Mina Blackwoodová zastala pred zrkadlami. Upravila si vlasy a pozorne skontrolovala svoj mejkap. Z kabelky vytiahla rúž, aby si nanovo namaľovala pery. Z malej ampulky parfumu si kvapla na krk a zápästia. Keď bola so svojim výzorom konečne spokojná, vyšla naspäť na chodbu a rozhliadla sa po predsieni.

Len pred malou chvíľkou počula cinknutie výťahu a Evan bol preč. Očividne ju poslúchol a odišiel na jej izbu presne tak, ako mu kázala. Takže vedel byť aj poslušný.

Zasmiala sa.

No jej ďalšie kroky nesmerovali na izbu, kam ho zavolala. Namiesto toho sa vracala naspäť na večierok.

Keď prešla cez dvojkrídlové dvere smerujúce do salóna, Evanov nový asistent tam ešte stále ticho stál. Kým popri ňom prechádzala, ich oči sa na malý okamih stretli. Uhol pohľadom, čo ju ubezpečilo v tom, že veľmi dobre vie, kým je.

Obzrela si ho lepšie. Mal rozbitú peru a teraz sa mu na nej tvorila tmavá hrubá chrasta. Na golieri bielej košeli zazrela pár kvapiek krvi, ktoré sa mu nepodarilo narýchlo vyčistiť. Sako a nohavice pôsobili lacno na to, že bol údajnou novou pravou rukou Evana Crossa.

Mina prešla k bufetovým stolom, kde hosťom jedlo priamo pred očami pripravovali tí najlepší šéfkuchári. Vzala do ruky malý tanier a nabrala naň kliešťami niekoľko malých kúskov čerstvo pripravených delikates. Potom sa nahla nad ďalší stôl a ponúkla sa ďalším pohárom šampanského. S plnými rukami zastala rovno pred Evanovým asistentom.

„Musí byť únavné celý večer tu takto nepohnuto stáť a raz za čas niekomu otvoriť dvere," usmiala sa na mladého muža.

Prekvapilo ho, že sa rozprávala priamo s ním. Ostatní hostia osobných asistentov a bodyguardov dokonale ignorovali. Za celý večer sa mu iba ona ako jediná prihovorila.

„Čo keby si si niečo zajedol?" nahla k nemu tanierik s lákavo voňajúcimi pochúťkami.

„To nemôžem," odpovedal. „Jedlo a nápoje sú určené iba pre hostí."

„Áno," súhlasila s ním Mina. „Preto som ho vzala ja," strčila mu tanierik do rúk. „Tým pádom s tým nikto nebude mať najmenší problém. Chcem, aby si to zjedol. Nemôžeš mi oponovať."

Pozrel na ňu a naspäť na jedlo na malom tanieriku. Bolo na ňom vidno, že je poriadne hladný. Po chvíľke váhania v priebehu chvíľky zhltol všetko, čo mu priniesla. Keď bol hotový, vložila mu do rúk ešte pohár šampanského.

„Takto je to omnoho lepšie," usmiala sa, keď sa z neho napil. „A čo keby sme si šli teraz zatancovať?"

Pozrel na ňu s vytreštenými očami. Bolo jasné, že jej pozvanie absolútne nečakal.

Zasmiala sa nad jeho úprimnou reakciou, ktorá sa mu zrkadlila na tvári. Naozaj to bol Evanov nový asistent? Prečo by si vybral ako svojho poskoka tohto mladého muža? Pôsobil až príliš naivne a chlapčensky. Jeho pera bude ešte niekoľkokrát krvácať, kým sa naučí, ako to v jeho novej práci chodí.

„Tak strašne chcem dnes večer tancovať, no doteraz ma volali do tanca iba samé staré chreny, ktorým vŕzgajú kolená pri každom pohybe," zavesila sa mu Mina na rameno a vytasila na neho svoj nevinný prosebný tón. „Chcem sa dnes aspoň troška zabaviť. A hádam neodmietneš pozvanie od dámy, to by bolo veľmi neslušné. No tak, Adrian."

Prekvapila ho. Odkiaľ vôbec poznala jeho krstné meno? Dokonca aj jeho vlastný šéf ho menom takmer vôbec neoslovoval.

„Tak sa predsa voláš, nie?" naklonila k nemu Mina hlavu. „Tak poď."

Vzala mu z rúk tanierik s prázdnym pohárom a položila ich na neďaleký stôl. Schytila mladíka pevne za predlaktie a potom ho ťahala krížom cez salón, do ďalšej miestnosti vzadu, kde bol vyhradený priestor na tancovanie. Niekoľko hostí sa tam už natriasalo do rytmu hudby a ona sa šikovne votrela spolu s ním rovno medzi nich.

„Daj sem ruky a nechaj ich tam," povedala mu a položila mu obe dlane na svoje boky. „Tie staré chreny ma vkuse počas tanca chytajú za zadok."

Rukami mu trhlo, no nechal ich poslušne spočívať na mieste.

Tanečná pieseň práve dohrala a tancujúci hostia zastali. Rýchlu skladbu nahradil slaďák. Mina sa zasmiala a zavesila na Adriana. Jej dych ho pošteklil na krku. Vôkol neho sa vznášal oblak jej drahého parfumu. Rozpaky z jeho bytosti bolo cítiť na míle ďaleko.

„T-to by sme nemali," dostal zo seba.

„Uvoľni sa, veď sa spolu iba zabávame," zapriadla mu do ucha.

Mal problém spracovať, čo sa to práve teraz dialo.

Vešala sa po ňom presne tá Mina Blackwoodová, o ktorej len pred niekoľkými hodinami hovoril svojmu šéfovi. Prečo by taká žena o neho vôbec zakopla? Bol iba obyčajným poskokom, ktorý mal celý večer čakať pre prípad, že by jeho šéf niečo potreboval, a medzitým predstierať, že neexistuje.

A predsa boli teraz tu, na tanečnom parkete, akoby patril medzi ostatných pozvaných hostí.

Vôňa jej parfumu ho teraz dusila a zahmlila mu myseľ. Cítil, ako ho po hlave ovalila horúčava. Mina sa pritisla tak tesne k jeho telu, až na sebe pocítil jej krivky. Jej pevné prsia sa opierali o jeho hrudník, pásom bola pritlačená o jeho rozkrok. Pri každom pohybe pomalého tanca sa o neho otrela, čo ho začínalo dráždiť.

Ženy z tejto spoločnosti sa počas večierkov na neho pozerali s opovrhnutím, stránili sa ho a nechceli ani len dotknúť, akoby mal lepru. No Mina Blackwoodová sa k nemu nielenže správala ako k človeku, ona dokonca o neho prejavila záujem. Prečo ináč by s ním teraz tancovala?

„Veľmi to bolí?" opýtala sa Mina.

Obrátil k nej hlavu. Až potom pochopil, že myslí jeho ústa.

Pokrútil hlavou. „Už to nebolí," zaklamal.

„Nemám rada, keď ľudia takto zaobchádzajú so svojimi podriadenými," povedala.

Prstom sa citlivo dotkla jeho rozbitej pery. Mykol sa pod jej náhlym dotykom, no neodtiahol sa. Mina sa nahla bližšie. Teraz mohol na svojich lícach cítiť jej dych. Oboma dlaňami mu chytila líca a pritisla svoje pery na jeho.

Hlava sa mu zakrútila.

Zľahka ho pobozkala na pery, no potom vyšla nimi vyššie. Jazykom pomaly prešla po jeho rane a potom elegantne vkĺzla do jeho úst.

Srdce mu išlo vyskočiť z hrude. Dlane, ktoré doteraz poslušne spočívali na jej bokoch, ju zovreli pevnejšie. Zaboril prsty do jej tela a pritiahol si ju k sebe pevnejšie, opantaný jej náhlym bozkom. Erekciou teraz tlačil na jej lono, no ona vôbec neprotestovala, dokonca sa k nemu tisla ešte tesnejšie.

Sladká pieseň pomaly doznievala. Keď sa od neho odtiahla, otvoril oči a zalapal po dychu. Pripadal si akoby bol opitý, omámený. Mina zišla perami nadol po jeho krku a potom uštedrila bozk golieru na jeho košeli, až kým nepremaľovala každý jeden krvavý kvet rúžovým odtlačkom pier.

Siahla do kabelky a vytiahla odtiaľ svoj vizitkár. Do vrecka nohavíc mu vložila svoju vizitku.

„Zastav sa hneď v pondelok doobeda u mňa v kancelárii," povedala. „Nájdeme ti omnoho lepšiu prácu, než u tohto grobiana."

Sotva jej odpovedal, zmizla tak, ako sa aj zjavila. Adrian s rukami na perách vycúval z parketu. Cítil sa, akoby práve vyhral milión v lotérii. A potom sa obrátil a zazrel svojho šéfa. Úsmev mu zamrzol na tvári. Jeho vnútro naplnil teror.

Evan Cross skočil troma rýchlymi krokmi rovno k nemu a potom ho zdrapil za golier košele. Keď zazrel odtlačky pier na látke, zaťal sánku. Vytiahol ho von zo salóna, v tvári celý červený od zlosti.

„Asi ťa omrzel život, chlapče," precedil pomedzi zaťaté zuby, „keď si si dovolil položiť tie svoje špinavé paprče na ženu, ktorá je moja!"

Adrian pocítil, ako mu žalúdok padol až kamsi k nohám. Len čo sa s ním Evan zavrel do miestnosti, kde sa pred niekoľkými hodinami zhovárali, nestihol sa mu ani len hodiť k nohám. Evan si ho ešte stále pridržiaval za golier a vpálil mu ďalšiu ranu päsťou. Tentoraz čosi nechutne zachrapčalo. Evan ho pustil a Adrian padol na zem. Nestihol zo seba dostať ani slovo, keď pocítil, ako mu Evan uštedril poriadny kopanec do rebier. Vzduch naplnilo ďalšie zlovestné prasknutie.

Evan Cross bol vždy veľmi netrpezlivý a výbušný. Problémom však bolo, že v tomto momente bol aj extrémne vytočený. Adrian sa schúlil do guličky na koberci a čakal, kým zúrivosť jeho pána pominie.

No pred očami mal už iba úsmev Miny Blackwoodovej...