Dylan zastal pred dverami bytu Leah a vydýchol. Možno to bolo od neho trúfalé, ale už na tom viac nezáležalo. Sľúbila, že sa vidia na prednáške, no hoci ju tam vyzeral, jej dlhé žiarivé blond vlasy nikde nevidel. Skúsil jej volať na telefón, ale nedvíhala. Zmocnil sa ho zlý pocit, že sa jej niečo stalo.

Keď siahol po kľučke na jej byte a zistil, že dokáže dvere otvoriť, srdce mu spadlo kamsi do žalúdka. Neexistuje, že by sa sem niekto vlámal, alebo áno? Vošiel dnu do jej bytu a zatvoril za sebou dvere. Kľučka cvakla, no kľúče videl na háčiku. Zatvoril dvere zvnútra a keď spoznal na koberci rozkopané jej nízke čižmy, možno to ešte nebolo tak stratené.

Prešiel kuchyňou a počul, že je v izbe, znelo to ako vzlyknutie, no bolo príliš pridusené nato, aby bolo skutočné. Hádam ju snáď niekto... Vbehol do izby, no v jej byte sa nenachádzal žiaden zlodej ani kriminálnik. Zato mal pocit, že sa tam aj napriek tomu prehnalo tornádo.

Vôkol po celej izbe boli rozhádzané vytrhnuté papiere zo skicára. Boli po zemi, po stole, po posteli, skrátka všade. Pozrel na starý tenký koberec a zistil, že stojí na jednom z papierov. Zdvihol ho a prezeral si návrh, ktorý Leah nakreslila. Ešte nikdy poriadne nevidel jej kresby, no mal vyššie očakávania. Všetci tu predsa boli tak talentovaní.

Návrh Leah vyzeral tak troška krkolomne. Hoci postavy na návrhoch boli často kreslené vyššie a štíhlejšie, než by malo byť v norme, jej anatómia ľudskej postavy bola až príliš nereálna. Ale návrh šiat bol na tom ešte horšie.

Postupne si prezrel papiere, na ktoré dovidel a keď zdvihol ďalší neďaleko, našiel pod ním roztrhané návrhy so starým dátumom. Zničila pôvodné a teraz sa snažila navrhnúť nové? Pozrel na ňu, mala na ušiach obrovské slúchadlá a preto ho nepočula. Zrejme jej hučala hudba naplno.

„Leah," oslovil ju.

Nereagovala.

„Leah!"

Trhla sa pri zmienke o svojom mene a zvrtla na stoličke. Na kolenách mala skicár a niečo čmárala ceruzkou. Bok ruky mala totálne čierny.

Zložila si slúchadlá.

„Nebola si na prednáške," pripomenul jej.

„Nemala som náladu," odvetila.

„A tak si namiesto toho radšej ostala kresliť?"

„Čo si myslíš o tých návrhoch?" opýtala sa ho.

Pozrel na papier, ktorý ešte stále držal v ruke. Nechcel jej ublížiť, z jej správania bolo jasné, že bola niečím vyprovokovaná, no jej návrhy neboli dobré. Neboli síce ani najhoršie, ale nevidel v nich dušu. Nemal pocit, že by ju kreslenie niekedy bavilo. Nevidel ju čmárať si nejaké návrhy cez nudnú prednášku, nevidel ju skicovať, keď jej napadla náhla myšlienka. Leah bola z ich sveta a predsa bola úplne odlišná.

„Sú zlé, že?" opýtala sa.

Pokrútil hlavou.

„Nemusíš mi klamať," povedala.

Vytrhla ďalšiu stranu zo skicára a zahodila ju za seba. Vyskočil a schytil letiaci papier. Čakal ďalší návrh, no namiesto toho videl iba nariasené časti látky, previsy a volániky. Vyzerali zvláštne umelo a hranato.

„Čo práve teraz kreslíš?" opýtal sa opatrne.

„Učím sa, ako sa skladá látka," povedala. „Nikdy som to nevedela kresliť a neviem si to predstaviť."

„Jasné, že si to nevieš predstaviť," pristúpil bližšie. „Pokiaľ nemáš fakt parádnu predstavivosť, neexistuje, že to dáš bez predlohy."

„Nechcem používať predlohu."

„Prečo?"

„Pretože to bude kopírovanie."

Dylan sa zasmial: „Ako ináč sa máš niečo naučiť, keď to od niekoho neodkukáš? Ukáž sem."

Otvoril jej laptop a potom počkal, kým sa prihlási. Zadal jej do vyhľadávača niekoľko hesiel a ona sledovala fotografie rôznych nariasených textílií.

„Neznamená to, že kradneš, ale pokiaľ neskúsiš z fotografie nakresliť, ako sa látka správa, nikdy sa to nenaučíš. A potom, keď ti to pôjde, tvoj mozog to skrátka bude vedieť sám a keď nakreslíš vlastný model, nebudeš viac takéto fotografie potrebovať, rozumieš."

Leah zafučala.

„Takže všetky tie kresby, čo som urobila za posledné hodiny, sú zbytočné?"

„Možno nie," povedal. „To zistíš až časom. Ale je fajn raz za čas kresliť aj s rozumom. Ak niečo nevieš, pozri sa na fotky, alebo odfoť samú seba. A potom pokračuj."

Hoci nemal pocit, že by jej šlo kreslenie z pamäte, mala dobre trénované oči a len čo začala skicovať podľa fotografie, vyzeralo to omnoho lepšie. Boli všetky tie návrhy zlé len preto, že sa ich snažila tvrdohlavo vykresliť z mysle? Potrebovala viac cviku a všetko bude vyzerať úplne ináč. Profesionálnejšie.

„Vieš, ani ja som nevedel kedysi kresliť," prehovoril.

Prestala čmárať a pozrela na neho. Z jej pohľadu bolo zjavné, že mu to neverila.

„Všetci tí ľudia, ktorí sa nevyznajú do kreslenia, hovoria, že nato musíš mať talent. Došľaka, aj my sami hovoríme, že niekto je alebo nie je talentovaný. Ale v skutočnosti to je o niečom úplne inom. Je to o tom, či sa donútiš nad tým papierom sedieť a pokračovať, aj keď tvoje kresby vyzerajú strašne."

„Aby si bola úspešná, stojí za tým kopec driny. A nemám pocit, že ty si sa niekedy v živote skutočne snažila. Neverím tomu, že budeš mať trpezlivosť na to, aby si do noci vysedávala nad svojimi návrhmi aj v momente, keď ťa práve neosvietila múza."

Nenávidela, že sa jej v mysli zjavili Thortonove slová i to, že mal vlastne po celý ten čas pravdu.

„Chcem dokázať, že nato mám," prehovorila. „Neustále mi diktujú celý môj život, čo mám a čo nemám robiť. Stálo ma dosť námahy, aby som tu vôbec mohla študovať. Neustále mi hovoria, že nato nemám. Nielen moji rodičia, ale i ľudia tu."

Keď si spomenula na obrázky od Beccy, pochopila, že jej rodičia možno neboli až tak ďaleko od pravdy. Nikto v ich rodine nikdy nekreslil ani nemaľoval. Mikaelovi to išlo, ale jej nie. Nemala nato tú trpezlivosť, stráviť niekoľko hodín pred papierom, keď to skrátka nešlo. Raz za čas nakreslila jeden-dva návrhy a naivne si myslela, že z toho niečo môže byť? Bože, bola tak zahľadená do seba.

Dylan sa na ňu díval. Mohla si dovoliť prenajať byt, kým on sa musel tlačiť na izbe v internáte. Musel sa zadlžiť, aby si mohol dovoliť zaplatiť školné. Ledva sa mu podarí skončiť školu a už bude mať na krku dlh, ktorý bude splácať roky.

Skutočne ju rodičia tak nepodporovali? A predsa tu sedela teraz pred ním a vyzerala byť zlomená, porazená.

Ešte ráno mala dobrú náladu a teraz zrazu bola tichá. Nemusel byť odborník na ženy, aby vedel, že keď sú ticho, tak je zle.

„Stalo sa dnes niečo?"

„Bola som u Thortona, aby som dostala od neho komentár na moje kresby."

Dylan zahvízdal.

„Asi som tušila, že v skutočnosti nie sú až také dobré, preto som sa bála vypočuť si jeho názor pred celou skupinou."

„A čo povedal?"

„Že nie sú dosť dobré," odvetila. „Že málo cvičím kreslenie, že nemám nato trpezlivosť a že moje šaty nevyzerajú ako z látky. Že sa mám naučiť, ako sa správajú textílie."

„Čiže ti presne povedal, čo máš zlepšiť, nie?"

„Hej."

„Tak prečo si nahnevaná?"

„Pretože mi povedal, že to robím zle."

„Ak to je pravda, prečo sa ťa to dotklo? Nielen, že ti povedal, čo robíš zle, ale poradil ti, čo musíš urobiť, aby si takéto chyby odstránila. Veď to je super. Znamená to, že teraz presne vieš, čo máš a nemáš robiť."

„Nechápem, ako dokážeš byť tak pozitívny," vychrlila na neho.

Možno to nebolo o tom, že by ju hnevalo to, že nevie kresliť. Možno to bolo o tom, že Raven Thorton mal svoj usporiadaný život, vedel čo robí a bol v tom sakra dobrý. Ona bola stratené dievča, ktoré chcelo navrhovať šaty len preto, lebo si naivne myslelo, že jej to ide.

Mohol byť na ňu hajzel a predsa sa tak nezachoval. Vlastne sa jej snažil pomôcť zlepšiť sa. To, že by jej po prvý raz nechcel ublížiť, ju totálne dostalo.

Skicár dopadol na stôl, ceruzka sa prekopŕcla na zem.

„Leah?"

Otočila sa na neho, oči plné sĺz. Zovrelo mu žalúdok, keď ju takú videl. Nepredstavoval si, že bude plakať. Leah pôsobila ako silná a nezávislá žena, čo mu imponovalo. Nečakal, že by sa mohla takto zosypať len preto, že sa niekomu nepáčili jej kresby.

Nechcel, aby plakala.

Utrela si slzy do rukáva a hľadela na neho. Netušil, kedy sa dostal tak blízko k nej, ale zrazu sa pristihol, ako sa skláňa k jej tvári a vlasy ho šteklia na líci. Ich pery sa letmo spojili.

Odtrhli sa od seba, zjavne šokovaní. Dylan si prehrabol vlasy, o krok ustúpil.

„Prepáč," povedal ihneď a prehrabol si vlasy. „Nechcel som ťa do toho donútiť, len som chvíľku nerozmýšľal a..."

Schmatla ho za rukáv a on zmĺkol. Vstala a pristúpila k nemu bližšie. Nebola až taká vysoká, bez tých svojich ihličkových podpätkoch, na ktorých sa vždy tak hrdo nosila.

„Neprestávaj," pošepkala.

Z jej slov sa mu zakrútila hlava. Nič z toho neplánoval a ani vo sne by mu nenapadlo, že by mala Leah záujem práve o neho. No ona ho držala za plecia a pomaličky tlačila k posteli. Padol zadkom na matrac, stránky zo skicára ležiace na ňom sa rozleteli do strán. Zatlačila ho do pliec a on zostal ležať na posteli.

Hľadel na Leah, na oheň v jej očiach. Vzrušovalo ho to.

Leah sa posadila na neho, sklonila k nemu hlavu. Začala ho bozkávať, jazykom vošla do jeho úst, bola ako divá rieka. Objal ju rukami a pritiahol bližšie. Chcel ju, o tom nebolo pochýb. Bola to tá najkrajšia baba v ročníku. Nebola nikto, ako on, bola Daltonová.

Tlačil si ju k svojmu telu, nedokázal sa jej nabažiť, odtrhnúť od nej. Zožieral ho spaľujúci oheň, ktorý vyžaroval z nej. Bola tak sexi, v živote by mu to nenapadlo. Obzvlášť po tom, čo ju videl tak hrdo vstúpiť do budovy univerzity. Bola jediná, ktorá sa tak hrdo niesla, hoci nemala vo vlasoch ani jeden farebný prameň a žiadne šialené oblečenie.

Chytil okraj jej trička a prevliekol jej ho cez hlavu. Očami prešiel po nápise Stay strong vytetovanom v jej dekolte, ktorý si predtým nikdy nevšimol. Keď zišiel pohľadom nadol od plných čipkovaných košíčkov k jej bruchu, všimol si, že i tam sa skrýval čierny obrázok leva. Iste, bola to levica.

Posadil sa a perami prešiel po jej kľúčnej kosti, pokračoval jazykom po jej vytetovanom nápise. Leah sa prehla v chrbte a zavzdychala.

„Neznášam ženy, ktoré sú ľahké."

Ľadové oči Ravena Thortona ju vrátili naspäť do reality. Zažmurkala a pozrela na Dylana, ktorému od túžby klesali viečka. Celé jej telo brnelo túžbou, mala chuť na sex a on vyzeral byť ako vhodný adept na zabitie všetkých tých pocitov, ktoré počas uplynulých dní cítila. Bolo to len rozptýlenie?

Odtiahla sa od neho a zliezla dole na posteľ.

„Leah? Všetko v pohode?"

„Hej," prikývla. „Len, len..."

Nevedela ani čo mu má povedať. Nemôže sa s ním vyspať preto, lebo počuje v hlave Thortona? To by si radšej dala vyrezať jazyk.

„Ideme príliš rýchlo?" spýtal sa.

Prikývla.

Snáď sa nikdy nedozvie, že pri iných mužoch nemala problém s tým, ako rýchlo skočili na sex. Možno existovali fotografie ako bola opitá vedľa Jadena v klube, nikto nemal dôkaz o tom, že spolu príležitostne spávali. Vlastne, nebola si istá, či aj toto náhle vzplanutie s Dylanom nebol tiež iba nejaký jej pokus o oslobodenie sa.

Bol jeden chalan, ktorému dala všetko a on to odhodil a zničil. Ten, ktorý jej uplynulé dni volal a ona mu už viac nezdvíhala. Elias Moore bol už navždy minulosťou. Bola odhodlaná nezamilovať sa viac už do nikoho.