa, že sa ho aspoň niekto ujal.

„To je grafický tablet?" opýtala sa.

„H-hej," odvetil.

„Ešte som nestretla nikoho, kto kreslí digitálne," usmiala sa na neho.

Zdalo sa, že po jej úsmeve troška pookrial. Prešla okolo stola a postavila sa za jeho chrbát. Sklonila sa bližšie a on sa konečne odhodlal, aby jej mohol ukázať neznámy grafický program, v ktorom pracoval.

„Niektorí ľudia si myslia, že digitálne umenie nie je vlastne umenie," povedal.

Leah prikývla. I ona si to myslela, ale v rámci budovania dobrých vzťahov sa iba chápavo usmiala a počúvala jeho tirády. Zdalo sa, že udrela na jeho citlivú strunku, pretože sa akosi odviazal a hoci doteraz bol tichý, odrazu mlel a nemohol prestať.

„V skutočnosti je to to isté, len používam iné médium. Mám predsa v ruke pero, ktorým kreslím," názorne načmáral niečo na prázdne digitálne plátno. „Jediná výhoda, ktorú to má, je, že môžem dosiahnuť textúry a efekty, ktoré by bolo veľmi ťažké napodobniť pri práci s tradičnými médiami. No tu je to úplne jednoduché. Možno to, že je ľahké opraviť svoje chyby, sa nepáči mnohým ľuďom, ktorí to považujú za podvádzanie."

„A čo kreslíš teraz?" spýtala sa.

Zjavne ho na moment opäť zaskočila, no potom sa osmelil a otvoril druhé plátno. Leah sa nahla bližšie a uvidela skice komiksu, ktorý sa až príliš nápadne podobal na japonské rozprávky.

„Svoj komiks, ktorý publikujem online."

Nerd.

„A to stíhaš popri škole?"

„Dá sa to stíhať, ak sa popri škole nevenuješ ničomu ďalšiemu."

Nechodí medzi ľudí a preto je pri konverzácii s ňou totálne nemožný, no napriek tomu je rád, že si môže kresliť svoj retardovaný komiks.

N. E. R. D.

No nech ho mala za nemožného chalana, bodlo ju vo vnútri, keď si uvedomila, že jeho kreslený štýl bol prepracovaný a na digitálnom plátne uvidela bezchybne nakreslenú školskú rovnošatu, či domáce oblečenie. Robil niečo, v čom bol dobrý.

Musí obetovať všetok svoj voľný čas, aby mohla kresliť aspoň spolovice tak ako on? Leah si nebola istá, či jej to zato stojí.

Dvere na izbe sa otvorili a dnu hlučne vstúpil Dylan. Leah sa rozžiarila, no tvár jej zvädla v momente, keď zazrela Beccu, ktorá vošla za ním. Zato meškal? Pretože sa zahadzoval s ňou? Zahryzla si do pier a odstúpila od Lukea, ktorý znova rýchlo ukryl svoju prácu.

„Leah," usmial sa na ňu Dylan, keď ju zazrel. „Ty si už tu?"

„Zato tebe nejako meškajú hodinky," zažartovala, no v očiach jej horel oheň.

„Nejako sme sa zabavili," ignoroval jej hnev. „Akurát sme s Beccou premýšľali nad našim ročníkovým projektom. Chceli sme..."

Začal, no potom stíchol, keď si uvedomil, že v miestnosti je aj Luke – konkurencia. Leah si to uvedomila a usmiala sa.

„To je v pohode, Luke je ten, o ktorom som hovorila, že ho chcem do skupiny."

„Fakt? Keby si mi to povedala, mohol som sa ho spýtať."

„Keby som vedela, že s ním bývaš, skúsila by som to."

„Tak ale potom sme všetci a môžeme začať pracovať. Pri tejto príležitosti som si bol vybrať aj nový skicár, aha!"

Vytiahol zápisník formátu A4 v čiernych doskách.

„Nádherných 200 gsm, ktoré znesú i akvarel, precízna šitá väzba, ktorá docieli jeho ploché otvorenie," teatrálne jej predvádzal svoj vlastný objav.

Leah poklesol úsmev, keď si uvedomila, že rovnaký zápisník používala i Becca a on ho bol zrejme kupovať s ňou. Namiesto smútku sa dostavila jej dôverne známa emócia, hnev. Namiesto toho, aby šiel skicár kupovať s ňou, išiel s Beccou? Len pred pár dňami sa s ňou snažil vyspať a teraz si dal súkromné rande s inou? Urobila dobre, že ho poslala v ten deň dočerta.

Až teraz akoby si uvedomil, že čosi nie je v poriadku. Zrejme si všimol vrásky, ktoré sa jej objavili na tvári, len čo zvraštila obočie. S otáznikom v očiach prestal rozprávať a chcel k nej podísť bližšie, ale ona kývla hlavou a odvrátila sa: neskôr.

„Aký je teda na dnes plán?" spýtala sa Becca.

Ako len neznášala to dievča.

„Vybrala si už tému," povedala jej. „A ukazovala si, že máš aj niekoľko návrhov. Mohli by sme si ich všetci pozrieť."

Stiahla Lukea zo stoličky a potom ho donútila posadiť sa na posteľ. Dylan si pritiahol stoličku a Becca sa usadila medzi nich, so svojich skicárom na kolenách.

„Mám tu pár návrhov, ktoré som vyfarbila fixkami. Pozrite sa nato a povedzte, čo si myslíte. Môžeme vybrať nejaký z nich a potom ho spoločne prepracovať. A samozrejme, ak sa vám nebudú páčiť, skúsim vymyslieť iné, alebo ak máte návrhy, sem s nimi."

Úprimne povedané, bola jediná, kto bol ročníkovým projektom nadšený natoľko, až mal navrhnutú celú kolekciu. Leah nad návrhmi ani len neuvažovala, jej papiere do tlačiarne boli iba husto dočmárané skladanou látkou a jej trsmi. Dylan mal niečo, čo ukrýval stále vo svojom zápisníku a Luke nemal ani šajnu, s kým je v skupine, takže bolo jasné, že nič nemal.

Becca listovala šatami, ktoré mali rovnakú paletu ako jej bláznivo zafarbené vlasy. Leah hltala jej kresby a v jej vnútri sa pomaly rozlievala závisť. Predstavovala si, že príde s prevratným návrhom, no namiesto toho tu sedela s holými rukami.

„Tento je asi môj najobľúbenejší," povedal Dylan a poklepal prstom, keď nalistovala jednu zo strán.

Dlhé večerné šaty sa od pása pomaličky rozširovali a rovnako tak sa i menila ich farba. Kým navrchu boli indigové, až takmer čierne, postupne sa dole sukňou vyťahovali do nádhernej azúrovej. Bielymi bodkami na nich skúšala nakresliť jednotlivé hviezdy. Vyzeralo to ako tie látky, ktoré videli v obchode. Bolo to, akoby Becca mala hotový návrh bez toho, aby potrebovala ich pomoc.

„Mohli by sme ich vybrať," prehovoril Luke. „Vyzerajú úžasne."

Ďalší osteň v jej vnútri bol o čosi bolestivejší, než ten predchádzajúci.

„Môžeme to ešte nejako upraviť a potom, keď to budeme mať na istotku, začneme premýšľať nad strihom," plánoval Dylan. „Troška o strihoch viem, ale aj tak ubehne takmer polka semestra, kým sa naučíme na vyučovaní aspoň potrebné základy. Mali by sme dovtedy vytvoriť čo najviac návrhov, aby sme mali z čoho vyberať pre prípad, že navrhneme šaty, ktoré nebudeme schopní ušiť."

Leah pookriala. Znamenalo to, že nebudú pokračovať s Rebecciným návrhom, ale má šancu presadiť aj svoj, ak dovtedy nejaký vytvorí. Hoci pred chvíľkou sa cítila ako ten najmenej talentovaný človek na svete, teraz cítila vo svojom vnútri odhodlanie všetkým im dokázať, že nato má.

„Máš to skutočne premyslené," usmiala sa na neho Becca.

Motivácia Leah bola fuč. Znova sa zamračila a odvrátila.

Po strategickom stretnutí týkajúcom sa projektu sa Luke vrátil naspäť za svoj stôl. Becca sa hojdala na Dylanovej stoličke a čosi čmárala do svojho zápisníka, ktorý nosila neustále so sebou.

„Nepôjdeme dnes večer von?" premýšľala nahlas. „Všetci sa dade bavia a my tu tvrdneme nad ročníkovým projektom, s ktorým sa teraz aj tak nepohneme."

„To znie fajn," súhlasil Dylan.

„Ja nepôjdem," odpovedal Luke automaticky. „Mám ešte nejakú prácu."

Leah prevrátila očami. Bolo jasné, že nebude chodiť na žiadne párty. Pravdepodobne z nich mal strach. Bolo tam predsa omnoho viac ľudí a dievčat. Takmer dostal infarkt, keď zazrel ju vo dverách, čo by robil, keby okolo neho začalo na tanečnom parkete twerkovať niekoľko dievčat? Musela si zahryznúť do pery, aby sa nerozosmiala nad touto predstavou.

Lukeova poznámka prešla jedným uchom dnu a druhým von. Becca sa k nemu otočila so širokým úsmevom: „Ale jasné, že pôjdeš. Tvoja práca počká."

Zjavne ho vydesilo to, že niekto s ním nesúhlasil. Chcel namietať, ale Becce zazvonil telefón a ona ho mávnutím ruky stíšila. Leah sa zdalo, že celý povädol. No aj napriek tomu sa napokon vybral s nimi, hoci vyzeral, že ho čoskoro vystrie.

Vyšli z internátu a zamierili do blízkeho vysokoškolského klubu. Piatkový večer bol v plnom prúde a klub sa postupne zapĺňal.

Dylan vystihol chvíľku a chytil Leah za ruku. Becca kráčala spolu s Lukeom vpredu a ignorovala ich.

„Môžeš na chvíľku?" spýtal sa.

„Nie," odvetila.

„Čo sa stalo?" opýtal sa.

„Nič."

„Leah..."

Zastala a prekrížila si ruky na prsiach. Mobil v jej vrecku zavibroval, čo ju ešte viac rozdráždilo.

„Čo je?" spýtal sa.

„Prečo si bol s ňou?" zavrčala. „Dohodli sme sa, že sa stretneme u teba, prišla som a teba nikde. Musela som tráviť minúty sama s ním," mykla hlavou k Lukeovi. „Prečo si bol s ňou?"

„Bol som si vybrať nový skicár."

„Prečo si bol s ňou?"

„Pretože som chcel rovnaký."

„Stačilo sa opýtať na značku, Dylan. A mohli sme ísť spolu. Alebo máš pocit, že s ňou je lepšia zábava?"

„Bože, Leah," prehrabol si vlasy. „Mala si mi povedať, že chceš ísť so mnou. To, že som tam bol s ňou, nič neznamená."

Neverila mu to.

„Čo mám urobiť, aby si mi odpustila?" opýtal sa.

Hoci mal tú drzosť, aby sa na ňu počas hádky usmieval, nedokázala mu odolať. Podišla k nemu a chytila ho za ruku.

„To nechám na tvoju fantáziu," opätovala mu úškrn.