Raven Thorton bol nazúrený. Veci sa nevyvíjali vôbec podľa jeho plánu. Dohodnúť sa s Ianom Daltonom bola úplná hračka, Leah však bola tou najväčšou komplikáciou. Nielen, že sa správala ako totálna beštia, celá jej osobnosť sa mu hnusila.

Nenávidel ten typ žien, akou bola ona. Tvrdohlavé a hlúpe, neschopné myslieť na iných. Navyše, na večierkoch o nej začul zopár nelichotivých vecí. Nebol človekom, ktorý by veril rečiam, čo narozprávali zlomyseľné jazyky závistlivých ľudí, no Leah jednoducho poznal. Bola to skrátka pobehlica.

Keby sa mal zaľúbiť do takej ženskej, radšej by jej podrezal krk. No on ju nemiloval, to ani náhodou. Leah bola len stupienok k jeho cieľu. Sobáš s ňou bude obyčajný biznis. Zatne zuby, podpíše oficiálne úradné papiere, vydrží to pár mesiacov a počká, kým Dalton splní svoju časť dohody. Potom sa s ňou rozíde a zabudne na všetko s ňou spojené.

No Ian Dalton mal omnoho horšie plány.

Raven pustil vodu z kohútika a potom si ňou opláchol tvár. Jej ľadová teplota mu na rozpálenej pokožke robila dobre. Pár osamotených kvapiek mu stieklo dole šijou až ku kľúčnym kostiam. Otočil sa, aby siahol po ručníku a osušil sa predtým, než vyjde naspäť z kúpeľní do toho pekla tam v salóne.

Ďalšou podmienkou z Daltonových absurdných pravidiel bolo, aby sa spoločne stretávali na množstve večierkov, ktoré sa usporadúvali počas leta, kým decka nafúkaných rodičov odišli na školy. Ian vedel, že nenávidí večierky a predsa sa rozhodol, že ho na každý jeden z nich bude odteraz ťahať. Vraj, aby sa zoznámil s jej dcérou.

Leah každý poznal. Ak im aj dovtedy bola neznáma, po tom, čo jej fotka na ktorej zvracia obletela celý ich smiešny spoločenský kruh, bola už určite legendou. Od Daltona počul, že vraj chce ísť študovať dizajn. Nevedel si ju predstaviť ako citlivú umeleckú dušu.

Chápal to pri Mikaelovi. Bol tichý, utiahnutý, no vedel sa predvádzať v spoločnosti a v súkromí vybíjať svoje pocity a emócie na plátne. Videl jeho obrazy a závidel mu ten talent. Hoci on nemaľoval, nad svojimi dielami mohol stráviť i hodiny a nikdy nevyzerali rovnako profesionálne.

Navyše, počul, že ich rodičia nikdy neboli umelecky nadaní, nechápal, odkiaľ sa to bralo. Ako mohol niekto prostredníctvom maľby ukázať človeku úplne iný svet? Nechápal. Troška ho lákalo pozrieť si Leahine kresby. Dalton tvrdil, že v živote nič nenakreslila, ale on tomu neveril. K takému niečomu musíte mať vzťah, pochyboval, že si vybrala módny dizajn len tak zo dňa na deň, hoci by to bolo možné, ak to robila len preto, aby vytočila svojho otca.

Dvere na kúpeľni sa rozrazili a dnu vtrhla Leah. Raven sa strhol, keď zazrel jej šokovaný výraz v zrkadle. Očami preskakovala z jedného miesta na druhé, neschopná dostať zo seba čo i len slovo.

„Kúpeľňa je obsadená," povedal chladne.

„Sorry, dobre?" štekla po ňom.

Neveriacky pokrútil hlavou.

Hoci ona bola tou, ktorá práve vtrhla do kúpeľne, aj keď boli dvere zatvorené, správala sa, akoby bol všetkému na vine on. Zahryzol si do pier a dlaňami zovrel okraje umývadla. Potom sa konečne uvoľnil.

Leah sa otočila a zabuchla dvere. Práve mu vtrhla do kúpeľne. Okej, iba si oplachoval tvár, no zabudla, že by tam mohol byť. Bola to bočná tajná kúpeľňa skrytá neďaleko salóna, o ktorej nevedel nikto z hostí, iba oni ako majitelia sieti hotelov. A zjavne, tentoraz o nich vedel už aj Thorton. Bol predsa ocinkov miláčik.

Mohla očakávať, že príde s nejakým šialeným nápadom, aby ich dal skutočne dohromady. Momentálne sa snažil, aby sa spoznali a zjavne naivne dúfal, že sa Leah zapáči. Musela by byť padnutá na hlavu, aby sa jej páčil taký chlap.

Mala už vyhliadnutý malý byt neďaleko univerzity, no otec jej zakázal ísť tam. Namiesto toho dostal brilantný nápad, aby odišla za svojim budúcim manželom. Thorton býval v starej neudržiavanej bytovke, ktorá bola na míle ďaleko nielen od ich domova, ale i aj od luxusu. Stálo ju to také obrovské množstvo námahy, aby konečne privolil a ona mohla bývať sama, až z toho skoro zošedivela.

No tomu najhoršiemu sa vyhla. Namiesto toho jej ostávalo trčať na tomto večierku, ignorovať Mikaelove zamilované pohľady a úsmevy s Elizeé a tváriť sa, že ju Raven Thorton skutočne zaujíma. Plus, všetko to urobiť tak, aby neklesla v očiach iných hostí.

Zanadávala.

Z miniatúrnej kabelky, ktorá jej visela na predlaktí, vyhrabala škatuľku cigariet. Posledné dni sa celkom držala, ale teraz nevyhnutne potrebovala aspoň jednu. Hoci mala pocit, že ak teraz začne, vyfajčí celú krabičku naraz.

Zmizla na balkón, ktorý bol prepojený so salónikom a vydýchla s úľavou, keď zistila, že tam nikto nebol. Potrebovala kúsok čerstvého vzduchu, trčať s Thortonom v jednej budove bolo skľučujúce, nevedela si predstaviť, že by s ním mala byť v jednom byte. To by asi skočila z okna.

Videla cez pootvorené dvere dnu do salónika a zazrela otca, ako sa snaží upútať jej pozornosť. Obrátila sa mu chrbtom a tvárila sa, že ho nevidí. Netušila, kam zmizla jej mama, no dúfala, že nebola v jednej z hotelových izieb, ako minule.

Nevedela, s kým si to vtedy rozdala a bála sa o tom hovoriť, no vo vnútri ju to škrelo a bola odhodlaná sa o tom rozprávať ešte predtým, než odíde na univerzitu. Možno to mala rovno povedať otcovi, no on by jej aj tak neveril. Myslel by si, že si vymýšľa len preto, aby rozpútala nejakú hádku.

„Smiem sa pripojiť?" začula za svojim chrbtom hlas.

Ohorok z cigarety jej vypadol z ruky. Zašliapla ho špičkou topánky a snažila sa tváriť, že ho pustila na zem schválne.

V presklených dverách balkóna stál Thorton, kto iný? Boli predsa jedinými ľuďmi, ktorí sa na večierkoch už viac nedokázali baviť. Z vyhrnutých rukávov mu vytŕčali pevné predlaktia, cez napnutú košeľu na ramenách videla svaly. Chcela by sa s ním raz pobiť, aby zistila, či je silnejší, než ona. Päste mala tvrdé, no nebola si istá jeho schopnosťami.

„Načo sa pýtaš, keď nechceš počuť odpoveď?" odvetila podráždeným hlasom.

„Pretože na rozdiel od teba sa viem slušne správať," opätoval jej paľbu, na perách provokačný úsmev.

Mala sto chutí ho opľuť.

„Čo je?" opýtal sa, keď si všimol, že si ho premeriava.

„Nič," odvrkla.

Vedel byť jedovatý. No cez jej obranu prešiel iba málokto. Na to bola hrdá.

Bola rada, že s ním nemusela bývať. Počula, že jeho dom bola iba totálna diera, ktorá mala jednu jedinú kúpeľňu. To si nevedela ani len predstaviť. Veď u nich doma mali niekoľko na každom poschodí.

Otec sa zbláznil, keď premýšľal nad tým, že by sa mala k nemu nasťahovať. Ako by mohla vôbec na takom mieste bývať? Ako ju mohol nasťahovať k cudziemu mužovi do bytu? Bola predsa žena, preboha.

Zobral si ju istotne kvôli majetku. Zrejme už preflákal peniaze svojich adoptívnych rodičov a teraz sa rozhodol zavesiť na ňu. Vlastne, ešte stále nevedela dôvod, prečo Raven Thorton pristal na toto šialenstvo. Išlo o obchod, niečo zato chcel, no ona stále nezistila, čo. A teraz trčala na večierku spolu s ním a musela sa tváriť, že sa o neho zaujíma.

„Prečo si vlastne súhlasil s tou blbou otcovou ponukou?" opýtala sa ho.

Ruka mu spočívala bielej balustráde balkónika, na ktorom stáli.

„No predsa pre peniaze."

„Si strašný debil."

„Vďaka, ale nemyslím si, že by som mal vôbec brať do úvahy tvoj názor. Je príliš subjektívny a prízemný."

Leah odfrkla.

Ten chlap jej liezol totálne na nervy. Otec jej mohol vybrať kohokoľvek. A on vybral práve jeho.

„Hádam si si nemyslela, že by to bolo preto, lebo by som ťa chcel," povedal posmešne.

No Leah mu neverila. Konečne sa bavili o niečom, čo chcela počuť. Snáď nevidel, že je pekná? Bolo mnoho chlapov, ktorí sa okolo nej krútili. Vybral si ju Jaden, po ktorom túžila každá žena. A on si vybral ju. Nie ona jeho.

„Strúhaš formu," povedala mu sebavedome a založila si ruky vbok.

Zasmial sa nad absurdnosťou toho, čo rozprávala.

„Nikdy v živote by som s tebou nechcel mať nič spoločné," obrátil sa k nej.

Jeho ľadové oči predpovedali hrozbu, no ona ju nebrala vážne.

Leah opätovala jeho sarkastický smiech: „Tak teraz si riadne serieš do huby. Bolo už veľa chlapov, ktorí–"

„Ktorí čo?" pristúpil bližšie.

Leah cúvla. Jeho oči horeli ľadovým plameňom. Spôsoboval, že jej na chrbte naskákali zimomriavky. Ustúpila o ďalší krok a vrazila zadkom do kamenného zábradlia.

Predtým si to neuvedomila, ale Raven v tom momente vyzeral hrozivo. Vysoká mohutná svalnatá postava na ňu vrhala tmavý tieň. Vlasy mal uhladené dozadu od toho, ako ich dookola prehrabával rukou, jeho ľadové modré oči priehľadné takmer ako sklo ostro kontrastovali s jeho tmavou pokožkou. Boli takmer biele.

„Ktorí ma chceli," dopovedala.

V krku jej vyschlo.

„Ako trofej do svojej zbierky?" nadvihol obočie. „Skutočne si myslíš, že po tebe natoľko túžili?"

Leah vystrčila hlavu. Áno, túžili.

„To oni boli lovci a ty si bola iba obyčajná obeť."

„Žiarliš," povedala. „Jaden je jeden z najkrajších chlapov na svete, ktorý robí modeling, ak o tom náhodou nevieš."

„A ktorý má v hlave nasraté," zastavil ju. „Ktorý s tebou spáva kedy sa mu zachce, pretože si natoľko hlúpa, že mu to dovolíš. Si iba obyčajná pobehlica a to je vec, ktorá ma na tebe odpudzuje asi najviac."

Leah sa do tváre nahrnula krv. Slová, ktoré povedal, sa jej hlboko dotkli. Rukou podvedome skočila k svojmu tetovaniu. Nedovolí, aby jej ublížili slová takéhoto idiota. Je to iba posratý šťastlivec, ktorý sa do ich kruhov dostal adoptovaním. Nepatrí medzi nich, nesiaha jej ani po členky. Nemá právo takto sa s ňou rozprávať.

„Myslíš si, že on behá za tebou, ale v skutočnosti sa ním iba nechávaš využívať."

Jej sebavedomie sa naštrbilo. Jej hra s Jadenom vždy vyzerala ako hra na mačku a myš, no strany sa často vymieňali. Chcela ten večer spať s Jadenom? Nemala chuť na sex, spávala predsa pravidelne s Eliasom.

Jednoducho jej lichotilo to, že Jaden o ňu prejavoval záujem. Nikdy nevedela, či bol úprimný. A podľa toho, ako sa správal, si mohla domyslieť, že nie. Možno bola iba jeho ďalšie odreagovanie. Ako cestička bieleho prášku na stole.

„Si len dieťa," povedal. „Dieťa, ktoré ešte nezistilo, že existuje svet, ktorý sa stále krúti, nech sa bude diať čokoľvek."

Prekrížil si ruky na hrudi a svaly na nich sa mu napli. Videla, že mu na jednom z prstov sedel hrubý zlatý prsteň – rodový prsteň od jeho adoptívneho otca. Prsteň, ktorý mu pokrvne nikdy v živote nepatril. A predsa ho nosil hrdo, akoby bol odjakživa jeho súčasťou.

Celý problém Ravena Thortona spočíval v tom, že nevedel, kde má byť jeho miesto.

„Čo ty vieš o našom svete," odvrkla Leah. „Si iba sprosté opustené decko."

Tentoraz sa podarilo udrieť na citlivú strunu jej. Videla, ako zaťal zuby, sánka sa mu napla. Zrejme sa musel poriadne ovládať, aby nevybuchol.

Zrazu mala chuť ho vyprovokovať. Aby ju udrel, potom by mohla utiecť za otcom a povedať, že ju bije. Určite by ihneď zrušil ich plánované zasnúbenie, či už by prišli o celé dedičstvo, alebo nie.

Hlavou jej prebehol rozhovor s Patrickom. Musí vydržať do svadby, aby otec nenašiel pre ňu ďalšieho ženícha. Iba sa tváriť, že je všetko v poriadku a na konci vycúvať. Potom nebudú mať dosť času nato, aby našli niekoho iného a ona bude mať pokoj.

Bolo to tak jednoduché a pritom dokonalé.

Raven sa otočil a zamieril naspäť do salóna: „Jednoducho sa mi neukazuj už dnes na oči."

Leah si vydýchla. Prvú bitku vyhrala. Mala pred sebou však niekoľko mesiacov, ktoré bude musieť vydržať.