Oprel sa oboma rukami o stôl po stranách jej bokov a sklonil sa k nej bližšie. Teraz boli tvárami úplne blízko. Dnes mala na sebe iný parfum. Tento bol omnoho výraznejší, s ťažkými korenistými tónmi a vôňou kože. Len málo žien preferovalo takéto exotické vône.

„Si iná, než ostatné ženy, ktoré som doteraz stretol."

„Mhmm, to mi hovoria často," zatrepotala na neho mihalnicami. „Ale o takej si predsa sníval. Či nie?"

Kútiky sa mu nadvihli v nefalšovanom úsmeve. Táto hra sa mu začínala páčiť. Odhliadnuc od ich nedoriešeného biznisu s pozemkom, táto žena bola pre neho skutočne zaujímavá. Keby jej ukázal svoju pravú tvár, zľakla by sa ho? Túžil na malý moment vyceriť zuby, aby zistil, či stiahne chvost, alebo sa z nej vykľuje dravá vlčica.

„Ty beštia," zavrčal hrdelným tónom.

Iná žena by ho po tomto azda poslala do čerta, ale Mina Blackwoodová sa zasmiala. Nahla sa k jeho tvári, aby prijala jeho výzvu.

„Konečne začínaš byť voči mne aspoň trocha úprimný," zapriadla mu do ucha. „Stále mám však pocit, že to nie je ono."

Jej hlas mal na neho priam afrodiziakálne účinky.

„Nevieš si ani predstaviť, čo by som s tebou v tomto momente najradšej urobil," povedal.

„Ach, áno. Počula som na večierku od niektorej z tvojich princezien," zasmiala sa, „že v posteli ti to ide. Niekedy si hovorím, čo keby sme to vyskúšali?"

Srdce mu vynechalo niekoľko úderov. Bola pri jeho perách tak blízko, až ho mohla kedykoľvek pobozkať. Túžil ju ochutnať. Dovolila by mu pobozkať ju? A čo keby si ju skrátka iba vzal? Povedala mu predsa, že má byť autentický. Málokedy sa žien pýtal, či to chcú. Robil si skrátka čo sa mu zachcelo.

„Len žartujem," zasmiala sa. „Omnoho radšej sa hrám sama."

Naprázdno preglgol. Horúčava z jeho tela sa postupne šírila dole k jeho pásu. Rád by sa prizrel takejto hre. Zasmial sa a pokrútil hlavou, aby odohnal šteklivú predstavu, ktorá sa mu náhle prehrávala v mysli. Odstúpil od nej a potom si prehrabol vlasy.

Nikdy nepatril medzi tých trpezlivých a krotiť svoje vášne pri nej začínalo byť ťažké. Bude sa s ňou musieť zahrať inokedy.

„Musím s tebou najprv prebrať jeden dôležitý biznis," prehovoril po chvíli.

„Ach, takže hra sa skončila," skonštatovala smutne.

Vedel, že ju to vonkoncom nemrzí, iba to predstierala. Prešiel preto naspäť ku konferenčnému stolíku a sadol si na gauč. Vôňa rezaných kvetov mu pošteklila nos. Pošúchal si ho prstami a siahol po fascikloch, ktoré si so sebou priniesol. Boli to všetko tie návrhy, ktoré ani len neotvorila.

Mina si sadla vedľa neho na gauč. Z vozíka zobrala prázdnu šálku s tanierikom.

„Kávu?" opýtala sa ho.

„Vďaka."

„Cukor a mlieko?"

„Čierna stačí."

Sledoval, ako mu sama pripravila kávu a potom mu ju posunula po stole na podšálke. Aróma kávových zŕn upokojila jeho nos rozdráždený výraznou vôňou kvetov. Vzal si šálku do rúk a potom si odpil malý dúšok. Po očku ju pritom pozoroval. Po všetkých tých dobiedzaniach a naťahovaniach ho jej ľudský prístup upokojoval.

Táto žena bola jedna veľká záhada.

„Prišiel si sa baviť o biznise, tak sa bavme o biznise," obrátila sa k nemu s vlastnou kávou. Aj tá jej bola čierna.

„Myslím, že nie je potrebné uvádzať ťa do problematiky toho, prečo som naozaj tu," povedal jej. „Riverside Residence. Prečo nám stále odmietaš predať pozemok? S demoláciou sme už začali. Myslím, že moji chlapi ti predostreli už niekoľko veľmi dobrých ponúk."

Mina k nemu zdvihla pohľad. „Myslíš si, že som odkázaná na tvoje peniaze?"

„Nie. Preto nerozumiem, prečo ešte stále čakáš."

„Nie je to jasné? Pretože svoj dom nechcem predať."

„Načo ti je starý rozpadnutý dom v štvrti, ktorú chceme celú prerobiť na luxusné byty?"

„Prečo nemám právo nechcieť predať svoj vlastný dom?"

„Ten projekt musíme dokončiť. Preto chcem vedieť, čo musím urobiť preto, aby si konečne pristúpila na predaj."

„Ale ja svoj dom nepredám, Evan," usmiala sa na neho Mina. „Mám to tam rada a páči sa mi. Časom si ho celý zrekonštruujem a nasťahujem sa doň. A budem tým pádom bývať hneď uprostred luxusnej štvrte Riverside. Hotový splnený sen."

Evan zovrel pery. Liam poslal za ňou už kopec ľudí s množstvom ponúk, no ona stále vzdorovala. No teraz mu sama povedala, že jej nejde o peniaze. Koniec koncov, táto žena mala toľko peňazí, že sa v nich mohla kúpať. Mohla si kúpiť akúkoľvek haciendu kdekoľvek na svete. A to hneď niekoľko. Prečo teda skončila v starej rozpadnutej štvrti, kde všetko upadalo a žili tam chudobní ľudia? A prečo takúto nehnuteľnosť nechcela predať? Nerozumel tomu, prečo bola taká tvrdohlavá.

„Musíš odtiaľ odísť," povedal jej.

„A prečo? Azda mi nechceš zdemolovať dom kým v ňom budem bývať? To by teba a tvoju firmu vyšlo poriadne draho. Už teraz si viem predstaviť tie titulky v novinách a večerných správach."

„Nedá sa s tebou spolupracovať, Mina. Takto sa s ľuďmi neobchoduje."

„To máš pravdu," odvetila. „Ani jeden z tvojich chlapov mi nepriniesol ponuku, ktorú by bolo nemožné odmietnuť. Predpokladala som, že keď vezmeš veci do vlastných rúk, milo ma prekvapíš, ale ty si prišiel na našu debatu zle pripravený. Znova si mi ponúkol iba peniaze, ktoré som odmietla už niekoľkokrát. Je očividné, že nehľadám zárobok, ale niečo iné. No ty si nepriniesol so sebou žiadnu ďalšiu protiponuku. Myslel si si, že kyticou kvetov urobíš na mňa dojem? Obávam sa, že to nie je dostatočne kreatívne," zasmiala sa. „Predpokladala som, že prídeš s niečím, čo ma milo prekvapí. Celú štvrť sa ti podarilo vysťahovať za necelé dva mesiace."

Evan sa na ňu bez slova pozeral.

Faktom bolo, že obyvatelia tej štvrti boli natoľko chudobní, že im stačilo ponúknuť pár drobných a na druhý deň ich nebolo. Keď niektorí robili problémy, stačilo im trocha pohroziť. Ak nepomohli vyhrážky, vybavilo to pár bitiek a zlomenín. Niekoľko neprispôsobivých ľudí sa po stretnutí s nimi prepadlo pod zem. Doslova.

No Minu Blackwoodovú nemohli ani zapredať, ani sa jej vyhrážať, či ju zmlátiť. Ako sa jej mal potom zbaviť? Nebola taká bezmocná ako tí úbožiaci. Ak by zo dňa na deň zmizla, rozpútalo by sa peklo. Nechcel na seba upriamiť neželanú pozornosť.

„Zaujímalo by ma, ako sa ti to teda podarilo," stále sa na neho usmievala. „Také niečo dokáže iba veľmi úspešný biznismen. Alebo zločinec."

Ich bezodné pohľady sa spojili. Na tvári jej pohrával ten lišiacky výraz, ktorý si pamätal z večierka. Opäť sa s ním zahrávala.

Nahol sa k nej a položil jej ruku na koleno.

„Nemala by si ma toľko zbytočne provokovať, Mina," povedal jej. „Prvý raz som ti možno sadol na lep, ale nie som taký hlúpy, aby som padol do tej istej pasce znova."

Možno vytušila, prečo je vo svojom podnikaní taký úspešný, ale nemala o tom žiadny dôkaz. Takýmto niečím ho teda nemohla vydierať. Ak sa nechá vyprovokovať, iba jej to dokáže.

„Dookola hovoríš o tom, že sme ti nepredostreli žiadnu zaujímavú ponuku, no doteraz si mi ani raz neprezradila, po čom naozaj túžiš," povedal a pohladkal ju po stehne. „Vieš, že ti dokážem splniť všetko, čo si len zmyslíš."

Prešmykol sa dlaňou poza jej chrbát a chytil ju za boky, aby si ju mohol pritiahnuť bližšie k sebe. A ona sa nadvihla a prevalila do strany.

Zrazu sedela rovno na ňom, jej kolená zaborené do gauča povedľa jeho bokov. Lodičky so zadunením dopadli na podlahu. Pohodlne sa mu usadila v lone a dlaňami prešla po jeho hrudi.

Len čo ju pocítil na svojom tele, nohavice sa mu vyduli.

„Aspoň tam dole si stále úprimný," zavtipkovala.

„Chceš, aby som bol teraz autentický?" opýtal sa jej.

„Prekvap ma," povedala.

Schmatol ju za chvost a narazil si ju na pery. Ich zuby po kontakte cvakli, no ani jeden tomu nevenoval pozornosť. Evan otvoril ústa, pripravený vkĺznuť do nej jazykom, no ona ho nielen že predbehla, ale i ovládla.

Načisto ho prevalcovala.

Dlaňami ho zatlačila dozadu, až kým nebol celým chrbtom opretý o operadlo gauča. Bokmi sa na neho silno tlačila. Mal pocit, že sa prepadnú cez gauč až na zem. V tom momente si želal, aby ani jeden z nich nemal na sebe oblečené nohavice.

Zovrel ju v náručí a pritisol tesnejšie k sebe. Cítil, ako jej v hrudi búšilo srdce. Alebo to azda bolo to jeho. V takej tesnej blízkosti to viac nebolo možné rozoznať.

Bol to iba jeden hlúpy bozk. Prečo pri tom cítil veci, ktoré dovtedy necítil pri žiadnej inej ženskej?

Mobil vo vrecku mu začal vyzváňať.

Mina sa od neho odtiahla. Červený rúž, ktorý mala na perách, bol teraz rozmazaný. Chrbtom ruky si prešiel po ústach a zazrel červenú farbu rúžu.

Vytiahol z vrecka svoj mobil a skontroloval displej. Ovládol nutkanie zložiť hovor a znova si ju naraziť na pery.

„Toto musím zdvihnúť," povedal jej.

Mina z neho pomaličky zliezla a prešla naspäť k pracovnému stolu. Usadila sa do svojho kresla a ťukla do klávesnice za počítačom, akoby sa medzi nimi vôbec nič nestalo. Jej vyrovnanosť ho zaskočila.

„Ešte prídem, Mina," povedal jej. „Aj s novou ponukou."

„Budem sa tešiť," usmiala sa na neho.

Obrátil sa jej chrbtom a vyšiel z kancelárie. Očami pri odchode fľochol po svojom bývalom asistentovi, ktorý stále nervózne vyčkával na sekretariáte. Ich pohľady sa na malý moment stretli. Adrian si všimol, že Evanove ústa sú zafarbené od červeného rúžu a zovrel pery.

Evan vytrčil do vzduchu palec a prešiel si ním krížom cez krk. Potom sa sústredil už iba na svoj hovor a svojmu bývalému asistentovi viac nevenoval žiadnu pozornosť.

Adrian naprázdno preglgol. Toto gesto znamenalo iba jednu vec. Obrátil sa k sekretárke, no tá si ich nevšímala. Bola obrátená chrbtom k nim a hrabala sa v zásuvke plnej dokumentov so sklonenou hlavou. Takže nemal ani žiadneho svedka, že sa mu Evan práve teraz vyhrážal.

„Idem vziať naspäť vozík s kávou," povedal Adrian.

„Buď taký dobrý," poprosila ho zaneprázdnená sekretárka. „Ja musím ešte prejsť tieto dokumenty a urobiť z nich kópie na ďalší míting."

Adrian s krivkaním vošiel bez zaklopania do kancelárie. Mina sedela za svojim stolom a pracovala na počítači. Plánoval iba vziať vozík a odísť, no jeho pohyby boli akési spomalené. Pred očami mal stále Evanove pery sfarbené od rúžu. Nedokázal sa na ňu pozrieť a tak sa jej obrátil chrbtom.

„Sadni si, Adrian," prikázala mu Mina.

Nechal šálky špinavé od kávy na mieste a potom si nervózne sadol na gauč. Očami skákal po celej miestnosti, hľadajúc akékoľvek stopy, ktoré by mu napovedali, čo sa tu len pred malou chvíľkou odohrávalo. Na zemi zazrel skopnuté lodičky, no všetko ostatné bolo na svojom mieste. Žiadne rozhádzané veci, či papiere popadané po zemi. Navyše, Evan tu bol krátko na to, aby niečo stihli. No tie jej ústa zamazané od rúžu...

Vo svojom zornom uhle zazrel dlhé štíhle nohy v čiernych nohaviciach. Bol natoľko ponorený vo svojich myšlienkach, až si vôbec nevšimol, že Mina medzitým ukončila svoju prácu na počítači a podišla k nemu. Než stihol čokoľvek urobiť, kľakla si pred neho na zem. Srdce mu vyskočilo do krku.

Položila mu ruku na koleno a zdvihla k nemu svoj pohľad. „Ešte stále máš bolesti?" opýtala sa ho skrúšene.

Pokrútil hlavou: „Tie analgetiká, čo si mi dala, dobre zaberajú."

„To som rada," usmiala sa na neho.

Očami skĺzol po jej perách. Červený rúž, ktorý len dnes doobeda videl bezchybne nanesený, bol teraz rozmazaný, prechádzal jej do kútikov a za okraje jej pier. Lámalo mu to srdce na tisíce kúskov. S malou dušičkou opatrne natiahol ruku a potom jej prešiel palcom po perách, aby zotrel tie nechutné šmuhy.

Vybavila mu liečbu, prišla za ním do nemocnice a vybavila mu novú prácu. Keď sa jej sekretárka nedívala, chytila ho za ruku. Keď spolu pracovali v jej kancelárii, zľahka omotala ruky okolo jeho pása a oprela si o neho hlavu. Pila z jeho pohára. Keď väčšina zamestnancov odišla domov a budova bola poloprázdna, bozkávali sa a dotýkali na jej stole.

Nikdy nemali sex. Ale myslel si, že spolu chodia.

Emócie, ktoré sa ním teraz prelievali, ho sťahovali ako vír ku dnu. Mina si oprela tvár o jeho dlaň. Pripomínala mu mačku. V hrudníku ho zabolelo. Ešte nikdy necítil vo svojom vnútri taký zmätok.

Mina sa o neho prestala opierať a potom sa nahla dopredu. Kľačiac si vyložila hlavu na jeho nohy a zaborila tvár do jeho lona. Dych sa mu zasekol v krku. Objala ho rukami okolo pása.

„Aj tak by si sa mal vrátiť do nemocnice," povedala mu s tvárou schovanou v jeho košeli. Hlas sa jej zachvel. „Nechcem, aby sa ti niečo stalo. Viem, že sa nechceš vrátiť, lebo sa bojíš toho, že si ťa Evan nájde. Ale ja ti vybavím súkromnú izbu s ochrankou. Nájdeme ti nové bývanie, aby nevedeli, kde budeš žiť, dobre?" zdvihla hlavu a uprela na neho psí pohľad.

Adrian prikývol. Miloval túto ženu viac, než čokoľvek na svete.