Za oknami domu na Grimauldovom námestí 12 už bol biely deň, no mladý čiernovlasý kúzelník ešte spal. To sa však zmenilo vo chvíli, keď na okno jeho spálne zaťukala sova.

Unavene rozlepil oči, no len čo to urobil, mal pocit, akoby mal hlavu vo zveráku. Príšerná bolesť kombinovaná so suchom v ústach ale nezabránila tomu, aby vstal. Ťukanie na okno bolo čoraz silnejšie a vytrvalejšie a tak, ak nechcel riskovať svoje duševné zdravie, vstal a namáhavo si to mieril za tým otravným tvorom. Keď otvoril okno, do izby vletel malý sivý výr s rolkou pergamenu v zobáčiku. Netušil od koho môže byť, videl ho prvýkrát v živote, takže nemal ani potuchy, kto by mu mohol takto zrána, v deň voľna, písať. Prevzal od neho poštu, odmenil ho soviou sušienkou a vták odletel. Ešte rozospatý, pergamen rozbalil a hľadel na odkaz napísaný úhľadným písmom.

Čau Potter,

Asi by som mal napísať niečo k včerajšiemu večeru. Áno, viem, včera som bol celkom milý, ale dnes je dnes. No že si to Ty...

Harry, neľutujem, že som sa odhodlal za Tebou prísť, i keď to bol risk. Práve naopak, keby som to neskúsil, asi by som si to vyčítal. Vážne som si to s Tebou užil. Netušil som, že sa raz niekedy budem tak uvoľnene baviť s Harrym Potterom, pri fľaši ohnivej whisky. To je irónia, čo? My dvaja...

Predpokladám, že si sa asi trochu čudoval ako si sa dostal do postele. Alebo ani nevieš, že než som v noci odišiel, zaspal si na pohovke? Nuž, vypil si toho viac ako si zniesol. Musím povedať, že opitý si, povedzme že, rozhodne zábavnejší ako obvykle. No ale musel som Ťa nejako dostať do postele. Nie, nehysterči, nič sa nedialo. Teda, okrem Tvojich poznámok na moju adresu o tom, že mám kurva dokonalý zadok (to ako vážne, Potter?!) sa neudialo už nič zaujímavé a po uložení do postele si bol okamžite tvrdý. Ehm, vieš ako to myslím, však?

Dúfam, že Ťa môj výr nezobudil a že ma teraz nepreklínaš až do neviem ktorého pokolenia. Ak áno, aj tak sa Ti neospravedlním, haha.

Ďakujem Ti za príjemnú silvestrovsko-novoročnú spoločnosť a... Uvidíme sa ešte niekedy?

Draco 

Harry na ten kúsok pergamenu zíral s otvorenými ústami. Vážne tam Draco napísal to, čo napísal, alebo ešte sníva?

„To je parchant. Ja ho zabijem!“

Na jednej strane sa hanbil ako pes, a mal sto chutí Draca roztrhnúť ako žabu, že si z neho takto uťahuje, však bol opitý, nevedel, čo vystrájal. Od istého momentu si totiž nič nepamätal. Aby bol úprimný, okno mal zhruba od toho bozku.

„No čo už, nejako to musím ustáť," zamrmlal si popod nos. „Keby mi aspoň nebolo tak zle...“

Načo piješ, Potter, keď to nevieš? nadával si v duchu cestou do kuchyne a ľutoval, že momentálne nemá v zásobe žiadny elixír po opici, či aspoň Neutralizačné činidlo, ktoré likviduje zvyšky alkoholu v krvi.

Doplazil sa do kuchyne a tam ho čakalo ďalšie prekvapenie toho rána – na jedálenskom stole stála fľaštička s elixírom a stručným odkazom. Vypi to, bude ti lepšie. A nemaj strach, nechcem Ťa otráviť. Kto by ma potom zabával svojimi opileckými výčinmi?

„To snáď nie je možné,“ nechápavo krútil hlavou, keď odzátkoval flakónik a nalial si do úst jeho obsah. „Mne sa vážne ešte sníva...“ mrmlal si cestou späť do spálne, rozhodnutý sa na to všetko ešte vyspať. „Keby si zo mňa aspoň zakaždým neuťahoval...“

Keď sa znovu zobudil, bolo už popoludní. Vďaka Dracovmu elixíru mu už bolo dobre, no napriek tomu nebol vo svojej koži.

Nedokázal sa na nič sústrediť, neustále mal pred očami mäkké, nadýchané vankúšiky, a na pokoji mu nepridávali ani slová z jeho listu. Vážne mu včera povedal, že má dokonalý zadok? Prečo si nič nepamätá?

Pripadal si ako v nejakom muklovskom filme, kde hlavný hrdina trpí amnéziou a márne sa snaží spomenúť si na niečo zo svojho predchádzajúceho života.

Bolo to šialené. V snahe prísť na iné myšlienky sa premiestnil na mieste metlobalové ihrisko, ale tentokrát mu milovaný šport nepriniesol uvoľnenie, práve naopak. Pokazil čo sa dalo, a neustále mal pred očami Dracovu tvár.

Nech robil čokoľvek, obrázok blondiakových pier mu neschádzal z mysle. Večer už bol v koncoch a s nervami na dne.

Neveril tomu, že jeden bozk mohol toľko zmeniť a spôsobiť taký neskutočný zmätok v jeho hlave. Snažil sa presvedčiť sám seba, že to bolo len pod vplyvom požitého alkoholu, ale prečo aj teraz, keď je úplne triezvy, mu neschádzajú z mysle Dracove mäkké pery a neodolateľná vôňa?

Harry, spamätaj sa! Je to Malfoy, nemôže to s tebou myslieť vážne. Veľmi dobre vieš, aký bol na škole. Ponižoval ťa, kde mohol. Určite aj teraz si chce len užiť, omotať si ťa okolo prsta a potom sa ti vysmeje, ako ľahko si naletel.

Ale čo ak sa zmenil?

Tá otázka v ňom hlodala už nejaký čas a vedel, že to nezistí inak, len tak, že to riskne a skúsi to i napriek sklamaniu, ktoré mu reálne hrozilo.

„Musím mu niečo odpísať,“ vzdychol si, keď jeho myšlienky už po niekoľkýkrát zablúdili ku blonďavému kúzelníkovi. „Inak sa vážne zbláznim."

Pričaroval si pergamen, brko a s búšiacim srdcom napísal Dracovi odkaz.

Draco,

aj ja ďakujem za skvelý večer. Aj keď to znie šialene a sám tomu ešte nedokážem uveriť, naozaj to bol príjemne strávený večer v Tvojej spoločnosti. Škoda len, že si na isté udalosti vôbec nespomínam.

Dlho som premýšľal nad odpoveďou na Tvoju otázku. A nikdy by som si nepomyslel, že to raz poviem (a možno si to budem niekedy v budúcnosti vyčítať, ktovie...), ale... Áno, chcel by som sa s Tebou ešte stretnúť. Mohol by si prísť zajtra ku mne domov? Povedzme, večer o siedmej? Nerád by som vzbudzoval pozornosť na verejnom mieste. Snáď to pochopíš.

S pozdravom,

Harry Potter

Spiaca sova nebola veľmi nadšená, že musí takto proti noci letieť s listom, ale nakoniec neochotne prevzala od Harryho zásielku.

A Harrymu neostávalo nič iné, len čakať.