Ešte stále som sa nespamätala zo včerajška. Bolo to divné. Divnejšie ako obvykle. Dnes sme síce mali voľno ale moji milovaní rodičia ma donútili ísť pokosiť trávnik.

    Nasadila som si slúchadlá a pustila svoje obľúbené piesne. Ak by vás to zaujímalo, áno dá sa tancovať a kosiť naraz. Práve som to sama predvádzala keď som si uvedomila, že sa na mne niekto ohromne baví. „Och, toto mi už len chýbalo." Povedala som a pozrela sa vražedným pohľadom na Thoma. Ten sa od smiechu šúľal. „Je vám niečo smiešne mladý pán?" opýtala som sa. „Nie, nie, všetko je v poriadku rozosmiala má len tá kosiaca choreografia." Dopovedal a dostal odo mňa ranu do ramena. „To bolo začo?"
„Za to, že sa na takúto mladú bezmocnú dievčinu len prizeráš a dokonca sa na nej aj smeješ." „Bezmocne si teda nevyzerala mladá dáma." Zobral si medzi prsty pramienok mojich vlasov a hral sa s ním. Hodnú chvíľu som tam len stála a sledovala čo robí.

     „Ja, ehmm, musím to dokončiť ešte dnes." Usmiala som sa naňho a odkráčala smerom ku kosačke. Pozrela som sa späť a on tam už nebol. Och bože, prečo som len tak sprostá. Akonáhle som pri ňom úplne skameniem. Dokončila som kosenie a dala si dole slúchadlá. Pozrela som sa vedľa. Thomasovi rodičia a malá Annie niekde odchádzali. Vošla som dnu rovno do svojej izby, vytiahla mobil z vrecka. Vonku sa ochladilo, rýchlo som sa umyla.
     Práve som sa obliekala do niečoho teplejsieho, keď ma volala dole mama. „Ideeem čakaj." Vyšla som z izby s uterákom na hlave a v dlhej otcovej mikine, ktorá mi siahala takmer po kolená (nuž som veľmi nízka). Zišla som dole a tam stál Thomas. Stál v obývačke a pozeral si moje fotky z detstva. Urobila som pár krokov dozadu s pocitom, že si ma možno nevšimol ale už pri prvom kroku praskla parketa (thanks 4 that) a ja som čelila jeho úsmevu. Tomu šibalskému.

    „V tom ideš?" Opýtal sa. „Idem, ja, KAM????" Čo sa to sakra deje. „Aha moja mamka sa dohodla s tou tvojou, že dnes ideš ku mne na prespávačku ale asi ti to ešte nestihla povedať, ako vidím." Obzrel si ma zdola nahor. A pousmial sa. „Mamiiii, nezabudla si mi niečo povedať?????" Pozerala som sa mu do očí a kričala túto otázku smerovanú mamke. „Och ja stará baba, zabudla som. Áno, áno choď sa prezliecť a utekajte." Thomas len s pobavením sledoval situáciu u Cooperovcov. „ No šup šup, ideme," a ťahal ma hore smerom do mojej izby. Kde som si rýchlo natiahla tepláky a zobrala mobil. „Môžeme ísť." Povedala som. Utekali sme dolu schodmi a keby niet Thoma tak som na zemi. Bože tie schody, mala by som bývať na prízemí. Mama nám pribalila nejaké snacky a už sme utekali ku susedom.

    „Už niečo vyber, lebo pustím horror. " Len to nie, úplne by som sa strápnila. Vybrala som film Pride and prejudice. „Zcukrujem sa tu." „Ale no, to je klasika, ďalší film vyberáš ty. "
     Celú situáciu som však nedomyslela. Som príliš citlivá. Dokelu, dokelu, dokelu čo mám robiť. Jemne som si prehodila dopredu, tak aby mi nebolo vidieť tvár a stiekla mi po líci slza. Okay, not bad.
„Ale, ale." Ahhhh shit. Thomas mi odhrnul vlasy z tváre a tak som sa na neho pozrela s uplakaným ksichtom a vetou. „Keď oni sú si pre seba súdení." Ako pravý kamarát ma vtiahol do objatia. „Áno, áno." A hladkal má po vlasoch. Pozrela som sa naňho. On na mňa. Thomas sa blížil. Čo mám robiť, čo mám robiť dokelu.
Jeho pery
na mojich.
Toto sa deje mne.
Pomaly som opakovala jeho pohyby. Čo ak robím niečo zle? Bože on je tak dokonalý. Na chvíľu sa na mňa pozrel, či je všetko v poriadku. „Ja som...ja som ešte nemala nikoho," povedala som 100% celá červená. Thomas ma znova pobozkal a povedal. „Už máš."