Hovorí sa, že v najlepšom treba prestať. Asi na tom bude niečo pravdy.

Viem, sľubovala som vám ešte dve časti, ale keď som napísala túto kapitolu, usúdila som (spolu s mojimi zlatíčkami, úžasnou womiska a IvaMAnne) že toto je ten ideálny moment na ukončenie. Všetko ďalšie by už bolo navyše, nasilu. Je mi ľúto, ak som vás svojím rozhodnutím sklamala. Samej mi trvalo pol dňa presvedčiť hlavu, že je koniec. Ale nakoniec sa podarilo a môžem sa s príbehom spokojne rozlúčiť.

ĎAKUJEM vám všetkým, ktorí ste to so mnou vydržali i napriek mojím niekoľkotýždňovým pauzám a spolu so mnou ste to vybojovali do konca.

Ďakujem za každý komentár, či iba hviezdičku, ktoré ma neustále nakopávali a nútili ísť ďalej. Niektorí z vás vedia, že som dlhodobo bojovala s nechuťou písať. Najviac sa to ale dotklo práve Novoročného prekvapenia. Mrzí ma to, ale nechcela som písať nasilu, preto aj to písanie podľa nálady. Hlavné však je, že som to úspešne dobojovala. Snáď to za to stálo.

A v neposlednom rade ďakujem všetkým, na ktorých som sa mohla v súvislosti s NP kedykoľvek obrátiť s prosbou o pomoc, radu, prípadne prediskutovať niektoré dilemy. Nebudem tu menovať nikoho konkrétneho, ony vedia, o koho ide 😊.

V tomto momente mi začína dochádzať, že je definitívny koniec a úprimne, je mi to trochu ľúto. Ale ako som už napísala, v najlepšom treba prestať a tak za príbehom robím bodku a pridávam do popisku označenie „ukončený“. Napokon, z pôvodne plánovanej jednohubky, ktorá mala mať neskôr maximálne päť častí, urobiť štyridsaťštyri kapitolový príbeh je celkom úctyhodný výkon, no nie? 😊

Ešte raz ďakujem. Vidíme sa pri nejakom ďalšom príbehu. Kedy, to ešte netuším. Ale teším sa na vás. 😘

Mary ❤️