"Dobre, Draco, tak sme dohodnutí. V piatok o deviatej U troch metiel," potvrdil Harry asi o desať minút neskôr. "Teším sa."

"Aj ja," usmial sa Draco a unavene zívol. "Tak teda dobrú noc, Harry."

"Dobrú, Draco," rozlúčil sa čiernovlasý a poslal svojmu priateľovi vzdušný bozk. O chvíľu jeho hlava zmizla a spolu s ňou i plamene v kozube. 

Draco sa s pretrvávajúcim úsmevom na tvári postavil a pobral do spálne. 

O pár minút neskôr, ležiac v posteli, premýšľal nad uplynulým dňom. Tak ako sa nie celkom príjemne začal, jeho zakončenie stálo za to. Pri rozhovore s Harrym dostal skvelý nápad. Pripraví preňho na víkend prekvapenie, na ktoré tak skoro nezabudne. 

Tesne pred tým, než upadol do ríše snov, predstavil si Harryho vysmiatu tvár.

***

Nasledujúce dni plynuli slimačím tempom. Akoby sa proti Harrymu a Dracovi spriahol sám Merlin a predĺžil každý pracovný deň minimálne o tri hodiny.

Na oddelení aurorov vládlo ticho a pokoj. Všetky prípady mali uzavreté a nebolo do čoho pichnúť. Pritom to nebolo to tak dávno, čo mali práce vyše hlavy nielen v kancelárii, ale i v teréne.

"Nudím sa," šomral čiernovlasý auror v stredu popoludní a nervózne bubnoval prstami po stole. Pohľadom hypnotizoval začarované hodiny na protiľahlej stene, aby sa ich ručičky čo najrýchlejšie presunuli na šiestu hodinu a on mohol ísť konečne domov. Do prázdneho domu, kde sa síce cítil osamelejšie než kedykoľvek predtým, ale aspoň mal pocit, že je Dracovi o niečo bližšie.

"Tie hlásenia si vypísal?" zamrmlal jeho sivovlasý kolega a ani sa neobťažoval zdvihnúť zrak od rozčítaných novín. 

"Hej, už včera," zabručal. "To si fakt všetci kriminálnici vzali dovolenku, že sa nikde nič nedeje?"

"Jeden učí na Rokforte," neodpustil si Ron poznámku. Harryho správanie ho nehorázne vytáčalo. Čiernovlasý svoju nervozitu prenášal aj naňho.

"Čo?" nechápavo naňho pozrel Harry. "Ty si fakt debil, Ron," zavrčal, keď pochopil význam ryšavcovej poznámky. "Draco nie je žiadny kriminálnik."

Naštvane sa nadychoval k ďalším protestom, no Ron ho zarazil.

"Jasné, sorry, kamoš. Nechal som sa uniesť. Vieš, že Malfoya nemusím."

"Je to Draco. Zabilo by ťa hovoriť mu menom?"

"Tak fajn," pretočil ryšavec očami. "Draca nemusím. Spokojný?"

"Úplne," zazubil sa čiernovlasý. "A neboj sa, časom si ho obľúbiš."

"No to isto," zahundral si Ron popod nos. "A budeme sa vzájomne pozývať na nedeľné obedy, nie?"

"Pre Merlina, len to nie!" hrane sa vydesil Harry. "Prepáč, Ron, si môj kamoš, ale jesť s tebou, to vážne netúžim," zasmial sa. "Správaš sa pri tom totiž... Tak trošku nekultivovane."

"Ty si idiot, Potter," uchechtol sa Ron. "Mimochodom, dnes je u nás tá večera, tak sa psychicky priprav na Hermionin výsluch. Od pondelka o ničom inom nehovorí."

"No do šľaka," uľavil si čiernovlasý a frustrovane si tresol hlavu o stôl. "Úplne som na to zabudol," zaskučal.

"Ani sa ti nedivím, keď ju máš plnú Malfoya," šomral Ron.

"A musím prísť?" snažil sa Harry z celej akcie vycúvať, i keď dobre vedel, že je to vopred prehratý boj. Keď si jeho kamarátka niečo vzala do hlavy, nepohlo s ňou ani stádo trollov. A bolo mu jasné i to, že Hermiona prahne po detailoch z jeho víkendového rande. Musela byť už poriadne nervózna, že nevie nič viac, ako len to, čo bolo v novinách, alebo čo jej možno povedal Ron. Úprimne sa divil, že ho hneď v pondelok večer neprepadla doma s cieľom vymámiť z neho do detailov priebeh celého víkendu.

"Neopováž sa neprísť. Zabije nás oboch," varoval ho Ron.

"Nuž čo, za pokus to stálo."

***

"Draco, počkaj," dohnal ponáhľajúceho sa blondiaka tesne pred kabinetom jeho tmavovlasý kolega.

"Potrebuješ niečo, Blaise?" otočil sa unavene Draco k svojmu kamarátovi. Dúfal, že ho dlho nezdrží. Bol príšerne unavený, za celý deň mal toho dosť, a nervózny. Potreboval byť ešte pred večerou konečne chvíľu sám a usporiadať si myšlienky.

"Môžem na slovíčko?"

"No tak poď," vzdychol si, pochopiac, že jeho prosba nebude vyslyšaná a bezprútikovou mágiou otvoril dvere a pokynul Blaisovi, aby vstúpil dnu.

"O čo ide? Určite si sa za mnou nehnal celú cestu len preto, že si chcel prísť na návštevu," odtušil Draco.

"Naozaj chodíš s Potterom?" vypálil bez premýšľania Blaise. Nedalo mu to spávať už od pondelka, ale až teraz sa odhodlal na to Draca opýtať.

"Áno, máš s tým nejaký problém?" zavrčal blondiak. Vzápätí však svoju reakciu oľutoval. Zabini nemohol za to, že tú otázku počúval už niekoľko dní a pekne mu to liezlo na nervy. Čo na tom bolo až také nepochopiteľné?  Uznával, že kombinácia Potter-Malfoy znela dosť šialene, ale tá fotka v novinách predsa hovorila jasnou rečou.

"Nie, len..."

"Len čo?"

"Myslel som, že..."

"Vymáčkni sa, Zabini," nervózne pretočil očami Draco. "Som unavený a rád by som si oddýchol." 

"Myslel som si, že... si toto miesto prijal aj kvôli mne. A že by sme to mohli skúsiť ešte raz," vydýchol napokon tmavý muž.

"Tak si si myslel zle. Prišiel som sem kvôli tomu, že ma do toho minister dotlačil. Bral to ako hotovú vec. A my dvaja... Nikdy by to nefungovalo, Blaise," zahľadel sa exmilencovi do očí. Na chvíľu ho premohla ľútosť voči mužovi pred sebou a bojoval s nutkaním ho objať, no stačilo, aby si vybavil Harryho smutné oči pri nedávnej prepadovke a ľútosť voči Blaisovi bola preč. "Je mi to ľúto, ale moje srdce patrí Harrymu."

..........
Prepáčte za meškanie, dva dni som bola bez internetu.
Snáď sa páčilo 😉