Evan Cross bol podráždený. Jeho nový asistent po bitke skončil v nemocnici, no keď ho s chlapcami prišli navštíviť, jeho posteľ bola prázdna. Sestra dole na recepcii mu povedala, že sa nechal previesť na nejakú súkromnú kliniku. Evan vedel, že to nie je pravda. Adrian si nemohol dovoliť zaplatiť ani len základné zdravotné ošetrenie, nieto ešte luxusnú prvú triedu vo svete nemocníc. Nepredpokladal však, že by tak zbabelo ušiel. Toto nebol typ práce, kde bolo možné dať kedykoľvek výpoveď. Dokiaľ ste nechceli, aby vás kdesi na dne oceána neobžierali ryby. No to nebola vec, ktorá ho z tohto všetkého štvala najviac.

Kým sa venoval svojmu asistentovi, aby si zapamätal, že sú isté hranice, ktoré nikdy nesmie prekročiť, Mina Blackwoodová odišla z večierka a viac sa tam neukázala. Stratil tak možnosť sa s ňou porozprávať o ich obchode. Termín demolácie sa blížil a on si viac nemohol dovoliť odkladať tento projekt.

Na dvere jeho kancelárie niekto zaklopal.

„Ďalej!" zavrčal Evan.

Dovnútra vošiel Chad, jeho šofér. Bol to zavalitý chlap v stredných rokoch. Možno trocha nemotorný, ale lojálny. Ako mladík kedysi pracoval ešte pre jeho otca. Teraz skončil v Evanových službách ako šofér a vďaka dvom zmiznutým osobným asistentom vybavoval čoraz viacej úloh.

„Našli ste Adriana?" opýtal sa ho Evan.

Chad na neho krátko pozrel, no v jeho pohľade nebolo badať žiaden strach. „Nie," odvetil vecne. „Podarilo sa nám vypátrať, že nastúpil do taxíka, no to je všetko. Ešte stále sme nenašli taxikára, ktorý ho viezol. Boli sme sa pozrieť v apartmáne, ktorý si prenajíma. Poštovú schránku má preplnenú, jeho osobné veci zostali v byte. No čochvíľa ho určite nájdeme. Ten chlapec sa nemohol len tak vypariť."

Chad mal pravdu. Adrian bol neskúsený a neschopný. Neexistovalo, že by dokázal zmiznúť bez stopy.

„A čo Liam? Zistili ste o ňom niečo nové?"

„Sme v slepej uličke, pane."

„Doboha," zahromžil Evan. „Snáď nebudem musieť podať ešte oznámenie o nezvestnej osobe na polícii, aby som sa dozvedel, čo sa s ním stalo."

„Myslíte si, že to je konkurencia?"

Evan na neho pozrel: „Ak niekto siahne na moju pravú ruku, znamená to vojnu. Pochybujem, že by bol niekto natoľko odvážny, alebo hlúpy."

Chad zostal ticho.

Evan sa zdvihol zo svojho kresla a s rukami vo vreckách prešiel k oknu, aby sa pokochal scenériou veľkomesta. Hľadel na diaľnicu plnú áut v diaľke a premýšľal.

Mohli vylúčiť možnosť, že Adriana uniesol niekto, kto sa mu chcel pomstiť. Pravdepodobne to bola jeho vlastná iniciatíva. No nemal prostriedky na to, aby to všetko zvládol sám. Ale... bola tu možnosť, že mu niekto pomáha. Niekto, kto by si mohol dovoliť zaplatiť izbu v súkromnom zdravotnom zariadení. Niekto, kto sa po Adrianovi v piatok večer vešal uprostred tanečného parketu.

Evan zaťal od zlosti zuby, sánka sa mu napla.

Takže to bola taktika Miny Blackwoodovej. Najprv si ho sladkými rečičkami omotala okolo prsta, aby v ňom zbudila nádej, že by medzi nimi niečo mohlo byť. A potom sa zavesila na jeho asistenta, aby ho ponížila a žiarlil. No on veľmi dobre vedel, že v Adrianovi nevidela svojho potenciálneho milenca. Neexistovalo, že by Mina túžila po decku, ktorému ešte len tieklo mlieko po brade. Len bolo ľahké s ním manipulovať, to bolo všetko.

Teraz, keď konečne rozumel jej hre, plameň hnevu plápolajúci v jeho vnútri nahradil zápal pre súťaživosť. Evan Cross veľmi nerád prehrával. No bol veľmi dobrý hráč.

Chcel si výzvu, nech sa páči.

Chceš vo mne vyvolať žiarlivosť, Mina. Dobre. Budem sa tváriť, že som ti sadol na lep, aby si nadobudla pocit, že máš navrch.

Evan sa úsmevom na perách sa otočil k Chadovi.

„Nebudeme čakať na to, kedy sa vráti Adrian," prehovoril. „Stavím sa, že ten malý skunk zdupkal a skončil u Blackwoodovej. Takže sa týmto stávaš mojim osobným asistentom."

„Rozumiem, pane," odvetil Chad.

„Výborne. Poviem hneď sekretárke, nech sa postará o zvyšok," povedal Evan.

Potom sa vrátil k svojmu stolu a z peňaženky na ňom vybral kreditnú kartu. Podal ju Chadovi.

„Počkáš, kým dokončí dnešnú robotu a potom s ňou pôjdeš do obchodného centra. Pôjdeš vybrať niekoľko darčekov pre Blackwoodovú," pokračoval Evan. „Vyberieš dačo luxusné a výnimočné, sekretárka ti s tým veľmi rada pomôže. Dovoľ jej, nech si za odmenu vyberie nejakú drobnosť. Potom všetky tie darčeky dáš pekne zabaliť a poslať do jej práce v pravidelných intervaloch počas niekoľkých dní. A ideálne, keby ste k tým darom pribalili aj kartičku s nejakými otrasne presladenými správami. To sa jej bude istotne páčiť."

„Vykonám, pane."

„To nie je všetko. Nechce predať ten dom, tak jej budeme musieť nájsť alternatívu. Prejdi v našej databáze ďalšie pozemky s nehnuteľnosťami a nájdi niečo, čo sa bude zdať ako dobrá náhrada. Priprav niekoľko alternatív, nech si má z čoho vyberať. Možno to napokon ani nebudeš musieť robiť. Pozri sa, či nenájdeš niekde podklady o tom, čo pre ňu pripravoval Liam predtým, ako zmizol. Dajte to všetko dokopy s právnikmi a jedného z nich za ňou pošleš aj s pripravenými zmluvami."

„Áno, pane."

„Výborne. Uvidíme, ako sa zachová," povedal Evan a potom sa spokojne usadil vo svojom kresle.

To ešte netušil, že jeho dobrá nálada bude trvať veľmi krátko...