Hostia na večierku sa hlučne zabávali. Ian a Nadya Daltonovci zistili, že ich dcéra chýba. Rovnako tak i Raven Thorton, ktorý bol vždy ich dôležitým priateľom. Nehľadali ich však. Museli sa venovať ostatným hosťom.

„Si v pohode?" opýtal sa Mikael.

„Je mi tu trocha teplo," povedala Elizeé.

Zamávala dlaňou, snažila sa oviať, no vzduch v miestnosti bol priťažký. Bolo tu priveľa ľudí a množstvo jedla, ktorého aróma sa preháňala s každým tanierom, ktorý prefrngol okolo. Klimatizácia hučiaca nad ich hlavami nestíhala.

„Možno by sme mohli vyjsť na balkón."

„Ak tam nebude práve niekto fajčiť," súhlasila s ním.

Vzal ju za ruku a spoločne prešli vonku. Svoju sestru nikde nevidel. Objavila sa na večierku spolu s ním, no potom akoby sa pod zem prepadla. Keď si spomenul na jej zvyky, predpokladal, že tuší, kde sa asi práve teraz nachádza. Nebolo by to po prvý raz.

„Pozri, nie je to Leah?"

Nahol sa smerom, ktorý mu ukázala Elizeé a naozaj. Spoznal jej hlboký výstrih na chrbte a dlhé svetlé vlasy. Sedela na lavičke pred hotelom v maličkom parku, ktorý tam vybudovali, aby dodali mestu aspoň troška chýbajúcej zelene. A aby im odsúhlasili stavebný projekt.

Čo ho prekvapilo ale viac, bolo, že vedľa nej sedel Raven Thorton. Zhovárali sa a sledovali drobné vtáky, ktoré skackali pod stromami neďaleko nich. Počas predchádzajúcich mesiacov videl, ako sa ich vzťah pomaly menil z cudzincov na zamilovaných.

„A ja som si myslel, že je kdesi hore na izbe," povedal.

„Zmenila sa," súhlasila s ním Elizeé. „Keď ma v ten deň nachytala v tvojej izbe, bola som jej správaním šokovaná. Možno aj trocha vyľakaná. Nikdy som nemala súrodenca a vždy som si nejakého priala, no predstavovala som si, že máte medzi sebou omnoho lepší vzťah."

„To, čo si videla, bolo asi to najhoršie obdobie, aké sme kedy mali," zaspomínal si Mikael. „Je rovnako stará ako ja, no dospela omnoho neskôr. Som však spokojný s tým, ako to vyzerá teraz. Stačí, že Charlotte neustále vymýšľa."

„Ako sa to skončilo?" opýtala sa.

„Upokojila sa. Asi jej dedo niečo povedal. Neviem. Snažím sa nestrkať nos do ich vecí."

„A čo oni dvaja?"

„Leah!" zakričal na ňu.

Začuli ich a obaja sa otočili. Až vtedy si všimol, že Leah sa s Thortonom po celý čas držala za ruku. Usmiala sa, keď rozoznala ich tváre a potom im zamávala. Zakývali im naspäť.

Nebolo o tom pochýb. Raven Thorton si k telu nepúšťal nikoho a to, že teraz takto dokázal poľaviť a zastať v prítomnosti Leah, vypovedalo o všetkom.

Mikael mykol plecami: „Zdá sa, že všetko sa na dobré obrátilo, nemyslíš?"

Leah sa obrátila chrbtom svojmu bratovi a svoju pozornosť znova venovala drobnému drozdovi, ktorý prebehol po tráve popri nich sťa čierny blesk. Ich čvirikanie bolo omnoho znesiteľnejšie, než bzučanie hostí a hučanie klimatizácie v salóne hotela. Keby mohla, sedela by tu s Thortonom naveky. Prstami mu zovrela ruku.

Keď sa vracali z hotelovej izby, rozhodli sa vyhnúť salónu a prejsť rovno do parku. Ani jeden z nich nechcel, aby sa počas večierku pretriasalo, že boli spolu na jednej z hotelových izieb. Hoci klebetám nikdy nezabránia, každý vedel, že Thorton nenávidí ich večierky. Takto si možno budú myslieť, že po celý ten čas sedeli vonku v parku.

Leah vedela, čo si o tom všetkom myslí ona. Nech si o nich hovorí kto chce, čo chce. To, čo sa skutočne medzi nimi odohralo, zostane len ich tajomstvom. Navždy.

*** KONIEC ***