Nervózne sa prechádzal hore-dolu po svojej luxusne zariadenej obývačke a snažil sa upokojiť svoje zmätené myšlienky a chaos v hlave. Odkedy sa vrátil z tej nešťastnej večere, vrelo to v ňom. Ako sa to mohlo všetko takto zvrtnúť?

Nerozumel, čo to do neho odrazu vošlo a prečo ho to tak veľmi vzalo. Veď to mohol očakávať, nie? Malfoy a Potter, to predsa nemohlo nikdy fungovať. Alebo...?

Je možné, že by sa mu za taký krátky čas dostal Potter tak pod kožu, keď ho nedokáže pustiť z hlavy ani po tom všetkom, čo mu po večeri povedal?

Keď sa po nekonečných minútach prechádzania a nahovárania si, že Potter mu za to nestojí, vybral do postele, rozhodnutý zaspať a pustiť Harryho Pottera z hlavy, cestou do spálne započul z izby pre hostí hlasy.

"Čo to, kurva?" zahrešil a s napriahnutým prútikom mieril k dverám. Už chytal za kľučku, rozhodnutý votrelca raz a navždy spacifikovať, keď sa odrazu zarazil.

Ten hlas, tak desivo známy, bol sprevádzaný... vzdychmi? Šokovane zastal a prebehol mu mráz po chrbte.

"Čo to má, kurva, znamenať?" zašepkal a čo najtichšie otváral dvere.

Pohľad, ktorý sa mu naskytol, ho prišpendlil k zemi a donútil zalapať po dychu. Zatmelo sa mu pred očami. Toto nemôže byť pravda...

Na jeho posteli kľačal, či skôr ležal, reťazami pripútaný Harry Potter, s hlavou vyvrátenou dozadu a zadkom provokačne vystrčeným, do ktorého z celej sily prirážal...

"Pre Merlina, Voldemort," vydesene šepol a zakryl si ústa rukou, aby nevykríkol. Snažil sa pohnúť a nepozorovane zmiznúť, kým si ho nikto z dvojice nevšimne, ale jednoducho to nešlo. Nedokázal sa odlepiť od zeme a urobiť čo i len krok. A tak namiesto toho, aby znechutene zavrel oči, zíral na desivú scénu pred sebou. Potter, prehýbajúci sa v chrbte a prosiaci, so slzami v očiach, Voldemort, tvrdo zvierajúci chlapca pod ním za boky a ťahajúci ho za vlasy, mumlajúc si niečo popod nos, zjavne v akejsi extáze.

"Ja ťa naučím poriadku, ty potterovská kurva! Nie si na nič súci, len na to, aby si sa stal mojím otrokom," zvolal odrazu Pán Zla a on sa spamätal a vykríkol.

"Nie!"

"Nie, nie, nie," mrmlal stále dookola a vyplašene otvoril oči. Kde to som? prebehlo mu hlavou, keď vtom v pološere izby zbadal známe obrysy nábytku.

"Kurva," vydýchol šokovane blondiak, keď sa celý spotený posadil na posteli a uvedomil si, že to všetko bol len zlý sen.

"Čo som komu urobil?" vzdychol si a snažil sa upokojiť vybičované emócie. Akoby nestačilo, že sa najprv dlho do noci v posteli prehadzoval a nemohol zaspať, lebo mu neschádzali z mysle zelené oči. Keď sa mu to konečne nad ránom vďaka elixíru podarilo, tak ho po extra krátkom spánku zobudí ten najšialenejší sen aký sa mu kedy sníval. Voldemort znásilňujúci Harryho?

"Čo to, do riti, bolo?" zvalil sa späť na vankúš, opäť zatvoriac oči.

Nie, nie, nie, opakoval si dookola vo svojej hlave. Bol to len sen, Voldemort je mŕtvy, Potter ho porazil. Harry je v poriadku, nič sa mu nestalo.

No nech si nahováral čokoľvek chcel, znovu zaspať už nedokázal.

Neochotne sa vyhrabal z postele a zavolal svojho domáceho škriatka, aby mu pripravil raňajky a doniesol niečo na upokojenie.

No i napriek upokojujúcemu elixíru a poháriku ohnivej whiskey ten sen nevedel dostať z hlavy. Zažieral sa mu do morku kostí ako ten najnebezpečnejší jed a nútil ho mať dookola pred očami ten nechutný obrázok Voldemorta ubližujúceho Harrymu.

Ale prečo? Prečo mu Potter prosto nedá pokoj? V noci išiel spať nahnevaný a rozhodnutý, že naňho zabudne, a teraz? Je zase tam, kde ešte včera. Je možné, že by žiarlil?

Je to znamenie, že nemá hádzať flintu do žita, ale má o Harryho zabojovať? A prečo by to vlastne mal urobiť? Čo urobil Potter pre to, aby ten včerajšok napravil?

"A kurva," spomenul si odrazu. Keď v noci išiel spať, po tom, čo Harryho sovu nevyberaným spôsobom poslal preč, bol nahnevaný a sklamaný. Jeho list okamžite spálil, bez prečítania, bez toho, že by mu dal šancu veci vysvetliť. Čo ak v tom liste bolo niečo dôležité a on to takto premeškal?

Bolo nad slnko jasnejšie, že konal v afekte, bez premýšľania, v hneve, lebo Harry urazil jeho pýchu. Prečo si ten list v noci aspoň neprečítal? Možno by sa v noci ušetril toho desivého sna.

Ale... Ešte nie je predsa všetko stratené.

Vstal, prešiel k dávno vyhasnutému krbu, otvoril dvierka a namieril na kôpku popola svoj prútik. Zamumlal zaklínadlo a o niekoľko sekúnd držal v ruke pôvodný Harryho list. Síce trochu obhorený, a niekde boli písmenká vďaka nie úplne dokonalému obnoveniu nečitateľné, ale poľahky si dokázal poskladať celý jeho obsah.

Milý Draco,
Veľmi ma mrzí, ako sa nakoniec vyvinuli udalosti dnešného večera. Vážne som sa tešil na príjemný večer v Tvojej spoločnosti, no ako sa zase ukázalo, moja prostorekosť všetko pokazila.

Ľutujem svoje slová, že som si nepremyslel čo Ti odpovedať a povedal som niečo, čo sa už nedá vrátiť späť.

Rád by som Ti to všetko vysvetlil. Najradšej by som osobne, ale je mi jasné, že ma teraz asi nechceš vidieť, tak mi, prosím, daj šancu a prečítaj si to do konca.

Áno, spočiatku som sa naozaj bál, že si chceš zo mňa len vystreliť a zviesť sa na mojej hanbe. Veď Harry Potter, ktorý naletí svojmu odvekému nepriateľovi, aby potom dostal košom a ostal opäť sám, to by bola vďačná téma pre médiá, nemyslíš? Naivný a do všetkého po hlave sa vrhajúci Chlapec-ktorý-prežil...

Ale... Pravdou je, že som sa bál niečoho iného. Viac ako verejnej potupy som sa bál Tvojho odmietnutia. Že sa s mojimi citmi len zahrávaš a potom sa mi vysmeješ do tváre, ako ľahko som Ti naletel.

Už dlhšie som si bol vedomý Tvojich pohľadov na chodbách ministerstva, že sa už na mňa nepozeráš s opovrhnutím, ale v Tvojich očiach je niečo iné, ale nepripisoval som tomu nejakú váhu. Pravda bola, že aj ja som sa na Teba už vtedy pozeral inak. V ten deň, keď si ku mne bez ohlásenia prišiel, myslel som, že snívam.

A z toho pramenili aj moje obavy. Čo ak si si moje pocity všimol a len si chceš zo mňa vystreliť?

A v neposlednom rade, nestojím o neželanú publicitu. Už mám po krk tých článkov o súkromí Chlapca-ktorý-prežil, že celý svet vie o každom jednom mojom kroku, o tom, s kým sa kde stretnem, s kým chodím a podobne. Nemám aj ja právo na trochu súkromia? A to bol aj dôvod, prečo som Ťa zavolal ku mne. Aby sme si mohli užiť pekný večer sami, spolu, bez senzácie chtivého novinára za zadkom.

Rozhodne sa za Teba nehanbím, Draco. Prosím, daj mi šancu dokázať, že to s Tebou myslím úprimne. Páčiš sa mi, Draco, a rád by som sa s Tebou ešte videl. Som pripravený o Teba bojovať. Ak mi dáš šancu, najbližšie sa s Tebou vyberiem do spoločnosti, aby každý vedel, že Draco Malfoy prišiel so mnou. Že ten príťažlivý, sexy kúzelník patrí ku mne.

Dobrú noc,
Harry

.....................

Ja som to dnes dala! S boľavým zubom, treštiacou hlavou a chuťou zaliezť pod perinu a viac spod nej nevyliezť, som sa nakoniec zaťala a kapitolu napísala. Womi, ďakujem ❤.

Snáď sa páčilo 😉

A ja opäť zaliezam do svojho pelíška s nádejou, že sa po dvoch Ibalginoch konečne niečo zmení.

Prajem krásny zvyšok nedele 😘

Mary ❤