V pondelok prišiel Harry do práce v mimoriadne dobrej nálade. Ranné vstávanie mu totiž spríjemnil Dracov sivý výr, ktorý zaťukal na okno spálne iba pár sekúnd po tom, ako otvoril oči. V malom lístočku, ktorý mal operenec pripevnený pod krídlom, mu Draco poprial pekný deň a vyslovil prianie, že by sa večer rád pozhováral cez hop-šup práškovú sieť. 

"Dobré ráno," Harry veselo pozdravil svojich dvoch kolegov ihneď po príchode do kancelárie aurorov.

"Ty si bol cez víkend s Malfoyom vonku?" vyhŕkol bez pozdravu Ron Weasley, ledva jeho kamarát za sebou zavrel dvere. 

"Áno, bol som," šťastne sa usmial pri spomienke na uplynulý víkend a čas strávený s Dracom. Odlevitoval kabát na vešiak do kumbálu a vidiac dva páry nedočkavých očí, pokračoval. "Na opere a potom na večeri. Prečo?" opýtal sa, hoci odpoveď už tušil. Z Ronovej reakcie bolo totiž úplne jasné, že už nejaký čas umieral nedočkavosťou opýtať sa ho na to. "Noviny, čo?" uškrnul sa, keď mu pohľad padol na ryšavcov stôl, kde zahliadol Denného proroka.

"Ako inak," zašomral Ron a nešťastne sa zvalil na stoličku. "Ja som to vedel," zakňučal.

"Hej, kamoš," Harry bol v okamihu pri ňom. "Teba stále žerie, že je to Draco, že?" 

"Uhm," neochotne priznal ryšavec. "Ale prajem ti to," dodal, keď videl smutný pohľad v Harryho očiach.

Nemohol si pomôcť. Stále sa nevedel zmieriť s tým, že Harry a Draco. Zo všetkých možných mužov na svete si musel jeho kamarát vybrať práve Malfoya. Arogantného spratka, ktorého nemal rád a i niekoľko rokov po vojne naňho odmietal zmeniť názor.

Ešte donedávna stále veril tomu, že sa Harry spamätá. Pokiaľ to nebolo oficiálne, horela v ňom malá iskierka nádeje. No najnovšie vydanie Denného proroka pochovalo jeho nádeje.

Vedel, ako si Harry stráži súkromie. Pokiaľ to nebolo nutné, alebo si svojimi citmi nebol istý, na verejnosti sa s partnermi neukazoval. Takže fakt, že sa s Malfoyom rozhodol vyjsť na svetlo sveta, mohlo znamenať jediné. Nešlo o Harryho chvíľkové poblúznenie. Jeho kamarát je v tom až po uši.

Svojím spôsobom mu to želal. Aj keď Malfoya nemal rád, kvôli Harrymu bol ochotný ho vziať na milosť. Chcel, aby bol jeho kamarát konečne šťastný po boku niekoho, koho miluje. A ak to musel byť práve Malfoy... Nejako to prežije. Bude musieť.

"Ďakujem," objal ho Harry a potľapkal po chrbte. "Si kamoš. A teraz mi povedzte... Akú veľkú senzáciu sme vyvolali?" uškrnul sa.

"Ani nevieš akú," uchechtol sa Dawlish, služobne i vekovo starší auror, ktorého im, ako nováčikom, pred piatimi rokmi pridelil minister a v tejto zostave prekvapivo vydržali až doteraz. "Hovoria o vás ako o prekvapení roka a celebritnom kúzelníckom páre."

Harry sa pri tých slovách od srdca zasmial. "Ako inak, som predsa Vyvolený, nie?"

"Idiot," uškrnul sa Dawlish. "Veď Skeeterová ti ten hrebienok zrazí raz-dva."

"No tak ukáž, čo o nás píšu," natiahol sa Harry so smiechom pre noviny. 

"Radšej to nechci vedieť," zamumlal Ron. "Rita si pred ústa servítku nebrala."

"To mi je jasné. Iná už nebude. Ale neverím, že je to také hrozné." 

Už sa nebál. Už nech tam ona, alebo iný redaktor, popísali čokoľvek, bol na to pripravený.  

Podľa očakávaní, patrila im celá titulná strana Denného Proroka. Návrat Harryho Pottera medzi celebrity sa predsa vždy musel odohrať vo veľkom štýle.

Tajný románik Harryho Pottera, sa niesol v celkom nevinnom štýle. Pisateľ ich označil za prekvapenie roka vyslovil svoju domnienku o tom, ako dlho tento utajovaný vzťah trvá. Text bol doplnený fotografiou, na ktorej sa dosť vášnivo bozkávali v reštaurácii.

Ale ďalší článok, od Rity Skeeterovej, sa niesol v úplne inom duchu. Ron mal pravdu, servítku pred ústa si rozhodne nedávala.

Obdivovateľky Harryho Pottera, skončila vaša nádej...

Harry Potter opäť ulovil muža. Ale nie hocijakého! 

Boli pristihnutí počas vášnivého bozku v luxusnej reštaurácii...

Necháva sa Harry Potter svojim milencom, dedičom malfoyovského majetku, vydržiavať?

Je vzťah Pottera s Malfoyom založený iba na peniazoch, alebo sa naozaj zbláznil?

To bol len zlomok Ritinej zlomyseľnosti, ktorú postrehol pri letmom prečítaní článku. Keby nebol na neželanú publicitu zvyknutý už zo školy, alebo nebol na to všetko pripravený, asi by to znášal ťažšie. Takto si z toho ťažkú hlavu nerobil a iba nad tým mávol rukou. Len oni s Dracom vedeli, ako to medzi nimi naozaj je, a že peniaze boli tým posledným, na čom im záležalo. Skôr sa bál o to, ako to bude znášať Draco. Bude mu musieť neskôr poslať sovu.

"Nie je to také zlé. Ale fakt tam nemohli dať lepšiu fotku?" zahundral Harry, keď odložil noviny. "Vyzerám tam ako -"  

"Vyzeráš tam úplne normálne, Harry. To, že strkáš svoj jazyk Malfoyovi do krku, je druhá vec," žmurkol Dawlish a vrátil sa za svoj pracovný stôl, nechajúc svojim dvom kolegom aspoň zdanlivé súkromie. 

"Si v pohode?" šepol Harry, hľadiac na Rona.

"Ale hej," zamumlal. "Len mi to nejaký čas potrvá, kým si zvyknem."

"A teraz do práce, páni, flákania bolo dosť," zvolal sivovlasý muž a na ich pracovných stoloch sa ako na povel objavila hromada spisov.

"No to zas bude nuda..."  

***

Vo Veľkej sieni vládla typická atmosféra raňajok. Študenti sa popri jedení snažili o nemožné - narýchlo dohnať to, čo nestihli predchádzajúci večer, alebo sa rozprávali o tom, čo ich v ten deň asi tak čaká.

Draco Malfoy, sediaci za profesorským stolom, navonok uvoľnene konverzoval s Blaisom Zabinim, no mysľou bol stále pri víkende s Harrym a v duchu už spriadal plány, čo s ním podnikne najbližšiu sobotu a nedeľu.

Ticho prerušované občasným cinkaním príboru a polohlasným hovorom odrazu narušil prílet sov, ktoré rokfortským študentom prinášali ich obvyklú poštu. Jedna po druhej zhadzovali balíčky a odlietali preč. Keď bolo vo všetkom, všetci sa vrátili k predchádzajúcim činnostiam.

"To snáď nie, to si robia prdel?"

"Čože? Malfoy a Potter?"

"To nemôže byť pravda!"

"Fuj, pozrite na tú fotku, to je nechutné."

Celou Veľkou sieňou sa ozýval vzrušený šepot i neveriace výkriky a Draco na sebe cítil pohľady takmer všetkých študentov. Naprázdno preglgol a natočil hlavu doľava, na noviny, ktoré pred malou chvíľou pristáli pred jeho kolegom. 

"Je to pravda, Draco? Naozaj to ťaháš s Potterom?" opýtal sa ho Blaise a keď sa mu Draco odhodlal pozrieť do očí, uvidel v nich prekvapený a ublížený výraz. V tej chvíli si s bolesťou uvedomil, že mu svojím správaním za posledné dni zrejme poskytol planú nádej. O to krutejšie muselo byť pre Blaisa uvedomenie si, že je vlastne koniec a u Draca nikdy nemal šancu.

"Áno, je to pravda," zamumlal Draco a vstal od stola.  Potreboval byť chvíľu sám, aby sa ešte pred začiatkom vyučovania psychicky pripravil na posmešky a urážky, ktoré skôr či neskôr očakával.

***

"Témou dnešnej hodiny je mätúci roztok. Na domácu úlohu ste si mali naštudovať prísady a postup prípravy. Nech sa páči, pustite sa do práce," vyzval skupinu šiestakov, zhromaždených v podzemnej učebni elixírov. "A aby bolo jasné, koho uvidím nejakým spôsobom podvádzať, automaticky dostáva T." 

Triedou sa ozvalo nesúhlasné mrmlanie, ale Draco si z toho nerobil nič. Sadol si na svoje miesto a prísnym pohľadom pozorne kontroloval dianie v učebni. Len na malú chvíľu si dovolil zablúdiť myšlienkami k svojmu čiernovlasému priateľovi, keď ho z nich vytrhol posmešný tón jeho nenávideného študenta. 

"Pán profesor?" zatiahol vysoký Chrabromilčan. "Aj Potterovi ste podstrčili mätúci roztok, aby s vami šiel na rande?"drzo sa vyškieral a bavil na Malfoyovom nahnevanom výzore.

Draco zalapal po dychu. Jeho zbožné želanie, aby sa dnešná hodina zaobišla bez provokácie z Kneenovej strany, ostalo nevyslyšané. Bolo nad slnko jasnejšie, že si ten bezočivec nenechá ujsť takúto skvelú príležitosť. 

Aby okamžite nevybuchol, napočítal do desať a až potom odpovedal.

"Síce vás do toho nič nie je, pán Kneen, ale ak vás to tak strašne zaujíma... Pánu Potterovi som nepotreboval podstrčiť nijaký elixír. Pretože ak vás má niekto naozaj rád, pôjde s vami dobrovoľne. Raz to možno zažijete aj vy. A teraz," Draco vrhol po študentovi prísny pohľad, "vráťte sa láskavo na zem a venujte sa príprave vášho elixíru. Na konci hodiny budete mať možnosť ho sám vyskúšať."

Kneenovi zamrzol úškľabok na tvári. Celý červený v tvári chcel Malfoyovi niečo drzé odseknúť, ale nezmohol sa na slovo. Nakoniec to vzdal a zahanbene sklonil hlavu.

Zo slizolinskej časti učebne sa ozvalo obdivné zapískanie. A po zvyšok hodiny mal Draco pokoj.

................................

Neviete, kto tu chcel písať kratšie kapitoly? 😁

Ospravedlňujem sa, že opäť niekoľko dní meškám, ale čím viac voľného času mám, tým menej sa mi chce písať. Ale stále si verím, že nie som úplne stratený prípad 😉

Verím, že sa kapitolka páčila. Ak máte čokoľvek na srdiečku ohľadne príbehu, pokojne píšte do komentárov, rada si prečítam 😊☺️

Ďalšia kapitola zrejme pribudne až budúcu nedeľu, ale ktovie, ak sa podarí predpísať do zásoby, možno zverejním aj skôr.

Krásny večer!

Mary ❤️