„To je všetko, čo máš?" krútil Draco neveriacky hlavou pri pohľade na Harryho batožinu, pripravenú na sťahovanie. Pred krbom, ktorým sa mali o chvíľu presunúť na Rokfort do Dracových komnát, stál jeden veľký kufor, klietka so spiacou sovou pálenou a Harryho neoddeliteľná súčasť - Blesk. Nič viac. Draco čakal čokoľvek, ale že bude mať tak málo vecí, to ho vážne prekvapilo.

„No, áno," zazubil sa Harry. „Nikdy som toho veľa nepotreboval. A ak si si nevšimol, za posledné týždne som sa k tebe už prakticky presťahoval."

„To je tiež pravda," uznal Draco s potuteľným úsmevom. „Máš u mňa všetko, čo potrebuješ. Zubnú kefku, pyžamo, ktoré vlastne takmer vôbec nenosíš, pretože je to úplne zbytočný kus látky, pár kúskov oblečenia, ktoré aj tak stoja v skrini -"

„Takže vlastne už nič ďalšie nepotrebujem," prerušil ho Harry, snažiac sa tváriť úplne vážne. „Takže ten kufor môžem pokojne nechať tu. Načo mi budú všetky tie košele a nohavice, keď ma najradšej vidíš nahého? Pod habitom predsa nemusím mať nič."

„Tak to v žiadnom prípade," naježil sa Draco a majetnícky ho zovrel v náručí. „Pred študentmi sa rozhodne nebudeš promenádovať polonahý. To môžeš len predo mnou," zavrčal mu do ucha a rukami zablúdil pod jeho tričko. „A vieš čo? Do večere je času dosť," zvodne zamrkal a Harry mohol vidieť v jeho očiach plamienok vášne. „Nemáme sa kam ponáhľať. Nevyužijeme tie dve hodiny príjemnejším spôsobom?" šepol hlasom zastretým túžbou.

„Čo presne máš na mysli?" odpovedal mu Harry protiotázkou, rovnako vzrušeným hlasom. V duchu sa potešene usmial. Plán vyprovokovať Draca k akcii vychádzal podľa jeho predstáv. Koniec koncov, ani jemu sa ešte na Rokfort nechcelo. Tam už nebudú mať také súkromie ako v dome na Grimauldovom námestí číslo dvanásť. Bol presvedčený o tom, že svojím presťahovaním sa na hrad vzbudí senzáciu. Práve preto dlho zvažoval Dracovu ponuku, či by sa k nemu nechcel pripojiť už skôr, ako až na začiatku letných prázdnin. Nakoniec aj tak súhlasil až vtedy, keď ho sama Minerva ubezpečila, že ako riaditeľka školy s tým problém nemá, pokiaľ nebudú vzbudzovať verejné pohoršenie. Zároveň ich však poprosila, aby sa, pokiaľ to bude možné, Harry čo najmenej zdržiaval vo Veľkej sieni a aspoň do konca školského roka nikomu nehovorili o tom, že sa stane novým učiteľom Obrany proti čiernej mágii. Nateraz mal vystupovať len ako Dracov partner. Veď aj to málo bude úplne stačiť na to, aby sa na hrade nehovorilo i ničom inom, než o nich dvoch.

„Nepresunieme sa do spálne? Tam sa všetko dozvieš," zamumlal mu Draco do úst a svojim rozkrokom sa obtrel o ten jeho. Potreboval ho. A tak veľmi ho chcel.

„Rád," vzdychol a mal čo robiť, aby sa naňho nevrhol priamo pri krbe. No nechcel to odbiť rýchlovkou. Chcel, aby z toho mali obaja pôžitok a nezabudnuteľný zážitok.

O malú chvíľu sa z jednej z izieb ozývali vzrušené vzdychy a stony rozkoše. Predsavzatia o nežnom a pomalom milovaní boli fuč v okamihu, ako Draco provokačne vyšpúlil zadok a slovníkom, v rozpore s aristokratickými spôsobmi, dal Harrymu jasne najavo, že si to želá pekne tvrdo. Harry si s úškrnom pomyslel, že Lucius sa musí obracať v hrobe a vzápätí na to s radosťou splnil Dracovo prianie.

***

Na druhý deň ráno nerozhodne postával pred dverami do Veľkej siene. Vládol za nimi čulý ruch, keď väčšina študentov už sedela pri svojich fakultných stoloch a raňajkovala.

„Si si istý, že to bol dobrý nápad?" hlesol smerom k Dracovi.

Prvýkrát v živote mal pocit, že ho za tými dverami nič dobré nečaká. Mal chuť vziať nohy na plecia a zmiznúť do súkromia ich komnát. Predstava, že bude zase všetkým na očiach a najbližšie dni bude témou číslo jeden, mu naháňala husiu kožu a skrúcala žalúdok. Nikdy nestál o neželanú publicitu a teraz sa jej priam sám ponúkal. To nebolo normálne.

„Čo ako?" Draco sa zatváril zmätene.

„Presťahovať sa sem. Nemal som ešte ostať v Londýne? Aspoň do leta?"

„Ale no tak... Že by sa veľký Harry Potter, ten, ktorý premohol Pána zla a zachránil čarodejnícky svet a denne bojuje proti zlu, bál tínedžerských kúzelníkov? Oni ťa nezožerú," uškrnul sa Draco, ktorému celá tá situácia pripadala absurdná. Nechápal, z čoho mal Harry obavu.

„Nevysmievaj sa mi," zavrčal. „Ide o to, že sa tu cítim, ako keby som sem nepatril. Som tu ešte len niekoľko hodín a už si každý pri pohľade na mňa šušká a ťuká po čele, ako keby som bol nakazený. Čo ak ma neprijmú a -"

„Si paranoidný, Harry Potter," prerušil ho, chytil ho za ruku a pritiahol si ho do objatia. Nežne ho pobozkal a usmial sa. „Vojdeme tam spoločne, ako pár. Napokon, vďaka Prorokovi aj tak všetci vedia, že sme spolu. A kto ťa neprijme ako môjho partnera, dostane odo mňa trest," preniesol navonok s vážnou tvárou, no oči ho prezradili.

Harrymu tie slová vyčarovali úprimný úsmev. „Ďakujem. Si skvelý," zamumlal do jeho hrude.

„Nie je za čo, Harry. Sme tu predsa jeden pre druhého, nie?"

„Máš pravdu. Tak ideme na to."

***

„To bol deň," šomral Harry, len čo vyliezol z krbu a rýchlym pohybom sa očistil od zvyškov popola. Vyčerpane sa zvalil do kresla pri kozube a vďačne prijal šálku čaju. „Odkedy sa minister dozvedel, že tam onedlho skončím, dáva mi to patrične zožrať a vôbec ma neposiela do terénu," sťažoval sa.

„Veď to je dobré, nie?" Draco nechápavo nadvihol obočie. „Pokiaľ si len v kancelárii, nehrozí ti žiadne nebezpečenstvo."

„To je síce pravda," pripustil, „ale ja tú kancelársku robotu nenávidím. Je to nuda. Navyše, Ron šomre, že mu dali iného parťáka, nejakého nováčika a vraj je absolútne nepoužiteľný."

„To mi je ľúto. Ale hovoril som ti, že ak chceš ostať na ministerstve -"

„Viem," prerušil ho. „To sme si už vyriešili. Neľutujem svoje rozhodnutie. Na učenie sa teším, len ma ubíja toto prechodné obdobie. Chcel by som byť s tebou, ale nemôžem. No aspoň sa po skončení pracovnej doby konečne teším domov," usmial sa, odlevitoval prázdny hrnček a natiahol ruky, privolávajúc Draca do objatia. „A vieš prečo?"

„Žeby preto, že sa nevraciaš do prázdneho domu?" usmial sa Draco, pobozkal svojho partnera a stúlil sa mu do náručia. Bolo mu s ním tak príjemne. Napĺňalo ho neskutočné šťastie a láska. Ďakoval Merlinovi za to, že Harry napokon s jeho návrhom súhlasil a ani McGonagallová nemala proti tomu žiadne výhrady. „Lebo to sme potom dvaja."

„Presne tak," zašepkal. „Vedomie, že konečne nie som sám, je skvelé. A hoci si neviem zvyknúť, že už nebývam na Grimauldovom námestí, nie... Tak to nie je, počkaj, vysvetlím to," rýchlo zmenil tému, aby zastavil Dracov ublížený výraz. „Som šťastný, že bývam s tebou, ale roky som sa z práce vracal na Grimauldove námestie. A tak sa mi dnes stalo, že som pri použití hop šup práškovej siete automaticky povedal adresu domu po Siriusovi. Zbadal som sa, až keď som pristál v kuchyni. Zasmial som sa, aký som idiot a okamžite letel sem," uškrnul sa a pohladil Draca po vlasoch. „Takže aj keď si neviem zvyknúť, že už nebývam tam," vrátil sa k pôvodnej myšlienke, „predstava, že ma tu čakáš a nevieš sa ma dočkať, rovnako ako ja teba, je prosto na nezaplatenie. Už aby bol september, aby sme mohli byť spolu stále," vzdychol si.

„Aj to bude, neboj sa," usmial sa Draco. „Budeme spolu tak často, až si budeme liezť na nervy ako kedysi," preniesol pobavene.

„Tomu neverím," oponoval, no jeho ďalšie slová zanikli vo vzdychu, keď sa Dracova ruka nevedomky obtrela o jeho rozkrok. Draco sa usmial a v očiach mu šibalsky zaiskrilo. Sadol si na Harryho obkročmo, ruky zaplietol do strapatých vlasov a pritiahol si ho do bozku. Harry nezaváhal ani na chvíľu a so slastným vzdychom bozk prehĺbil. Vášnivá hra jazykov sa mohla začať.

Keď sa od seba po čase, ktorý Harrymu pripadal ako nádherná večnosť, odtrhli, obaja zadýchaní, s rumencom v tvári, Draco žiaril spokojnosťou. V tej chvíli v ňom Harry mohol čítať ako v otvorenej knihe. V Dracovi Malfoyovi, neprístupnom slizolinskom princovi. Pri pohľade do žiarivých očí farby tekutého striebra mohol vidieť bezvýhradnú lásku a oddanosť.

„Draco," zašepkal a cítil, ako sa jeho telom rozlieval pocit absolútneho šťastia a spokojnosti. Toto bolo presne to, po čom dlhé roky márne túžil. Mať sa ku komu vracať. Nájsť niekoho, koho bude milovať a kto bude milovať jeho, nie preto kým je, Harrym Potterom, záchrancom čarodejníckeho sveta. Nikdy by nepovedal, že tým niekým bude práve Draco Malfoy, niekdajší nepriateľ. Napriek všetkému, čo s ním počas školských rokov zažil, nemenil by. Miloval toho blonďatého, namysleného a niekedy neznesiteľného slizolinčana a vedel, že už nikdy nechce nikoho iného. Len s ním mohol byť naozaj sám sebou a nemusel sa hrať na nič.

„Harry," zamumlal Draco omámene a nedočkavo sa zavrtel v Harryho lone. „Chcem ťa. Vezmi si ma, prosím."

„Vaše želanie je mi rozkazom," zavrčal nadržane. Opatrne vstal, držiac Draca v náručí, a prešiel do spálne. Položil ho na posteľ, nežne, ako ten najväčší poklad a sklonil sa k jeho perám. Rozhodnutý ukázať mu, že to s ním myslí vážne, dokázať mu, že preňho znamená viac ako ktokoľvek iný.

„Milujem ťa," zamumlal Draco do bozku.

„Aj ja ťa milujem, láska," usmial sa a pohladil ho po líci. „A chcem ti to dokazovať každý deň, až do konca života. A začnem hneď teraz."

*** KONIEC ***

Nečakali ste to? Ani ja nie. Chlapci sa tak rozhodli.