Bolo sobotňajšie popoludnie, keď Leah konečne vstala z mŕtvych a odhodlala sa vojsť do kúpeľne. Len čo z nej vyšla, všimla si, že na zemi vedľa postele jej telefón blikotal ako šialený.

Zrejme jej znova volal Elias, aby sa bližšie dohodol na stretnutí, ale keď zazrela zoznam volajúcich, zdvihol sa jej žalúdok. Kombinácia mien v jej zozname neveštila nič dobré.

Rýchlo sa začala obliekať a potom vytočila naspäť číslo, ktoré nemohla odignorovať.

„Leah," začula otcov tón v telefóne a na krku sa jej zježili všetky chĺpky. Nevidela jeho tvár, ale z hlasu si vedela dokonale vykresliť jeho blčiace oči. „Dostav sa domov. Okamžite."

Náhle zavesenie ju zneistilo. Kým si spakovala kabelku a nasadala do auta, snažila sa spomenúť si, čo zase vyviedla. Bola včera na párty a bavila sa Dylanom, s nikým sa nebozkávala ani nevyspala, nebola opitá. Tak čo sa zase mohlo pokaziť?

Uháňala po ceste smerom domov. Univerzita, kde študovala a kde mala i svoj byt, bola síce iba na opačnej strane mesta, no vďaka jeho rozlohe a večne plným cestám jej aj tak trvalo večnosť, kým konečne zaparkovala na štrkom vysypanom parkovisku pred domom.

Tak sa ponáhľala, že zabudla zavolať Eliasovi a zrušiť ich stretnutie. No keď uvidela jeho auto pred domom, pochopila, že to zrejme nebolo nevyhnutné.

Nervózne zvierala kľúče od auta v rukách a po schodoch kráčala nahor. Dom pôsobil prázdno, no to ešte neznamenalo, že tam nikto nebol. Kráčala nahor po schodoch pokrytých huňatým kobercom a uvedomovala si, že jej začína byť ťažko. Iba otec ju vedel vždy takto vystresovať.

Zaklopala na dvere pracovne a vošla dnu.

Vo svojom koženom kresle za stolom sedel otec, na stoličkách oproti nemu sedel Elias a Raven Thorton. Za otcovým chrbtom pri okne stála mama. Mikaela nikde nevidela.

„Leah, zavri dvere," povedal jej otec.

Zatvorila ich a podišla dopredu. Mala strašne silný pocit deja vú, akoby sa znova vrátila na začiatok, keď jej otec povedal, že si vezme cudzieho muža. Snažila sa z ich tvári vyčítať, čo sa deje, no nedarilo sa jej to. Mama sa uhýbala jej pohľadu, do tvárí Eliasa a Thortona nevidela.

„Čo sa deje?" opýtala sa.

Prečo tu bol Elias? Prečo tu bol Thorton? A prečo musela ihneď v sobotu prísť naspäť, keď mala za sebou prvý úžasný týždeň na univerzite?

„Leah," povedal Ian. „Chcem, aby si mi tu teraz prisahala, že si nikdy predtým nemala nič s Eliasom."

Leah preglgla. Obrátila hlavu a pozrela na Eliasa. Ukradomky sa na ňu pozeral, s nečitateľným výrazom v očiach.

„Povedz mi, že nie je pravda to, čo som počul."

Obrátila sa k otcovi. Niečo na jeho hlase sa jej nepozdávalo. Nepôsobil nahnevane, ale skôr zlomene, sklamane. Možno pocítila i odpor.

Zažmurkala.

Elias bol jej spriaznená duša. Narodil sa spolu s ňou a hoci Mikael bol jej skutočným pokrvným bratom, nikdy ho nepovažovala za blízku osobu. Zato Elias ju chápal, mal ju rád a ona sa mu mohla zdôveriť so všetkými. Nikdy v živote by sa svojim rodičom nepriznala, že chce ísť študovať módny dizajn. Vysmiali by ju, potopili. Elias ju podporoval a hoci bol niekedy podráždený, patrili k sebe. Nedokázala to opísať. Po celý ten týždeň v škole sa tešila na to, ako sa s ním znova stretne.

„A čo si počul?" odpovedala neurčito.

„Došľaka, Leah. Počul som, že spávaš so svojim vlastným bratrancom!"

Leah prudko vydýchla. Strhla sa a pozrela na Thortona, ktorý ju uprene sledoval. Nehanbil sa na ňu zízať a v jej vnútri vzplanul hnev. Prečo by toto všetko mali riešiť v jeho prítomnosti? To, čo robí so svojim životom, je len a len jej vec. Nikto ďalší nemá právo sa do toho všetkého miešať.

„Elias," nadýchla sa, konečne odhodlaná prehovoriť, „je moja spriaznená duša. Mikaela som nikdy nepovažovala za blízku osobu, ale jeho áno. Chápe ma, podporuje. To ste mi vy s mamou nikdy nedali, hoci ste si mysleli, že peniaze mi to vynahradia."

Ian Dalton sa nadýchol.

Elias bol niekto, kto bol niečo viac ako kamarát, no i niečo viac ako priateľ. Keby mala frajera, s ktorým by chodila, nedokázal by jej dať to, čo Elias. Už odmalička si boli blízki, spájalo ich výnimočné puto.

Pozrela sa na neho a zažmurkala. Bolo to zvláštne, ale cítila, že sa jej začali do očí tlačiť slzy. Mala teraz toto všetko zapredať len preto, aby v očiach svojich rodičov nebola divná a zvrátená? A popritom existovali štáty, v ktorých to bolo normálne. Mala sa hádať a vydupať si svoje?

Ich pohľady s Eliasom sa znova stretli.

„Nespali sme spolu," povedala a potom sa zasmiala. „Bože, to by bolo divné."

„Som rada, že si to potvrdila," odvetil Elias. „Z nejakých príčin to chcel tvoj otec počuť práve od teba."

Thorton sa na ňu stále uprene pozeral a to ju vyvádzalo z rovnováhy. Obrátila svoj pohľad na otca a namiesto toho sa rozhodla zmeniť tému.

„Kto ti natáral takéto klamstvá?"

„To nie je podstatné," odvetil otec. „Chcel som si to overiť predtým, ako by sa to donieslo k starému otcovi."

Takže o tom to celé bolo. Všetko len preto, aby neprišli o to hlúpe dedičstvo.

„Keďže toto už máme vydiskutované, chcel som prejsť k ďalšej veci, Leah," prehovoril.

Ihneď sa narovnala a sledovala ho. Dúfala, že nebude nasledovať ďalšia katastrofa.

„Starý otec sa dozvedel, koho sme ti vybrali ako budúceho ženícha," povedal. „Alebo lepšie povedané, netušil, že vy dvaja spolu chodíte. Zjavne ho to prekvapilo, ale i zaujalo."

Leah pohŕdavo odfrkla. Zdalo sa jej, alebo počula podobný zvuk aj z Thortonovej strany?

„Charlotte rozprávala, že ho budúci týždeň prepustia z nemocnice. A rád by sa s vami stretol."

Leah si zahryzla do jazyka, aby nepovedala niečo jedovaté. Spolu s Thortonom na seba nenávistne pozreli. Bola jedna vec zobrať si niekoho len preto, aby to mali potvrdené úradom a druhá tváriť sa, že sú ten najzamilovanejší pár na svete.

„Takže budúci týždeň, Leah, sa sem vrátiš. Aj spolu s Ravenom zostanete na večeru a dúfam, že ma nesklamete," hovoril to hlavne jej, to vedeli všetci.

Leah sa postavila a otriasla. Vyzeralo to tak, že ani jej vysnívaná univerzita ju nedokáže vytiahnuť z tejto kaše.

„Môžem už ísť?" zamrmlala otrávene.

„Hej."

Treskla dverami a zhlboka vydýchla. Donútili ju klamať o Eliasovi. Mala ho rada, bol to najdôležitejší človek na planéte. A oni ju donútili tváriť sa, že medzi nimi nič nie je.

„Leah..."

Strhla sa, keď ho zazrela vedľa seba. Nepočula, že vyšiel z otcovej pracovne. Thorton zostal s otcom vo vnútri. Nepochybne znova riešili nejaké trápne obchodné záležitosti.

„Mrzí ma to," povedala. „Nechcela som klamať."

„Urobila si, čo si musela," pokrčil plecami. „Je to takto lepšie. Aj tak budeme teraz obaja na iných univerzitách a budeme sa stretávať minimálne."

Pozerala na neho s otáznikom v očiach.

„Ty si to chcel ukončiť?"

„Už dávno," mykol plecom. „To ty si mi to nedovolila."

„Si mojim všetkým," hlas sa jej zachvel. Chcela kričať, ale nemohla dopustiť, aby ich otec začul. „Vždy sme boli spolu odmalička. Si moja spriaznená duša."

„Obaja sme vedeli, že to nie je správne," začínal byť z jej vyčíňania podráždený. „Ty si len nikdy nepremýšľala nad tým, aký by to malo dopad. Ty si premýšľala iba nad tým, aké je to fajn, vešať sa na mňa. Nikdy si neuvažovala nad tým, čo to znamená pre mňa a pre okolie."

„Pretože som sebecká, že?" založila si ruky vbok.

Posledné dni jej to hovoril každý. Akoby stále myslela iba na seba. Kryla aj jeho krk, keď povedala, že spolu nič nemali. Nespávala s ním predsa sama. Keby nechcel, mohol ju kedykoľvek zastaviť.

„Si v tom spolu so mnou," v očiach sa jej blýskal hnev.

„Bol som," odvetil. „Leah, sme už dospelí. Už nie sme decká, ktoré nevedia existovať jeden bez druhého. Nauč sa konečne byť nezávislá a nauč sa fungovať sama."

„Sama? Ale ja fungujem sama, čo nevidíš? Bývam sama, chodím sama na univerzitu, kde nikto nie je."

„Áno, so zlatou kreditnou kartou vo vrecku. Už si musela v tom svojom byte aj niečo riešiť? Vybavovala si vôbec sama niečo? To nie je fungovanie na vlastnú päsť, keď si zaplatíš poskokov, ktorí všetko vybavia a ty sa nemusíš o nič starať."

„Takže o to tu teraz ide? O peniaze?"

„Prestaň to zvrhávať na prachy, Leah. Naša rodina vám nikdy nezávidela majetok. Peniaze nie sú všetko a ty si nato už sama prišla. Tak prečo sa teraz so mnou hádaš len preto, lebo som spokojný s tým, že si o nás klamala?"

„Ak si sa chcel so mnou rozísť, mohol si mi to kedykoľvek povedať."

„My dvaja sme spolu ani nikdy nechodili. Len sme mali jeden druhého a príležitostne sme spolu spávali," povedal jej. „Bola si na mne závislá, nedovoľovala si mi dýchať. Chcem mať aj vlastný život. Nechcel som ti ublížiť, stále ťa mám rád. Ale teraz sme jednoducho prišli na koniec a je čas pohnúť sa ďalej, nemyslíš?"

„Čo to znamená?" opýtala sa.

„Že ti nevyčítam tie lži. A tak, ako si sa tvárila pred otcom, že sme my dvaja spolu nikdy nič nemali, budeme sa tak tváriť aj naďalej. A na všetko zabudneme. Akoby sa nikdy nič nestalo. Ty sa vrátiš do školy, ja sa vrátim do školy, raz za čas sa uvidíme a to je všetko."

Leah bola nahnevaná a chcela ho udrieť. No keď si spomenula, ako boxovala do vreca dole v ich posilňovni a hnev vôbec neustupoval, začínala chápať, že aj keby mu uštedrila stovku úderov, nikdy by sa necítila spokojne.

Nechcela zabudnúť.

„Všetko by bolo v poriadku, nebyť toho idiotského nápadu môjho šibnutého deda."

„Tvoj dedo s tým nikdy nemal nič spoločné. Toto je o tebe Leah. A o tvojich komplexoch."

Nečakal na jej odpoveď a vyparil sa. Oprela sa chrbtom o stenu, pomaličky sa po nej skĺzla nadol a dopadla na zem. Hoci za posledné roky takmer vôbec neplakala, za posledné dva týždne to bolo mnohokrát. 

Schovala svoju tvár do dlaní a rozvzlykala sa.