„Tak teda, čujme ten tvoj super nápad," prehovoril Dylan teatrálne.

Leah prevrátila očami a otočila sa k svojmu laptopu. Od momentu, ako sa dnes Becca pridala k ich skupinke, sa tí dvaja neprestajne bavili. Začínalo jej to liezť na nervy. Prihlásila sa do svojho počítača a sledovala, ako sa Dylan váľal po zemi, kým Becca sa posadila na jej posteli.

Becca sa zasmiala a potom začala zo svojho batohu vyťahovať von skicár.

Skutočne to dievča nevie nič iné, iba sa retardovane chichotať, pomyslela si Leah.

„Mojim nápadom na šaty je vesmír," povedala.

Leah sa tvárila, že číta email, ktorý jej blikol v rohu obrazovky. Vesmír? To je všetko? A čo to má vlastne spoločné s časom? Nazrela ponad obrazovku počítača, aby videla, ako sa tvári Dylan.

„Ale to je geniálne!" vykríkol.

Zafučala.

„A navyše, všetky tie galaxy veci sú teraz totálne in," pokračoval.

„A preto určite napadnú každému," oponovala Leah.

Becca na ňu pozrela. „Myslela som si to. Ale väčšina sa sústredí na farebné hmloviny a tie vieš spraviť iba fototlačou. Aspoň si to myslím. Ale ja by som chcela skôr niečo ako oblohu alebo podobne."

Roztvorila skicár a položila ho na zem, aby naň videli. Leah zazrela ostro rysované črty jednoduchej tváre a štíhli postavu zaodetú v rôznych strihoch.

„Mám pár návrhov, ale to boli iba také prvoplánové nápady," mávla rukou. „Nato budeme viacerí, teda, ak s tou témou súhlasíte."

„Ja som za. Je to zaujímavejšie ako nudný návrat do minulosti."

Leah zovrela pery.

„Je to fajn," odvetila napokon.

„Ale stále nemáme štvrtého člena," zháčila sa Becca.

„Aj keby sme ho mali, v tomto momente je už dávno prehlasovaný," mávol rukou Dylan. „Videl som úchvatne látky, ktoré by sa tam hodili, ale nechcel by som, aby sme to jednoducho odflákli tým, že iba ušijeme obyčajnú látku."

Becca sa usmiala: „Vidím, že aj ty si počul tie isté tipy, ako ja."

„Že máme do návrhov vložiť originálnu ručnú prácu?" zapojila sa Leah.

Hej, každý o tom už niečo počul. No ak si myslí, že bude na vesmír vyšívať každú jednu hviezdu ručne, tak to je na omyle.

„Áno. Ale nesmieme si to zbytočne skomplikovať. Ak to bude zložité, strhnú nám body. Potrebovali by sme niečo efektívnejšie."

Leah zaklapla laptop.

„Môžem si pozrieť tvoj skicár?" opýtala sa.

Becca možno prišla s témou, no návrh bude jej. Leah nakreslí nejaký super strih a oni to skrátka iba ušijú podľa jej predstáv. Možno ten vesmír nebude taký zlý. Bola si síce istá tým, že s takou témou príde ešte niekto, no ak sa tak stane, zhodí to na nich. Hovorila im predsa, že to môže napadnúť každému.

„Jasné," kývla Becca.

Kým sa s Dylanom rozprávali o nejakom modeli šiat, ktorý bol Leah ukradnutý, posadila sa na päty a vzala si jej zošit v tvrdej väzbe. Hoci bol poriadne hrubý, bola už dávno za polovicou a pár strán z neho povypadávalo.

Leah začala listovať jej skicárom a zistila, že nie je len plný návrhov šiat, ale nachádzajú sa tam aj rôzne skice krajín, či tvárí. No dobre, možno vie kresliť aj niečo iné, ale to bolo jedno. Nepotrebovala vedieť kresliť krajinku alebo zvieratá nato, aby mohla navrhovať šaty. Listovala preto ďalej, aby našla jej prvé návrhy. Uvidela pár skutočne hrozných nápadov, ktoré jej zdvihli náladu.

Potom však prešla ďalších niekoľko strán a pery sa jej zachveli. Ak toto Becca nazývala svojimi prvoplánovými návrhmi, nevedela si predstaviť aké budú tie, pri ktorých sa bude skutočne snažiť. Niektoré zo šiat boli priam ohromujúce. Mala jednoduché strihy kokteilových šiat, ale i pompézne návrhy vhodné na plesy či výnimočné večierky. Hoci to boli iba skice ceruzkou, našla aj pár vyfarbených čímsi, čo pripomínalo fixy. Niekde zazrela fľaky od vodových farieb.

„Hovoríš, že tieto tvoje skice si ukázala Thortonovi?" prerušila ich rozhovor.

Becca odvrátila pohľad od Dylana a pozrela na ňu. „Hej, myslela som si, že ho ohúria. Asi som bola kúsok naivná," pousmiala sa skôr sama pre seba.

„A on povedal, že nie sú dosť dobré?"

„Tak troška," priznala.

Leah hľadela na kresby a zaklapla skicár. Ak zhejtoval jej kresby, nevedela si predstaviť, čo povie na tie jej. Nikdy v živote ich nikomu neukázala. Vedela, že to neboli umelecké diela, ale boli dosť dobré. A boli sexi.

„Ale Leah, odkiaľ vieš, že sa volá Thorton?"

Leah pozrela na Beccu.

„Hovorila si o ňom na parkovisku."

„Ale nepovedala som jeho meno. Ja som ho totiž aj zabudla."

Leah si zahryzla do pier.

„Tuším som o ňom už čosi počula."

Nechcela, aby sa dozvedeli, že majú niečo spoločné. To, čo sa jej páčilo na škole, bolo, že ju považovali za obyčajnú. Neriešili, z akej je vrstvy a to, či sa musí za niekoho zasnúbiť. Brali ju skrátka takú aká bola. Len Leah. Žiadny Daltonovoci sa do toho nebudú miešať.

„Som zvedavý, čo povie na moje návrhy," povedal Dylan.

Aj on vytiahol zo svojej tašky akýsi ošúchaný zošit a podal ho Becce. Spoločne si prezerali svoje skice a zabávali sa na nich. Leah tam sedela, s Beccinim skicárom na kolenách a pripadala si čoraz viac cudzia. Ľudia, ktorí s ňou boli v tejto miestnosti, vedeli kresliť a napĺňalo ich to. Aj ona si myslela, že ju to baví, krátila si tým svoje voľné chvíľky, no keď porovnala svoje kresby s tými, ktoré sa jej teraz mihali pred očami, prišla si totálne netalentovaná.

Spomenula si na Mikaela. Jeho obrazy mali takú úroveň, že mal už aj vlastnú výstavu. Počula, že niektoré sa mu podarilo aj úspešne predať. A predsa šiel radšej študovať biznis, ako umenie.

„Máš aj ty nejaké svoje top návrhy, Leah?" opýtal sa Dylan.

Mykla sa pri jeho zmienke o svojom mene a pozrela na neho. Preglgla.

„Ani nie," zaklamala. „Nejako som teraz nemala čas."

„Hm, to je v pohode," povedal. „Nejaké spolu vymyslíme. Mali by sme sa tu každý týždeň stretnúť a dohodnúť sa, čo ďalej," plánoval ihneď. „Máme nato vlastne desať týždňov a je ťažko povedať, koľko nám zaberie času ušitie šiat."

„Návrh budeme mať rýchlo, no ak nebudeme mať strih, bude to horšie," rozprávala Becca.

Leah sa pozrela na svoje ruky, ktoré boli zovreté do pästí. Zdalo sa jej to, alebo sa triasli? To bolo nemožné.

„No nič, ja už musím ísť," prehovorila Becca. „Mám ešte jedno cviko pred prednáškou. Takže sa vidíme neskôr."

„Jasné, čau," zamával jej Dylan.

„Čau," povedala Leah bezvýrazne.

Podala jej skicár a ostala sedieť na zemi. Keď dvere za Beccou buchli v chodbe, zdvihla sa a potom prešla do kuchyne.

„Dáš si nejaký čaj?" opýtala sa Dylana.

„Prečo nie," povedal.

Zdalo sa jej, že si ju pozorne premeriava očami a tak radšej zakutrala hlavu v skrinke, kde našla nejaký trápny vrecúškový čaj. Svoje sypané si zabudla doma. Musí si ich nabudúce zobrať.

„Leah?"

„Hm?"

„Je všetko v pohode?"

„Hej."

„Isto?"

„Hej."

„Si nejaká tichá."

„Len premýšľam nad tými návrhmi," vyhovorila sa.

Šálka sa jej vyšmykla z ruky a treskla na drez. Odtiaľ sa skotúľala rovno na zem a rozletela na kusy.

Zahrešila a potom si kľakla, aby pozbierala kusy keramiky rozsypané dlážke. Dylan priskočil k nej a pomohol jej zbierať.

Obaja sa natiahli za jedným z črepov a ich ruky sa na moment spojili. Mykla sa a odtiahli ruky. Leah sa mu pozrela do očí a potom sa obaja rozosmiali. Becca bola preč.

„Sorry," povedal.

„V pohode," usmiala sa na neho. „Až tak mi to zase nevadilo."

Premýšľal, čo tým asi chcela povedať. V jeho očiach zazrela iskričku pobavenia, ale i náhleho zmätku. Obrátila sa mu a začala zbierať ďalšie črepy. Keď ich hodila do koša a obrátila sa, Dylan vyťahoval zo skrinky ďalšiu šálku.

Mobil na stole jej zadrnčal. Uvidela Eliasove meno, no hovor zrušila. Nemala na neho viac náladu. Nepovedal predsa, že je koniec? A pred jej očami práve mala Dylana, ktorý zalieval čaj, hoci ho na začiatku chcela pripraviť ona. Všimla si, ako mal bok ruky zababraný od pera. Zrejme niečo musel tiež skicovať alebo písať a potom to rozmazal rukou. Bol totiž ľavák.

„Becca vyzerá byť v pohode," prehovoril Dylan. „Som rád, že sme ju stiahli na našu stranu. Tie jej skice vyzerajú super. A prišla už aj s témou. Mne by vesmír nenapadol ani o sto rokov. Nemám problém navrhnúť strih šiat, ale nemám nato potrebnú dávku kreativity. Som skôr ten, kto ich vie rozkúskovať na časti a vymyslieť ako ich ušiť."

Leah zovrela pery. Znova sa bavili o Becce, aj keď tu nebola.

Vzala si od neho čaj a ich prsty sa znova spojili. Mobil znova zadrnčal. Nahnevane cmukla jazykom a hodila ho do kabelky.

„Kto ťa to vkuse otravuje?" zavtipkoval Dylan. „Tvoj frajer?"

„Žiadneho nemám," zadívala sa mu hlboko do očí.

Oblizla si rýchlo pery.

„Ach tak," povedal len.

Pozrel sa do šálky.

Prekrížila nohy pod stolom, no okrúhly stolík nemal mnoho miesta. Okrem toho, že treskla kolenom do dosky, zavadila o Dylana.

„Sorry," povedal.

Chcel sa odtiahnuť, ale stôl bol pri stene a nepodarilo sa mu to. Leah si nahnevane šúchala boľavé koleno.

„Dúfam, že tam nebudem mať modrinu," povedala.

Nastalo ticho.

„Čo ideme robiť?" opýtal sa.

O niečom by vedela... Zahryzla si do pier a obrátila tvár k oknu. Od momentu ako sa na školskom pozemku zjavil Thorton, sa všetko iba kazilo. Ten chlap bol ako kliatba, ktorej sa nevedela zbaviť.

„Neviem," vydýchla.

Vlastne sa s Dylanom nemala o čom baviť.

„Počul som, že si dcéra Daltonovcov," povedal do ticha.

Odtrhla oči od okna a dívala sa na neho. Kam mieril touto otázkou?

„Chápem, že máš priezvisko Daltonová, ale nevedel som, že si dieťa tých Daltonovcov."

Bože, daj, len nech nevidel moju fotku s Jadenom...

„Tak som tak premýšľal," povedal napokon, „že čo robí dieťa biznismenov na odevnom dizajne."

„Čo by robila?" usmiala sa. „Ide si za svojim snom, hoci sa to nepáči ani rodičom."

„Aj naši boli proti tomu," povedal. „Chceli, aby som šiel študovať niečo normálne. Myslia si, že keď skončím túto školu, nikde sa nezamestnám. Ale ja im chcem dokázať opak. Chcem byť najlepší. Chcem im dokázať, že aj takto sa dokážem uživiť."

To, čo sa jej páčilo na Dylanovi, bolo, že hoci boli obaja z dvoch rozličných svetov, dokázal magicky zotrieť hranice medzi nimi, až mala pocit, že už viac nie je Daltonová, ale Leah, dievča, ktoré chce navrhovať šaty, hoci nie je talentovaná a nejde jej to. Dylan ju motivoval byť lepšou. Motivoval ju snažiť sa.

Mala by ísť za Thortonom a ukázať mu svoje kresby. Zotrieť mu z tváre ten jeho odporný úsmev.

„Prosím ťa, nehovor nikomu, že som tých Daltonovcov, väčšina ľudí ich tu nepozná alebo ich to nezaujíma a chcem, aby to tak aj ostalo."

Uškrnul sa: „Ale snáď mi nebudeš mať za zlé, ak ťa s tým budem vydierať."

Leah sa rozosmiala: „Môžeš to skúsiť, ale varujem ťa, že máme veľmi dobrého rodinného právnika."

„Skutočne sa chceš brániť," zazubil sa na ňu.

„To bude závisieť od toho, čo budeš chcieť."

„Nuž, na začiatok by som bol rád, keby si ma sprevádzala na prednáške. A potom sa uvidí."

„Na začiatok?" nadvihla obočie. „Ešte som nevidela chalana s takým sebavedomím."

„Och, prosím ťa," uškrnul sa. „Vidím ti na očiach, že mi nedokážeš odolať."

Vybuchla smiechom.

Vo svojom živote stretla mnoho mužov, ktorí si mysleli, že ženy na nich letia. No ich reakcie a správanie nebolo ani zďaleka také priateľské ako Dylanovo. Ostatní jej pripadali príliš arogantní a nepriateľskí.

Majú ťa iba ako trofej, Leah.

Thortone slová sa zarezali do jej vnútra. Jej tvár na moment stuhla a smiech utíchol. Thorton nemal pravdu. Ten chlap nevedel vôbec nič. A to, že ho Becca ospevovala ako dobrého kritika, to musel byť skrátka iba nejaký omyl.

„Mali by sme ísť na tú prednášku," povedala.

„Rozkaz, madam."

Kým sa Dylan obliekal v chodbe, vbehla do izby a napchala do kabelky tvrdý obal so svojimi skicami. Ukáže mu ich radšej osobne ako keby ju mal strápniť na ich prvom seminári. Bola presvedčená, že existoval len preto, aby jej strpčoval život.