„Mal si ťažký týždeň?“ zaujímal sa Harry, sediaci za stolom u Troch metiel oproti Dracovi. V skrehnutých rukách držal pohár s ďatelinovým pivom a pomaly si z neho usrkával, cítiac, ako sa mu teplo rozlieva do celého tela.

„Nevieš si predstaviť,“ vzdychol blondiak a odpil si zo svojho piva. „Po tých článkoch v novinách to bolo čisté šialenstvo. Skeeterová zo mňa urobila atrakciu,“ uchechtol sa a zazíval.

„Si unavený?“ natiahol Harry ruku ponad stôl a zovrel dlaň oproti sediaceho muža vo svojej. Na rozdiel od neho mal Draco ruku teplú, ako keby sa ešte pred polhodinou vôbec neprechádzali po mrazivých rokvillských uličkách a nepodľahli čaru guľovačky. Samozrejme, bez rukavíc.

„Trochu,“ pripustil Draco. „Ale ešte chvíľku vydržím.“

„Pre Merlina, to už je toľko?“ vydesil sa Harry pri pohľade na svoje muklovské náramkové hodinky. Kúpil si ich pred pár rokmi, keď sa ako auror začal čoraz viac pohybovať v muklovskom svete. Nemohol predsa za bieleho dňa uprostred rušnej ulice neustále čarovať Tempus...

„Mali by sme ísť, Draco. Potrebuješ sa vyspať. Vyzeráš vyčerpane.“

„Ale iba pod tou podmienkou, že spíš u mňa,“ unavene zamumlal blondiak a dlaňou si prekryl ústa, maskujúc ďalšie zívnutie. „Musíš ma predsa odprevadiť do hradu, čo ak by som sa rozštiepil?“

„Platí, ty vydierač,“ s úsmevom žmurkol po chvíli čiernovlasý. „Čo by som pre teba neurobil, že?“

„Dobre, tak dopijem a pôjdeme.“

***

„Wow, to je... úžasné,“ vydýchol čiernovlasý mladík, keď sa po počiatočnom šoku z premiestnenia rozhliadol po okolí.

Výhľad, ktorý sa Harrymu naskytol, mu na niekoľko minút vzal nielen dych, ale aj slová.

„Kde to sme, Draco? Je tu... Nádherne,“ fascinovane hľadel na panorámu pod nimi. Nevedel sa na ňu vynadívať.

Na dne údolia, lemovaného strmými skalnými stenami, sa leskla zamrznutá hladina malého jazierka. Čarovnú atmosféru dopĺňali kľukaté chodníčky, ktoré z tej výšky vyzerali ako malé užovky.

„Glencoe, Škótska vysočina. Medzi kúzelníkmi málo známe, ale medzi muklami je považované za jedno z najkrajších miest Škótska,“ pyšne sa usmial. „A je to miesto, ktoré som si vybral za svoj domov.“

„Ty tu bývaš?" vytreštil oči čiernovlasý mladík.

„Áno. Kúsok za tým údolím.“

„Je tu vážne krásne," uznanlivo zopakoval Harry. Nedalo sa uprieť, že Draco mal vždy dobrý vkus. „A lietalo by sa tu jedna radosť,“ zasnene sa zadíval smerom k oblohe. „Škoda, že nemáme metly... “

„A kto povedal, že nemáme?“ uškrnul sa blondiak a vybral z vrecka habitu dve zmenšeniny Blesku. Z rukáva vytiahol prútik, zamrmlal zväčšujúce kúzlo a v ruke odrazu držal dve reálne metly.

Harry nechápavo vytriešťal oči a pohľadom preskakoval medzi Bleskami a Dracom. Otváral ústa v snahe niečo povedať, no bol v takom šoku, že sa nezmohol na slovo. Už druhýkrát v priebehu niekoľkých minút ho Draco pripravil o reč.

„Vedel som, že sa ti to bude páčiť,“ sebavedome sa uškrnul jeho blond spoločník. Bol rád, že mu jeho malé prekvapenie vyšlo.

Bol si istý tým, že Harry ani len netušil, čo mal v pláne. Keď sa Harry ráno vypytoval, aký mal na dnes plán, dával si dobrý pozor na to, čo povie. Buď zaryto mlčal, alebo zahmlieval, že sa pôjdu niekde prejsť. Čo bola sčasti pravda, akurát zamlčal takú maličkosť, že má v pláne si s Harrym po tej prechádzke trochu zalietať. Našťastie, už niekoľko dní mal vo vrecku svojho habitu odložené dve zmenšené metly, aby Harry po príchode k nemu nepojal podozrenie a nezmaril mu tak jeho plánované prekvapenie.

„A to ešte nie je všetko,“ vytiahol svoj najväčší tromf. Harry sa pri pohľade na malú, okrídlenú loptičku v Dracovej ruke neubránil nadšenému výkriku.

„Ty máš aj ohnivú strelu? Tak na čo čakáme, Malfoy, poďme lietať. O čo sa stavíme, že ju chytím prv ako ty?“

***

„Bol to úžasný deň, Draco. Ďakujem,“ uvelebil sa Harry s plným žalúdkom do jedného z dvoch pohodlných čalúnených kresiel pri kozube v Dracovej rokfortskej obývacej izbe. Keď sa po návrate z výletu vrátili na hrad, Draco požiadal škriatkov o večeru v súkromí jeho komnát.

„Som rád, že sa ti páčilo, Harry,“ usmieval sa blondiak. Zboku pristúpil k Harrymu, sadol si na operadlo kresla a obmotal okolo čiernovlasého svoje paže. „Na zajtra môžeš vymyslieť program ty,“ zamumlal s hlavou na jeho hrudi.

Vzájomnú blízkosť a pohodu, ktorá medzi nimi panovala, si užívali obaja mladíci. Draco zaboril nos do Harryho hrude a nasával jeho osobitú vôňu.

„Teba už asi netromfnem, ale niečo určite vymyslím,“ zareagoval Harry po chvíli a v duchu sa mu pomaly začal rodiť plán na príjemne strávenú nedeľu. Potulkami po muklovskom Londýne hádam nič nepokazí. Splní si svoj detský sen a zasvätí Draca do tajov a krás muklovského života.

„Teším sa,“ so zavretými očami spokojne zamumlal Draco. Bol si istý, že Harry vymyslí niečo zaujímavé. Aj keby ho mal zobrať do pekla, s ním by tam išiel rád. Hlavne, že by boli spolu.

Cítil sa šťastne. Bez toho, aby si to uvedomoval, sa naviazaval na čiernovlasého čoraz viac.

„Spíš?“ ozval sa Harry, keď na jeho hrudi ostalo zrazu podozrivé ticho. Vtisol blondiakovi jemný bozk do vlasov, načo sa Draco ticho zachichotal.

„Nespím, len mi je s tebou strašne dobre,“ odpovedal úprimne. „Prosím, ostaneš dnes v noci pri mne? Nechcem spať sám.“

........
Neskutočne sa ospravedlňujem, že mi to tak dlho trvalo. Chýbajúca inšpirácia si vyberá svoju daň. Ale vďaka womiska, ktorá ma vyhecovala spôsobom jej vlastným (rozumej, vydierala 😂), som tú kapitolu nakoniec napísala. A čuduj sa svete, som s ňou spokojná 😊

Čítame sa zrejme až budúci týždeň, keďže zajtra vyrážam načerpať inšpiráciu na nasledujúcu kapitolu, hihi.

Krásny deň všetkým 😘

Mary ❤️