To ráno, keď sa Leah vybrala na zápis do svojej univerzity, bolo pre ňu vykúpením. Jej život sa od leta rapídne zmenil a kým sa tlačila v plnom metre, premýšľala nad tým, ako jej vlastný život mohol tak rýchlo uniknúť pomedzi prsty.

Po tom incidente s Jadenom otec urobil všetko preto, aby jej fotky z internetu zmizli. Mohol by sa však ale postaviť i na hlavu a nikdy by ich neodstránil úplne všetky. Leah si bola istá, že niektorí neprajníci, ktorí ju poznali, si ich určite uložili a stále prechovávajú, ako zbraň na horšie časy. Možno to bola vec, ktorá otca nahnevala ešte viac a preto rozhodol, že čím skôr ju donúti vziať si Thortona, tým lepšie.

Zničil jej tým celý záver leta. Hoci spočiatku sa Raven s ňou snažil komunikovať, kašľala na neho. Nemala záujem sa s ním rozprávať a dávala mu najavo, že sa s ním stýka iba preto, lebo musí. Navyše, hoci otec tvrdil, že má byť jej manželom, bola si istá, že ho iba zneužil nato, aby na ňu dával pozor a spravil z neho jej vychovávateľa.

Možno obaja niečo chceli a mysleli si, že týmto nemožným svadobným zväzkom to získajú, no faktom bolo, že to bol otec, kto mal vo všetkom prsty a ona si bola istá, že ich oboch iba využíva.

Tvárou sa jej na sekundu prehnal úsmev, no kútiky pier jej v momente zamrzli. To, aká bola jej situácia, bola natoľko absurdná, až sa musela usmiať. Jej mozog odmietal pochopiť, že je vôbec niečo také možné a ona skončila uväznená v zväzku s neznámym mužom, ktorý navyše ani nepatril do jej kruhov.

Potrebovala vypadnúť, potrebovala utiecť a keď konečne vystúpila z metra a vybehla schodmi hore, pocítila úžasne sladký pocit slobody.

Univerzita bola neďaleko centra, vôkol nej postavené internáty a množstvo ďalších fakúlt. Táto časť mesta sa len tak hmýrila študentmi a keď zazrela mladých ľudí okolo seba, podskočilo jej srdce. Pozrela sa do mobilu, aby zistila, ktorým smerom má ísť, ale bolo to jednoduché. Kráčajúce davy študentov ju k budovám univerzít viedli aj samé.

Keď zastala pred obrovskou budovou, takmer jej to vyrazilo dych. Hoci bola nižšia, než vysoké štíhle biznis mrakodrapy, ktoré sa týčili v meste, bola aj napriek tomu impozantná a s veľkým množstvom okien pôsobila srdečne.

Hneď pred vchodom Leah uvidela obrovskú sochu, ktorú poznala z fotografií. Keby ju mala opísať, povedala by, že to je iba obrovské klbko prekrútených kovov a skla. Vôbec tomu nerozumela, ale páčila sa jej. Musí sa predsa páčiť každému, kto sem ide študovať.

V obrovskej budove sa opýtala na vrátnici, kam má ísť a potom sa vybrala presne tým smerom, ktorý jej povedali. Hoci čakala, že sa za ňou bude otáčať mnoho hláv, stala sa súčasťou davu a splynula s ním.

Študenti na tejto škole sa delili do dvoch skupín. V prvej boli ľudia z bohatých rodín, zvyčajne decká slávnych dizajnérov a návrhárov, poprípade umelcov, ktorí sa rozhodli pokračovať po stopách svojej rodiny.

V tej druhej časti boli študenti, ktorí sa sem dostali vďaka svojmu talentu. Zvyčajne si museli zobrať veľké študentské pôžičky, aby si vôbec mohli dovoliť zaplatiť školné. A každý z nich naivne dúfal, že sa mu podarí získať motivačné štipendium a po skončení školy bude schopný svoj dlh splatiť.

Leah zvraštila obočie pri tejto myšlienke. Keď na túto školu niekto nemá, tak potom nech sem jednoducho ani nechodí.

Zastala pred obrovskou skupinou ľudí, ktorí postávali pred zamknutou miestnosťou. V dave videla niekoľko známych tvárí, ale nikoho, s kým by sa poznala osobne. Ľudia zo spoločenských kruhov ich rodiny študovali v úplne iných oblastiach, ako sa rozhodla ona. Väčšina z nich odišla na ekonomické univerzity, pretože mali zdediť obrovské spoločnosti a preto sa musia naučiť všetko dôležité.

Aj Mikael odišiel študovať ekonomiku, hoci vedela, že ju nemal rád a robí to len kvôli rodičom. Aj napriek tomu, že obaja ich rodičia boli súčasťou korporácií, ani jeden z nich nezdedil ich nadšenie a zápal pre takú prácu. Možno po prvý raz ľutovala, že tu dnes Mikael nebol s ňou.

Patrick odišiel študovať právo a Elias odišiel na žurnalistiku. Jaden bol na ďalšom fotení a Leah sa bola istá, že sa po tom incidente tak skoro neobjaví. No bol zároveň jediným človekom, ktorý ju mohol aspoň troška spojiť s týmto umeleckým svetom módneho dizajnu.

Tu bola nikým, všetky jej kontakty a sláva boli preč. Kým na ekonomickej univerzite by si našla svojich obdivovateľov i odporcov, tu ju všetci ignorovali.

Niekto do nej drgol a ona sa mykla.

„Sorry, nechcela som," prehovorilo dievča.

Leah pochopila, že dievča do nej vrazilo iba náhodou a potom jej už nevenovalo žiadnu pozornosť. Zato Leah na ňu ostala zízať. Mala totiž tie najbláznivejšie farby vlasov, aké kedy videla. Kým horné vlasy mala odfarbené, až pripomínali takmer šediny, ich sivá farba prechádzala postupne do teplejšej ružovej, na koncoch z nej bola zrazu fialová.

Keď Leah zazrela, ako dievča splynulo v dave, prehliadla si ostatných ľudí, ktorí tu boli. Niektorí mali na sebe už teraz značkové dizajnérske kusy oblečenia. Predpokladala, že to boli nejaké decká návrhárov.

A potom boli medzi nimi ľudia, ktorí boli tak nenápadní, že by si ich nikdy nevšimla. Možno preto, že neboli nijako extra výrazne oblečený. A možno preto, že vôkol po chodbe boli roztrúsení tí blázniví umelci, ktorí mali vlasy zafarbené tými najšokujúcejšími farbami. Nechýbali piercingy, či výrazné tetovania a Leah si bola istá, že niektorí z nich mali oblečenie, ktorí si ušili sami.

Zovrela svoju koženú kabelku v ruke a pozrela sa na seba. Mala vyšúchané svetlomodré rifle, ktoré uprostred prechádzali takmer do bielej farby. Svoj obľúbený top, ktorý si obliekla, by možno už potreboval vymeniť za módny hit novej sezóny. Na pleciach jej sedel svetlý béžový rozopnutý plášť, opasok jej ovísal po bokoch.

Keď sa dnes ráno skontrolovala v zrkadle a obula svoje obľúbené topánky, myslela si, že vyzerá super. Dneska chápala, že tým nikoho neohúri. Nikoho tu nezaujímal jej výstrih, či nová kolekcia oblečenia, všetci boli sústredení na dnešok a očakávali štart svojej umeleckej kariéry už dnes.

Leah Daltonová, ktorá bola zvyknutá nato, že sa všetky hlavy za ňou otáčali, tu bola nikto.

„Si len dieťa," spomenula si na tie prekliate slová od Thortona, ktoré jej povedal v ten deň. „Dieťa, ktoré ešte nezistilo, že existuje svet, ktorý sa bude hýbať, nech sa bude diať čokoľvek."

Už vtedy, keď to povedal, sa jej také slová dotkli.

Bolo to zvláštne, zvyčajne bola zvyknutá nato, že ju ľudia ohovárali a snažili sa jej ublížiť, pretože jej závideli, ale Raven Thorton bol úplne iný. Povedal jej to všetko priamo do očí a hoci bol pre ňu cudzím človekom, ktorých názory nikdy nebrala vážne, niečo sa stalo. Niečo, čo spôsobilo, že jeho slová zaťali do živého, presne tam, kde to bolelo najviac.

Možno preto ho tak veľmi nenávidela...

Popri študentoch sa začala predierať nejaká žena s kopou papierov a študenti sa jej odstúpili. Pípla kartou pri dverách a potom ich otvorila dokorán. Vbehla dnu a budúci študenti sa začali hrnúť za ňou.

Leah kráčala za nimi a potom sa rozhodla sadnúť si na jedno z voľných miest, ktoré ešte ostali voľné vzadu. Hoci sa zdalo, že je táto poslucháreň tvorená obrovskými radmi stolov a sklápacích stoličiek bola dostatočne veľká, rady sa veľmi rýchlo zapĺňali.

Leah vykrútila hlavu do strany a sledovala tváre ľudí, ktorí sa mihali po stranách miestnosti, aby si našli svoje miesto. Vedľa nej sa zhodou náhod posadilo dievča, ktoré do nej predtým vrazilo. Leah otrávene prevrátila oči a donútila sa pozerať dopredu.

„No a už som aj počul, že čo bude počas celého štúdia ako záverečná práca."

„Počas celého štúdia? Ti jebe? Keby som to bola vedela, mohla som ísť radšej na inú a iba si napísať na konci v posledný rok záverečnú prácu."

Leah sa oprela chrbtom na sedadle, aby mohla lepšie počúvať živú konverzáciu odohrávajúcu sa v jednom rade za ňou. O ročníkovej práci nič nepočula. Vlastne, nevedela o tejto škole poriadne nič, iba to, čo si naštudovala na internete. Rodičia sa ju nerozhodli podporiť a hoci si bola istá, že by sa našiel v ich kruhoch niekto, kto by bol ochotný ju s niekým zoznámiť, nestalo sa tak.

„Áno, zaviedli to iba pred pár rokmi, ale asi to už bude nastálo. Zvyčajne na tom všetci robili aj tak pomimo, takže to je fuk."

„Hej, počula som to. Že sa ťa tu snažia donútiť, aby si stihol vytvoriť vlastnú značku ešte počas školy."

„A tak je to normálne. Keď začneš niekde robiť, nebudeš mať už nato čas."

Leah sa zasnívala. Vlastná značka. Dúfala, že keď skončí školu, jej návrhy šiat oslovia niektorého zo slávnych dizajnérov, ktorí jej ponúknu prácu u nich, no nenapadlo jej, že by mohla mať vlastnú značku. Bola to omnoho lákavejšia predstava.

Kým premýšľala nad tým, ako asi by sa volala jej značka, žena vpredu im už rozdávala papiere a začala hovoriť nejaké organizačné pokyny. Začala ju počúvať, ale jej vzrušenie zo zápisu do novej školy rýchlo vyprchalo, nakoľko ženine reči začínali byť čoraz nudnejšie.

Obrátila hlavu na dievča sediace vedľa nej. Mala na stole hodený skicár a čosi usilovne čmárala perom. Leah jej nazrela do zošita a uvidela na čistej strane naskicovanú štíhlu vysokú ženskú postavu. Hoci kreslila iba obyčajným perom, jej ľahkosť a voľnosť čiar Leah upútala. Fascinovane sledovala, ako na štíhlej postave pribúdali črty tváre a šaty.

Potichu vydýchla. To dievča bolo talentované. Ona tak pekne kresliť vôbec nevedela.

Odvrátila sa od nej, aby nevidela, že jej zízala na papier a všimla si, že vôkol nej bolo mnoho študentov, ktorí svoj voľný čas trávili kreslením. Kým niektoré baby kreslili kvetinky a srdiečka po okraji svojich poznámok, uvidela v diaľke aj niekoľko skutočne dobrých kresieb, ktoré vyzerali natoľko profesionálne, až ju na chvíľku vyľakali.

Mikael maľoval takmer každý deň a maľovanie bolo pre neho všetkým. Aj napriek tomu sa ale rozhodol tohto všetkého vzdať a hoci už teraz boli niektoré z jeho obrazov vystavené v galériách, svoj prvý deň v škole strávil zápisom na ekonomickej univerzite, v programe, ktorý nenávidel a nikdy nechcel študovať.

Namiesto neho tu sedela ona, ktorá urobila možno jeden návrh za mesiac. Bolo to pre ňu jednoducho iba hobby. Ako aj boxovanie, ktoré robila tiež iba vtedy, keď bola na niekoho poriadne naštvaná a nemohla ho udrieť bez toho, aby ju zažaloval.

Pozrela na svoj čistý diár, v ktorom nemala takmer ani jednu kresbu. Posledný návrh šiat, ktorý nakreslila, bol ešte v lete, predtým, ako sa dozvedela, že jej starému otcovi preplo a ona sa bude musieť vydať za niekoho, koho jej vyberú rodičia.

Leah po prvý raz v živote začala premýšľať o tom, či sa rozhodla správne.