Po škole som sa vybrala na obed. Tess na obedy nechodí, pretože jej u nás v jedálni nechutí. Preto zvyčajne sedávam sama. Dnes si však ku mne sadol z ničoho nič Thomas.
„Máš tu voľné?" Opýtal sa s jeho prekrásnym úsmevom. „Ani nie, som príliš zaneprázdnená rozprávaním sa s mojimi imaginárnymi kamarátmi."
„Ach tak myslím že sa zapojím do debaty."
Medzi naším rozhovorom som si všimla že k nášmu stolu pozerá priveľa dievčat.
„Myslím, že máš nejako priveľa nápadníčiek." Obzrel sa. Dobre si to uvedomoval, ale nebralo ho to. Bolo mu to ukradnuté.
„Páči sa mi len jedna. A tá sa medzi nimi nenachádza." Zaujímavé. Má na výber toľko krásnych dievčat a on myslí len na tú svoju. Zaujíma ma kto to asi tak môže byť.

Išla som odniesť tácku a kým som sa vrátila sedela tam naša školská krásavica, ktorá chodila už asi s polovicou školy- Ruth. Thomas na ňu pozeral s odporom a keď som prišla rýchlo schytil jeho aj moju tašku a utekal z jedálne.
„Ako vidím, Ruth si už stihol spoznať." Povedala som so smiechom.
„Bohužiaľ áno. Ako môže byť niekto tak neskutočne dotieravý. O dievčatá majú chalani predsa bojovať."
„Ach aký romantik." Štuchla som ho do boku. „Veď len počkaj."

Medzi naším rozhovorom sme stihli dôjsť až k Thomasovmu domu. Jeho mamka nás privítala s úsmevom, a povedala: „Som rada, že ste sa vy dvaja skamarátili." A žmurkla na nás. Keď jeho mama odišla pozrel sa na mňa s celou červenou tvárou. „Ale, ale niekto sa nám tu červená." podpichla som ho. Došli sme do jeho izby a on si sadol na posteľ. „Prečo ma moja mama musí stále tak strápniť."
„Náhodou tvoja mama je veľmi zlatá osôbka. Rada sa o tom s tebou porozprávam, no najprv by si mi mohol vysvetliť matiku, lebo nechcem schytať päťku." Pozrela som naňho prosebne.
„Dobre, tak poďme na to."

Nakoniec som učivo pochopila a prišla ta príjemnejšia časť - rozprávanie. „ Thom poďme si zahrať hru otázky. Ja ti položím otázku a ty na ňu musíš odpovedať a potom naopak." Usmiala som sa.
„Dobre, začnem." Chvíľu rozmýšľal a potom povedal: „Čo miluješ?" Zvláštna otázka.
„Milujem západy slnka, milujem hudbu spev, milujem jeseň ale najviac zo všetkého milujem úprimný smiech ľudí, úsmevy od ucha k uchu." Nasadil úsmev od ucha k uchu presne tak ako to milujem.
„To bolo nádherné." Povedal Thomas.
„Ďakujem, teraz je na rade moja otázka. Čo by si chcel v budúcnosti dosiahnuť?"
„Na prvom mieste je pre mňa rodina. Chcem si nájsť manželku, ktorú budem milovať nadovšetko, chcem mať malú rodinku."
„To sa mi páči." Ako môže byť tento chlapec tak dokonalý? Pozriem sa na hodinky je už 5 hodín a ja som mame sľúbila, že jej pomôžem s varením večere. „Ja už musím ísť." Povedala som Thomasovi.
„To už?" Povedal so smutným výrazom.
„Sľúbila som mame, že jej pomôžem s večerou."
„Tak ťa teda odprevadím." Povedal a len tak narýchlo si obul svoje tenisky. Vyšli sme pred dom, prešli k tomu môjmu a tam ma silno objal. „Som rád, že som sa včera išiel pozrieť do toho parku a stretol toto úžasné stvorenie v mojom náručí." Zasmial sa. „Aj ja som rada." Pustil ma z náručia, a ja som mu posledný krát zakývala a vošla dnu.

❤Trochu nudnejšie časti. Ale to k príbehu patrí. Budem rada za každý vote aj koment. Ďakujem za každé prečítanie, veľmi si to všetko vážim. ❤