6. kapitola (Časť 1)
Evan po druhý raz vošiel do kancelárie Miny Blackwoodovej. Dnes bola u seba. S bezdrôtovým slúchadlom na ušiach sedela na okraji svojho stola a v rukách mala tablet. Prstom nezaujato prechádzala po jeho displeji a zdalo sa, že vôbec nevenuje pozornosť osobe, s ktorou práve telefonuje.
Keď si všimla Evana, kývla na neho a ukázala rukou na sedačky, aby si urobil pohodlie.
Evan sa spokojne usadil na gauč. Dnes síce neprišiel s obrovskou kyticou kvetov, ale zato mal so sebou niekoľko papierových zakladačov s pripravenými novými ponukami nehnuteľností. Tentoraz ich dal dohromady on sám, presne tak, ako mu naznačila. Pripravil niekoľko možností a bol si stopercentne istý, že si určite vyberie. Veril tomu, že niektoré ju príjemne prekvapia, hoci jeho vyjdú draho.
Dvere sa otvorili. Evan obrátil hlavu ku vchodu očakávajúc Adriana, no bola to jej sekretárka, čo vošla dovnútra s čistým podnosom plne naloženým kávou a sušienkami. Položila všetko na konferenčný stolík a potom so sklonenou hlavou očakávala ďalšie inštrukcie.
Mina bez rozlúčky zložila slúchadlo z ucha a položila ho na stôl. Zošmykla sa zo stola na zem a otočila sa k svojej sekretárke.
„Ďakujem, Bridget," usmiala sa na ňu. „To je odo mňa na dnes všetko, môžeš ísť už domov."
Bridget prikývla a potom sa v tichosti vytratila.
Evan počkal, kým sekretárka za sebou zatvorila dvere a potom sa obrátil k Mine.
„Kde je tvoj nový asistent?" opýtal sa. „Dnes som ho tu ešte nevidel."
„Je ešte stále v nemocnici," odvetila Mina. „Jeho predchádzajúci šéf ho pekne doriadil, čudujem sa, že ho nezažaloval na súde."
Evan sa zahľadel Mine do očí, ale neokomentoval jej poznámku. Veľmi dobre vedel, že ho iba znova provokuje. No on mal čistý štít. Bol jeho asistent a dovolil si siahnuť na ňu. Dostal iba to, čo mu patrilo.
„No on svoje zranenia podcenil a prišli komplikácie," pokračovala Mina, keď Evan nereagoval. „Ale to je teraz nepodstatné," mávla rukou a usmiala sa na neho. „Čomu vďačím za dnešné milé prekvapenie? Počula som, že si volal mojej sekretárke osobne, aby si si mohol zabezpečiť stretnutie so mnou. Zdá sa, že si si vzal moje slová k srdcu. Najprv mi ale povedz, ideme riešiť prácu, alebo súkromie? Nerada by som riešila súkromie počas svojej pracovnej doby."
„Oboje," odvetil Evan. „Máme necelú hodinu na to, aby sme prebrali niekoľko návrhov, čo som ti priniesol," odpovedal a kývol hlavou smerom ku konferenčnému stolíku. „A o siedmej máme zarezervované miesto v drahej talianskej reštaurácii, kde si dáme úžasnú večeru."
„No tak to aby sme sa poponáhľali," odpovedala Mina.
Obišla pracovný stôl a zastala pri dverách. Zámka na jej kancelárii cvakla. Mina siahla po spínači a svetlá, ktoré im ostro žiarili nad hlavou, stlmila. Silný studený jas sa vytratil a nahradilo ho príjemné teplé svetlo. Jeho intenzita sa postupne znižovala, až kým v kancelárii nenastalo šero. Potom šťukla druhým spínačom a vonkajšie žalúzie na kancelárskych oknách sa začali zosúvať nižšie.
Evan preglgol. Jeho myseľ pracovala na plné obrátky. Poslala domov svoju sekretárku. Zamkla sa s ním v kancelárii. A potom spustila dole žalúzie. Tie dávate dole iba vtedy, keď vonku svieti ostré slnko, alebo nechcete, aby niekto zvonku videl to, čo idete robiť vo vnútri. A slnko už dávno neoslňovalo kanceláriu, nakoľko zašlo za horizonty mrakodrapov oproti. Takže sa tu práve teraz ide diať niečo nekalé.
Evan vedel, že teraz bude nasledovať ďalšia z jej hier. Srdce sa mu rozbúšilo. Jeho predstavivosť generovala jeden štipľavejší scenár za druhým. Nie, nesmie takto nechať voľnú uzdu svojej fantázii, ináč to Mina poľahky zneužije vo svoj prospech. Musí sa tváriť úplne vyrovnane a nereagovať prehnane, aby mal navrch. Pravdepodobne ho bude nejako provokovať a potom to ukončí v tom najlepšom. Presne ako aj minule. No on bude túto hru naťahovať dnes večer tak dlho, dokiaľ len bude môcť.
Mina prešla popri ňom. Myslel si, že si pôjde sadnúť na gauč vedľa neho, aby bola pri ňom bližšie, ale ona mala zjavne úplne iné plány. Namiesto toho zastala vedľa osvetleného zrkadla na stene, ktoré si naposledy obzeral.
Zatlačila dlaňou do jednej z jeho častí. Ozvalo sa cvaknutie a sklenená stena sa odchýlila. Mina ju chytila a otvorila dokorán.
Evan sa obrátil na gauči a vykrútil krk. Nenapadlo mu, že by to mohla byť tajná miestnosť. Za zrkadlovou stenou sa nachádzali samostatná kúpeľňa so sprchovým kútom a šatník. Evan prudko vyskočil z gauča, no zmeškal svoju príležitosť. Než ju stihol nasledovať, Mina vstúpila do tajnej miestnosti, zavrela za sebou zrkadlové dvere a zámka cvakla.
„Pokojne mi predostri tvoje návrhy a ja sa medzitým pripravím na našu večeru," povedala mu spoza zrkadla.
Evan si nebol istý, ako má pokračovať. Rozprávanie sa so svojim vlastným odrazom nepatrilo medzi jeho silné stránky. Vtedy sa svetlo v tajnej miestnosti za zrkadlom rozsvietilo. Nakoľko bolo omnoho jasnejšie, než stlmené svetlo v kancelárii, tajné nepriehľadné dvere sa premenili na okno. Evan teraz v diaľke zazrel jej siluetu, hoci nemohol vidieť žiadne detaily. Zahryzol si do pier.
Vzal z konferenčného stolíka svoje papiere a podišiel s nimi ku dverám, aby ho lepšie počula. „Hovorila si o tom, že sme ti nedali dostatočne zaujímavé protiponuky," povedal Evan.
Nedokázal oči odtrhnúť od skla.
Mina rada chodievala v elegantných voľných strihoch a on vďaka tomu nikdy nemohol vidieť jej siluetu. No teraz mohol pozorovať, ako sa jej proporcie menili priamo pred jeho očami. Nedokázal rozlíšiť detaily, nakoľko povrch skla nebol úplne číry, no teraz videl, ako vyzula z nôh svoje lodičky a zrazu bola o kúsok nižšia, ako si pamätal.
„Tak som dal dohromady niekoľko domov, z ktorých by si si mohla vybrať a my by sme si ich tak mohli vymeniť," pokračoval.
Mina sa prehla dopredu, aby si cez boky stiahla dole široké nohavice. Teraz mohol vidieť jej štíhle nohy a guľatý zadok, keď sa mu otočila chrbtom. Zavesila nohavice na vešiak a potom sa k nemu otočila tvárou a priblížila sa.
Evan sledoval, ako začala rozopínať na svojej blúzke jeden gombík za druhým, mučivo pomaly, akoby jej patril všetok čas na svete. Z rozširujúceho sa výstrihu videl vykúkať hlbokú priehlbinu jej dekoltu. Zvesila si blúzku z pliec a aj tu zavesila na ďalší vešiak.
Evan po jej tele prešiel lačným pohľadom. Spodná bielizeň, ktorú mala teraz na sebe, bola extrémne sexi. A zrejme aj extrémne nepohodlná. Teraz viac nebolo pochýb o tom, že Mina si toto celé divadielko pre neho naplánovala. Podišiel bližšie k dverám, aby sa mohol lepšie prizerať.
Mina si stiahla gumičku z vlasov. Pokývala hlavou a rozstrapatila si ich.
„Nejako si stíchol," skonštatovala s úsmevom.
Evan si odkašľal.
„Takže by bolo fajn, keby si si tie ponuky aj prezrela, sú tam fotografie," pokračoval vo svojej stratenej reči. „Môžem ti prečítať, akú majú tie domy rozlohu a kde sa nachádzajú, ale to ti nič nepovie. Ideálne je pozrieť si fotky, alebo sa tam zastaviť osobne na prehliadku."
„Aspoň mi ich skús troška opísať," pobádala ho Mina.
Evan čítal z papierov jednotlivé adresy a popisy nehnuteľností, no očami každú chvíľu preskakoval na scenériu za sklom. Mina pobehovala vo svojom tajnom šatníku iba v spodnej bielizni a vyberala si šaty na ich spoločnú večeru. Zakaždým s niektorými z nich podišla bližšie k nemu a priložila si ich na telo, akoby sa obzerala v zrkadle, no Evan vedel, že v skutočnosti mu robí módnu prehliadku.
Napokon vytiahla akési dlhé šaty farby tmavého smaragdu s úzkym pásom. Tieto vyzerali, že majú omnoho vypasovanejší strih, ako jej doterajšie kúsky. Odtrhol od nich pohľad, pripravený začať čítať fakty o ďalšej nehnuteľnosti, keď Mina siahla svojimi rukami za chrbát.
Jej čierna podprsenka spadla na zem.
Evan zovrel v ruke fascikle s nehnuteľnosťami tak silno, až pokrčil ich kartónové obálky. Mina za znova zjavila tesne pri dverách, aby na ňu mohol lepšie vidieť. Teraz boli jej plné prsia vystavené na obdiv. Poťažkala ich v rukách a pohladila.
Evan si zahryzol do jazyka.
Keby mal byť teraz autentický tak, ako si to želala, bolo by to riskantné. Ak urobí niečo, čo sa jej nebude páčiť, hra sa skončila. Stačilo by, že by dobehla k telefónu, privolala bezpečnostnú službu a razom by boli tu. To by bol expresný lístok do basy, odkiaľ by ho zrejme nevydolovali ani len jeho právnici. To už by svoj developerský projekt mohol rovno celý zrušiť.
No to bolo riskantné.
Keby jej sľúbil, že sa jej ani len nedotkne, otvorila by mu dvere, aby sa mohol na toto všetko pozerať z blízka bez cenzúry?
Zasmial sa sám na sebe. Dokázal by sa vôbec na to iba pozerať? Potreboval sa jej dotýkať, potreboval jazykom brázdiť po každej jednej krivke jej tela. Potreboval ju naplniť svojou hrúbkou až do hĺbky.
Šelma v jeho vnútri zarevala.
Šmaril fascikle s nehnuteľnosťami na zem. Obrátil sa k jej polici a schmatol z nej jedno z ozdobných ťažidiel. Zovrel ho v ruke a jediným presným miereným ťahom ho šmaril rovno do osvetleného zrkadla. S uspokojením sledoval, ako sa krížom cezeň rozbehla sieť puklín, ktoré sa po náraze s ťažidlom preliačili dovnútra. Sklo povolilo a zrkadlo sa v spŕške črepov zosypalo na zem. Ozdobné LED diódy na ňom zhasli.
Teraz mu už nič nestálo v ceste.
Mina nerušene vstúpila do zelených šiat a potom ich začala za ramienka ťahať nahor. Zakryla nimi svoje prsia. Dlhé šaty boli úzke v páse a mali nazberané ramienka prevísajúce cez plecia. Konečne handry, ktoré ju neskrývali, ale tesne obopínali.
„Pomôžeš mi na nich zapnúť zips, prosím ťa?" opýtala sa ho s úsmevom a otočila sa mu chrbtom.
Akoby jej práve teraz neroztrieskal kus kancelárie...
Ďalšie pozvanie. Dokiaľ opäť nepovie dosť.
Evan jediným rýchlym skokom prekročil kôpku črepov a vstúpil za ňou do šatníka. Nepotrebovala vôbec žiadnu pomoc so zapínaním šiat, tým si bol istý.
Horúcimi dlaňami jej prešiel po odhalených lopatkách až dole k bokom a pritlačil ju o stenu v šatníku. Potom sa o ňu pritisol svojim pásom. Sklonil sa k jej šiji, odhrnul jej dlhé čierne vlny nabok a zasypal jej celý krk bozkami. Hladnými a ostrými.
Z úst sa jej vydral ston. Vábivý. Neodolateľný.
„Provokuješ ma len preto, aby si to mohla zastaviť v tom najlepšom," zavrčal jej do ucha.
„Tak ma presvedč, aby sme neprestali," zasmiala sa.
Uhryzol ju do krku. Rukami prešiel dopredu a oblapil jej prsia. Teraz sa ich dotýkal on, navlas rovnako, ako to len pred chvíľkou robila ona za sklenenými dverami. Jej pokožka bola hladká a poddajná, jej prsia okrúhle a pevné. Prstami pošteklil jej bradavky a jeho zuby znova zaškrabli pokožku na jej krku. Keď zmraukla od slasti, schmatol ju za vlasy a vykrútil jej hlavu nabok. Prisal sa jej na pery.
Ich jazyky v ústach tancovali, zápasili o nadvládu. Teraz bola k nemu otočená tvárou, odhaleným chrbtom sa opierala o stenu. Ramienka z nezapnutých šiat jej padli dole k lakťom, odhaliac jej prsia. Zišiel perami dole po jej krku až kým nenašiel jej bradavky. Šteklil ich jazykom, ťahal zubami. Sal ich perami, až kým od rozkoše nezatvárala oči.
Za iných okolností by pokračoval, nadvihol by jej sukňu dlhých šiat, rozopol by svoje nohavice. Ale vedel, že takto ďaleko sa dnes večer určite nedostanú. Pravdepodobne vypočítavo čakala na moment, kedy bude pre neho ťažké ovládnuť sa, aby opäť prestali.
No milá Mina, túto hru vedia hrať dvaja.
Evan posledný krát prešiel jazykom po jej bradavkách a prisal sa na ne. Potom sa spokojne odtiahol a o krok cúvol. Jeho rozkrok bolestivo pulzoval, ale radšej by si odhryzol z jazyka, než aby sa priznal.
Mina k nemu zdvihla svoje tmavé oči. Viečka mala ešte stále poklesnuté od slasti, vlhké plné pery pootvorené. Netušila, prečo prestal.
Bol čas nechať ju okúsiť jej vlastnú medicínu.
Evan predstieral nezáujem a potom skontroloval hodinky na svojom zápästí. S rukami vo vreckách sa k nej otočil „Mali by sme si švihnúť, ak chceme stihnúť tú večeru," prehodil ležérne.
V duchu s napätím očakával jej reakciu.
Myslel si, že bude hromžiť, alebo nariekať, no mýlil sa. Čierne oči, ktoré boli doteraz prázdne, sa po prvý raz rozžiarili. Páčilo sa jej, že sa rozhodol dať jej príučku. Že poľahky nepadal do jej pascí, ale vyzýval ju na ďalší súboj. Na perách sa jej roztiahol široký úškrn. Žiarivý a šialený úškrn. Na malý okamih si myslel, že prebudil démonickú Lilith, zvodkyňu zo samotných hlbín pekla.
Mina si vytiahla naspäť nahor svoje šaty a potom si zavesila ich ramienka naspäť cez plecia. Obrátila sa mu chrbtom a sama si svižne zapla zips na šatách.
Vedel, že ho iba provokovala a vôbec nepotrebovala jeho pomoc.
Rukou si uhladila vlasy a obula naspäť lodičky.
Už upravená pristúpila k Evanovi a položila mu ruku na plece. „Poďme teda na večeru," pošepla. „Už sa neviem dočkať."
Na zátylku pocítil zimomriavky.
Večera s Minou bola veľká vec. Konečne sa mu podarilo zdolať prvú prekážku a posunúť ich vzťah do ďalšej fázy. Na fascikle pohádzané po zemi úplne zabudol. Nechal ich tam a namiesto toho zavolal svojmu šoférovi.
„Chad, idem s Minou na večeru. Prídeme dole do garáží, už za chvíľku," povedal mu.
Schoval mobil do vrecka na svojom saku a s vystretou dlaňou sa otočil k Mine. Kútiky pier mal nadvihnuté, oči mu žiarili. Mina mu opätovala úsmev a vložila svoju ruku do tej jeho.
Spoločne vyšli z kancelárii a zamierili do podzemného parkoviska. Evan si ju šikoval rovno k svojmu autu. Jej dlaň nepúšťal, akoby sa obával toho, že len čo ju pustí, znova sa mu stratí.
Vydýchol si až keď jej otvoril dvere na aute a ona sa pohodlne usadila na zadnom sedadle. Posadil sa na druhú stranu vedľa nej a zabuchol dvere.
„Môžeme ísť!" prikázal Chadovi.
Motor zavrčal, no v aute bolo ticho. Evan premýšľal nad tým, akú tému nadhodiť, keď sa Mina presunula doprostred sedadla, bližšie k nemu.
„Som troška unavená," zapriadla. „Nebude ti vadiť, keď si na chvíľku zdriemnem?"
„Samozrejme, že nie," odvetil Evan.
Mina sa bokom oprela o neho a potom si tvár vyložila na jeho plece. Ruka jej padla do lona. Evan ju pohladil vo vlasoch a slabo vydýchol. Vôňa jej pokožky mu pripomínala, čo sa len pred malou chvíľkou odohrávalo za zatvorenými dverami jej kancelárie. Premýšľal nad tým, že aj on na malý moment zatvorí oči a nechá sa unášať svojou predstavivosťou.
Vtedy sa jej ruka pohla a pohladila jeho úd cez nohavice.
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top