39. Romantika pod hviezdami
Okolitá krajina sa ponorila do tmy a citeľne sa ochladilo. Nebo, posiate hviezdami sľubovalo romantickú atmosféru všetkým zamilovaným párikom. Stačilo len vziať svojho milovaného za ruku a spoločne sa kochať nádherným výhľadom.
Harry s Dracom však nič zo spomínaných krás nevnímali. Existovali len jeden pre druhého a vôbec si nelámali hlavy zimou, či tmou. Zahrievacie kúzlo fungovalo spoľahlivo a sviečky, spolu s lampiónmi, vyžarovali dosť svetla na to, aby na seba dobre videli. Vzájomná príťažlivosť bola očividná a Harry sa nevedel dočkať chvíle, kedy sa konečne ocitnú sami v súkromí Dracových komnát. Obsluhujúci škriatkovia boli síce milí, ale chvíľami na jeho vkus až príliš otravní. Vzájomne sa predbiehali v tom, kto ich ako prvý obslúži, či ponúkne väčšiu lahôdku. A pritom jemu stačilo tak málo. Byť s Dracom, môcť ho držať za ruku a z času na čas si ukradnúť sladký bozk.
Puk! Práve sa objavil jeden z nich a narušil intímnu atmosféru, ktorá medzi mužmi panovala.
„Pane?“ zapišťal, hlboko sa ukloniac, až sa mu tácka, ktorú držal, takmer vyšmykla z rúk. „Môže vám Pooky ponúknuť dezert?“ úslužne sa opýtal a čakal na odpoveď.
„Ja nie, ja mám dosť,“ šepol Draco a pohladil Harrymu chrbát ruky. „Chcel by som ísť už domov.“
Harry sa usmial a len neochotne odtrhol pohľad od blondiakovej tváre. Vo svetle horiacich sviec sa zdala ešte nádhernejšou než obvykle.
„Nie, ďakujeme,“ venoval svoju pozornosť škriatkovi, aby slušne odmietol lákavo vyzerajúcu čokoládovú tortu so šľahačkou a porciou zmrzliny. „Už sme unavení, dezert si necháme na doma,“ pokračoval s úsmevom a pritom významne žmurkol na Draca. „Však zlato?“
Draco pri tých slovách zalapal po dychu a zašimralo ho v podbrušku. Neušiel mu dvojzmyselný podtón Harryho odpovede, ani jeho žiadostivé pohľady počas celého večera. „Jasné,“ usmial sa a preplietol si s Harrym prsty. Vážne už s ním chcel byť sám.
Ušaté stvorenie vypúlilo oči veľkosti tenisovej loptičky a vyzeralo, že každú chvíľu prepukne do plaču. „Pooky sa snažil zbytočne,“ smrkol a umastenou handrou, v ktorej bol oblečený, si utrel nos.
Harrymu ho bolo ľúto. Škriatok vyzeral ako kôpka nešťastia. Rozmýšľal, čo by mohol urobiť, aby ho nejako potešil, až dostal nápad. Koniec koncov, prečo by si dezert nemohli dať aj neskôr, v pohodlí domova? „Pooky, myslíš, že by sa nám to mohol zabaliť? Zoberieme si to domov,“ opýtal sa fňukajúceho tvora.
Harryho slová vyvolali na škriatkovej tvári najprv nechápavý a nedôverčivý výraz, ktorý sa o malú chvíľu zmenil v široký úsmev. „Pooky vám to rád zabalí, pane,“ zapišťal, opäť sa úctivo uklonil a odmiestnil. O minútu bol späť, tácku nahradila škatuľka. „Pooky vám zabalil dezert, pane. Určite vám bude chutiť.“
„Ďakujem,“ prevzal od neho Harry balíček. „Ďakujeme za všetko, Pooky.“ Chytil Draca za ruku a spolu sa odmiestnili až pred bránu Rokfortu.
***
„Ďakujem za nádherný deň, Harry. Vážne som si ho užil,“ úprimne sa usmial Draco, keď sa unavene zvalil na posteľ vo svojej rokfortskej spálni. „Nikdy by mi nenapadlo, že Valentín môže byť taký skvelý a zábavný. Ale aj tak som rád, že už sme doma,“ zívol a zahľadel sa do smaragdových dúhoviek.
Harry si k nemu prisadol a pritiahol si ho do objatia. Vtisol mu bozk do platinových vlasov a bruškami prstov ho pohladil po tvári. „To aj ja, zlato. Konečne sme sami,“ uľahčene si vydýchol a nežne ho pobozkal. „Toto mi tak veľmi chýbalo,“ zamumlal, keď sa pery druhého muža pohli oproti jeho vlastným.
„Aj mne,“ zachichotal sa Draco, keď sa po chvíli odtiahol, aby si mohol sadnúť Harrymu do lona. Zaboril tvár do Harryho hrude a spokojne nasával jeho podmanivú vôňu. Celý deň sa musel premáhať, aby sa naňho nevrhol a bol si istý, že Harry bol na tom podobne. Tie pohľady, ktoré po ňom neustále vrhal, letmé, no spaľujúce dotyky, dvojzmyselné poznámky... To všetko ho usvedčovalo a sľubovalo tak nezabudnuteľný večer. Tušil, že dnešná noc v ich vzťahu veľa zmení a už nič nebude ako predtým.
„Si nádherný,“ zašepkal Harry a opäť spojil ich pery. Spočiatku sa proti sebe pohybovali lenivo, takmer nevinne, no napokon to bol Draco, kto bozk prehĺbil a vyžiadal si vstup do Harryho úst.
Druhý muž mu s radosťou vyšiel v ústrety. Hoci bolo blondiakove tempo preňho mučivo pomalé a potreboval viac, nechcel na Draca tlačiť. Chcel mu dať možnosť mať nad situáciou kontrolu a určiť si svoju rýchlosť. Preto sa nikam neponáhľal a jeho jazyk i naďalej bojoval s tým druhým o nadvládu.
Draco slastne zavzdychal, keď sa Harryho ruky ocitli na jeho pozadí. Jemne sa nadvihol, aby Harrymu umožnil lepší prístup k svojmu zadočku. Čím ďalej, tým viac sa ho zmocňovalo väčšie vzrušenie. Keď sa Harryho ruky ocitli pod tenkou látkou boxeriek a začali láskať jeho pokožku, mal pocit, že vybuchne. Hlasno vzdychol a sediac na Harrym obkročmo, obtrel sa svojím vzrušením o jeho.
„Si vzrušený,“ zašepkal mu do ucha chrapľavý hlas.
„A brutálne nadržaný. Ak si ma okamžite nevezmeš, Potter, prisahám, že ťa znásilním.“
A/N:
Takmer som to stihla ešte včera... Ale som na seba hrdá, tentokrát to netrvalo niekoľko týždňov 😊
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top