Ak existovalo miesto, kde sa Leah cítila vo svojej koži, bola to párty v nočnom klube. Prvý piatok na univerzite sa niesol v symbolickej stretávke v miestnom študentskom podniku, ktorý tesne pred polnocou praskal vo švíkoch.

Leah sedela na poschodí, kde bolo niekoľko veľkých otvorených boxov. Spolu s ňou tam bolo množstvo ľudí, ktorí nastúpili do toho istého ročníka. Niektorí boli v módnom dizajne, ako ona, ale našli sa tam aj ľudia, ktorí sa chystali študovať výtvarne umenie, či animáciu. Už počas pár minút Leah zistila, že medzi študentmi animácie a výtvarného umenia iskrí akási vzájomná rivalita.

Zdalo sa, že ostatní študenti módneho dizajnu tým boli rovnako otrávení ako ona. Kým študenti výtvarného umenia boli zlatá trieda a študenti animácie zase nuly, zdalo sa, že študenti módneho dizajnu boli ešte čosi menej. Možno aj preto sa napokon väčšina z nich rozhodla, že je čas vytancovať alkohol skôr, než sa im začne točiť hlava.

Čašníčka pravidelne prinášala poháre plné alkoholu a brala so sebou pyramídku prázdnych, ktorá sa vždy stihla nazbierať do jej ďalšieho príchodu.

Leah si musela priznať, že po prvom týždni mala zo všetkého zmiešané pocity. Rozhodla sa, že sa ich skúsi zbaviť na parkete. Vo svojich strieborných topánkach na ihličkových podpätkoch zliezla pomaly po točitých schodoch dole a prešla k vysvietenému parketu.

Nato, aby sa zabavila, nepotrebovala iných ľudí. Zväčša to bola ona, kto ostatných sprevádzal na zábavách.

Netrvalo dlho a jeden z chalanov zbadal, že medzi ňou a ostatnými tanečníkmi je voľné miesto. Leah videla, ako kráčal bližšie, no prižmúrila oči. Pamätala si toho chlapca, videla ho párkrát meškať na úvodné prednášky. Mal svetlohnedé strapaté vlasy a zelené oči. V lete zrejme musel byť niekde na dovolenke, pretože bol opálený.

„Leah," prehovoril.

Otvorila oči a pozrela na neho. Nečakala, že by si tu niekto zapamätal jej meno. Pochybovala o tom, že ju tu niekto poznal. Po týždni na škole pochopila, že biznismeni sú pre umelcov iba ľudia, ktorí sa slepo hrnú za peniazmi. Bola presvedčená, že nimi opovrhovali iba dovtedy, kým by sami neokúsili, aké to je, mať vlastnú vilu, drahé auto a vlastne čokoľvek, čo si pomyslela.

„Ahoj, Dylan," odzdravila.

Bola by hlúpa, keby si nepamätala jeho meno. Po Dylanovi sa obzerali takmer všetky jej nové spolužiačky. Nečudovala sa im. Zdalo sa, že pravidelne cvičí a navyše, mal aj niečo v hlave. Také niečo sa u mužov nevídalo často. Elias nebol pekný, Jaden bol hlúpy a Raven bol skrátka arogantný idiot.

„Smiem prosiť?" zavtipkoval.

„Jasné," usmiala sa na neho.

„Tak ma zaujíma," prehovoril, „čo robí dcéra najväčších podnikateľov v krajine na umeleckej univerzite?"

„Čo by som tu asi robila?" opýtala sa ho. „Študujem tu."

Zasmial sa.

DJ spustil ďalšiu pieseň a ona pokračovala vo svojom tanci. Dylan bol stále pri nej a keď im to hlučná hudba dovoľovala, zhovárali sa.

„Máš už niekoho na ročníkový projekt?"

„Nie. Nikoho tu nepoznám a ešte o tom ani nikto nič nehovoril."

„Tak to je fajn, pretože som sa práve rozhodol, že budeš so mnou."

Nadvihla obočie nad jeho sebavedomím, no potom sa uškrnula. Dve muchy jednou ranou. Počula čosi o tom, že Dylan je vraj talentovaný. Nevidela síce ešte jeho kresby, no ak sa situácia bude vyvíjať sľubne, možno sa ho opýta, či by jej ich neukázal.

„Nehovoril niekto, že máme byť štyria?" opýtala sa ho

„Máme. Poznáš ešte niekoho?"

„Možno jednu babu," priznala. „Určite si ju videl. Tuším, že si tento týždeň znova prefarbila vlasy."

„Och, viem, ktorú myslíš. Môžeme sa jej opýtať."

Hudba dohrala a Leah si prehrabla vlasy. Na krku sa jej leskli miniatúrne kvapôčky potu. Začala sa ovievať dlaňami.

„Nechceš sa ísť schladiť von?" opýtal sa.

„Dobrý nápad."

Prebehli spolu dozadu a vyšli von zadným vchodom. Neboli sami, postávalo tam pár ľudí, ktorí si šli zapáliť. Leah našmátrala vo svojom zadnom vrecku škatuľku cigariet.

Skúšala sa odučiť fajčiť, no šlo to horšie, než očakávala.

„Nevedel som, že fajčíš," povedal jej Dylan.

„Len občas," zamrmlala. „Keď sa to fakt nedá vydržať."

Snažila sa pred ním hrať formu.

„Taká pekná žena a fajčí ako starý chlap," zavtipkoval.

Leah na neho zazrela. Chápala, že žartuje, no keby to bol náhodný chalan, ušla by sa mu jedna medzi oči.

„Asi si ešte nepočul, že táto pekná žena sa vie ako starý chlap aj mlátiť," odpovedala.

„Myslíš, že by som potom nemusel ísť na plastiku?" opýtal sa jej.

Chvíľku na neho nechápavo hľadela, no on potom obrátil tvár a vo svetle pouličnej lampy zazrela, že má vykrivený nos.

„Čo sa ti stalo?"

„Pred pár rokmi som sa strepal z horského bicykla," povedal. „U nás doma som často chodieval jazdiť do hôr."

„Čakala by som zlomený nos po bitke alebo zatúlanej lopte v telocvični, no nie po páde z bicykla."

„Aj môj doktor povedal, že nechápe, ako som mohol spadnúť. Zrejme som zaryl pri páde nosom do zeme."

Znova sa na ňu usmial. Leah na neho hľadela v nemom úžase. Rozprával strašné kraviny a jeho taktiky zvodcu na ňu nefungovali. No dokázal ju rozosmiať, hoci povedal čokoľvek nevhodné a to jej učarovalo. Ako sa zoznámila s Thortonom, nemala veľa príležitostí na smiech.

Nikdy by nepovedala, že sa univerzita pre ňu stane vykúpením, no bolo to tak. V prítomnosti Thortona by nedokázala existovať. Dúfala, že keď sa situácia utrasie, dokáže sa dohodnúť s otcom, aby ju konečne nechal bývať samú.

Zahodila ohorok z cigarety do popolníka a zastala pred dverami. Dylan jej ich otvoril a pridržal ako džentlmen. Lichotilo jej to. Niečo na jeho osobnosti ju trocha priťahovalo. Bolo to zvláštne, pretože Leah mala svoju úroveň, čo sa týkalo mužov.

„Chceš ešte tancovať?"

„Asi by som sa radšej ešte niečoho napila. A asi skôr nealkoholického," povedala.

Mala však pocit, že svet sa s ňou nekrútil kvôli vypitému množstvu alkoholu. Celý zvyšok noci strávila pri ňom. Ignorovali väčšinu svojich nových opitých spolužiakov a zhovárali sa spolu o všeličom. Leah mala pocit, že takéto niečo jej strašne chýbalo. Keď sa odsťahovala z domu, stratila kontakt nielen so všetkými ľuďmi, ktorých poznala, ale i s tými, ktorí jej aspoň kúsok rozumeli.

Keď ale nad ránom prišla domov a skontrolovala po dlhej dobe svoj telefón, zistila, že jedna časť jej starého sveta sa s ňou chce stretnúť. Elias.

Odpísala mu, že sa s ním rada stretne a potom unavená padla do postele. Zaspávalo sa jej dobre. Všetko išlo presne podľa plánu. Malý byt, ktorý si prenajímala, bol síce starý, ale pôsobil útulne. A hlavne, bola konečne slobodná, študovala na univerzite, ktorá ju baví a páčilo sa jej tam. Nemusela sa stretávať s Thortonom.

Netušila, že ráno sa zobudí do totálneho chaosu.