Tuto kapitolku venujem Kikinka622000, LucyNeu, TheDuff21 a všetkým čo ma podporujú a páči sa im tento môj príbeh :) :3

-Adrien-

Keď som ráno zobudil vôbec som sa netešil do školy. U Marinette som to pokazil, ale pokúsim sa to napraviť i keď neviem ako??? Spravil som si rannú hygienu, prezliekol sa a zišiel  dole na  raňajky. A ako vždy do školy a do isté pozdravil som ich a spolu s Ninom mojím najlepším kamarátom som išiel do triedy.  A Alya??? Tá zase čakala na Marinette. I Marinette vstala, spravila si tiež rannú hygienu, obliekla si svoje zvyčajné oblečenie a vlasy spravila do svojich culíkov, ale vôbec sa jej nechcelo ísť do školy kvôli Adrienovi, ale musí tam ísť. Vzala si veci a zišla dole zobrala sušienky pre Tikky a sebe croasant a rozlúčila sa so svojimi rodičmi a vyrazila do školy. Alya ju tam už čakala tak ju pozdravila, objali sa a išli zase spolu do triedy. Ako kráčali po chodbe zrazu sa  zvonku ozvala silná rana a Marinette to bolo hneď jasné, že je to akuma. V tom z triedy vybiehali ich spolužiaci tak sa jej podarilo nepozorovane dostať na dievčenské záchody kde sa premenila na Lienku a išla hľadať toho z akumavaného človeka. Netrvalo jej to dlho a začala s ním bojovať, ale moc sa jej nedarilo lebo myslela na to, že kde je kocúr??? Našťastie v tom prišiel a pomohol jej tak sa naň slabo usmiala a spoločne ho porazili. Ale vôbec sa nezdržal a ani jej nepovedal ma Lady a ani jej nepobozkal ruku aj keď jej to liezlo na nervy teraz jej to chýbalo a tak sa smutne vrátila späť do školy a vyučovanie pokračovala ďalej ako keby sa nič nestalo??? Snažila sa nedať nič najavo zachovať neurčitý výraz, ale moc jej to nešlo. Alya na ňu pozerala ustrachane a Adrien ospravedľnujúco. Keď prišla obedná prestávka sedeli tak ako včera, ale s nikým sa nebavila preto rýchlo zjedla obed a odišla odtiaľ, ale Adrien išiel za ňou. Chytil ju a zase ju zobral do šatni bránila sa mu, ale on ju pevne držal okolo pasu. Ospravedlňujúc sa na ňu usmieval a prihovoril sa jej: " Mari prepáč mi to!!! " "Neviem čo to do mňa vošlo, ale záleží mi na tebe." Ona mu na to povedala: " Klameš a pusť ma???" Adrien:" Prečo by som klamal??? " Marinette: " Nevšímal si  ma vôbec až do včerajška, keď som mala na sebe tie šaty. " Adrien: " To vôbec nie je pravda!!! " " Mám ťa rád!!! " Marinette: " Ako kamarátku a nie niečo viac!!! " " Ale to je už jedno mám niekoho iného!!! " "  Niekoho kto ma miluje taká aká som???" " I s mojimi chybami!!! " " A ja jeho veľmi milujem. " Adrien: " A kto to je??? " spýtal sa naštvane. Marinette: " Teba do toho nič nie je!!! " Adrien: "Ale je???" " Zistím si to sám a budem bojovať o tvoje srdce!!! " a na to ju pustil a zmizol preč. Marinette tam ostala šokovane stáť!!! Čo to malo znamenať??? Na koniec sa vrátila do triedy, ale v tom sa zase ozvali rany zvonku. Marinette si pomyslela: Čože zase akuma??? Tak sa išla znova premeniť na Lienku na wcka. Už aj bojovala s ním, ale nedokázala sa na to vôbec sústrediť. V hlave jej lietali myšlienky na rozhovor s Adrienom a aj na kocúra, ktorý stále neprichádzal. Tak ju ľahko chytil a smial sa, že bude mať jej mirakula, ale v tom ho zasiahla kocúrova tyč a tak sa oslobodila a zničila tu vec s akumou a očistila ju a teraz ona odtiaľ rýchlo zmizla. Keď už bola v triede učiteľka im oznámila, že už môžu ísť domov. Tak si vzala veci a išla rýchlo domov. Lenže doma ju popadli rôzne myšlienky a keďže nemali úlohy tak sa rozhodla ísť na chvíľu prejsť do parku. Vzala si aj svoj skicár, že niečo navrhne. Keď dorazila do parku sadla si na lavičku, ktorá sa skrývala pod obrovskou vŕbou a hneď začala navrhovať. Vôbec si nevšimla, že sa k nej niekto približuje. A ten niekto je Adrien. Priblížil som sa k nej a vytrhol som jej ten skicár z rúk. Pozrela na mňa naštvane a chcela ho späť tak sa postavila a začala sa poň načahovať, ale ja som ho zdvihol vysoko, aby naň nedočiahla. Kričala na mňa, aby som jej ho vrátil, ale ja som ho položil na zem a chytil ju a vzal do náruče. Posadil som ju na tu lavičku a začal som ju bozkávať na jej pery. Bránila sa, ale ja som ju pevne držal, aby mi neušla a bozkával ju  nasilu. Žiaľ sa ozval hluk celým parkom a mne bolo jasné, že je to zase akuma??? Čo je to dneska??? Už tretia akuma??? Pustil som Marinette a bežal som sa schovať, aby som sa premenil na kocúra. A Lienka tá už tam bola tak som jej pomohol a porazili sme aj tuto akumu a obaja sme zmizli bez slov. Marinette si vzala v rýchlosti svoj skicár a utekala rýchlo domov. Videl som ako Marinette uteká preč. Ach škoda!!! Tá akuma všetko pokazila. No nevadí aj tak s ňou budem zase ako kocúr.

-Marinette-

Z parku som utiekla rovno domov. Skicár som chodila na stôl a zvalila sa na svoju posteľ celá nešťastná. Prečo mi Adrien tak ubližuje??? rozmýšľala. A čo povie kocúrovi???? Ach jáj!!! A čo Adrien???? Ten sa tiež vrátil domov a navečeral sa a šiel do svojej izby. Kde chvíľu pobudol a potom sa premenil na kocúra a išiel za ňou. Po ceste jej vzal červenú ružu. Zaklopal jej zase na jej okienko otvorila mi, ale hneď som si všimol, že je nešťastná. Podal som jej tu ružu prevzala ju a odložila a objal som ju a opýtal som sa jej: " Čo sa zase stalo??? " " Niečo s Adrienom? " Prikývla a hneď sa rozplakala. Držal som ju pevne v naručí a povedal jej: " Princeznička moja, ale ty za to nemôžeš!!! " Ona mu na to: " Ale môžem!!! " " Bude lepšie ak to skončíme inak ti ublíži. " On jej na to: " Nie princeznička o mňa sa neboj. " " Nikdy nepríde na to, že som to ja. " Marinette: " A si s tým istý??? " Kocúr: " Áno som si tým istý a veľmi ťa milujem. " Marinette: " Aj ja teba. " Kocúr: " Nemyslí naňho dobre??? " A než by mu na to niečo povedala vzal ju na ruky a uložil ju do jej postele. Kde ju začal bozkávať a aj vyzliekať a milovať. A robil jej všetky nežnosti čo aj včera. Hovoril jej i krásne slovká a ako ju veľmi miluje. Ona sa ho dotýkala nežne a vzdyhala čo sa mu veľmi páčilo. Je taká krásna pomyslel si. A nič si nehovorili venovali sa iba tomu a ani nevedno ako to dlho robili než skončili. Tentokrát sa rozhodol zostať aj dlhšie. Pritúlil si ju do svojej veľkej náruče.  Triaslo ju tak sa jej opýtal: " Princezničko je ti zima. " Pokrútila hlavou a povedala: " Ty ma zohrievaš svojou láskou. " Usmial sa na ňu a povedal: " To som rád, ale kľudne sa obleč, aby si mi neochorela. " Tak vstala a išla si obliecť pyžamo, keď sa vrátila znova som si ju vzal do svojej náruče a pobozkal ju na jej sladké pery. A potom ju len držal až zaspala v jeho náručí.

Tak tu je ďalšia čast :) snáď sa Vám bude páčiť :) mám Vás rada :3 a ďakujem za Vašu podporu :) Vaša Zuzi :3