"Obleč si niečo slávnostné, prosím."

V dome na Grimauldovom námestí 12  vládol zmätok. Mladý čiernovlasý kúzelník už niekoľko hodín splašene pobehoval hore-dolu po dome, z izby do izby, akoby nevedel, čo vlastne chce. Pre nezávislého pozorovateľa mohol pôsobiť dojmom, že sa zbláznil. 

Pravdou však bolo, že Harry Potter až pridobre vedel, čo chce. No z prílišného vzrušenia z nastávajúceho rande bol nervózny a triasli sa mu ruky, takže celá príprava mu trvala oveľa dlhšie ako za normálnych okolností. Čím viac sa približoval čas stretnutia, tým častejšie pozeral na hodinky a bál sa, že sa niečo pokazí. Draco nepríde alebo bude meškať, alebo na niečo isto zabudne. Niekoľkokrát si musel všetko skontrolovať, aby si bol istý, že je všetko tak, ako má byť.

Jeho nervozita bola o to väčšia, že išlo o ich prvé oficiálne rande. Bol rozhodnutý ukázať sa s Dracom na verejnosti. Nemal čo skrývať, nehanbil sa zaňho, bol pripravený celému svetu ukázať, že Draco Malfoy patrí jemu, Harrymu Potterovi. Bolo mu jasné, že ich objavenie vzbudí verejnú senzáciu. Na jednej strane mal z toho trochu obavu, ako ich prijme čarodejnícka verejnosť, no na druhej strane sa nevedel dočkať, kedy uvidí všetky tie prekvapené pohľady, že práve oni dvaja...

Jeho obavy o sa nakoniec ukázali ako neopodstatnené. Draco dorazil včas a v celej svojej paráde.

"Ahoj," usmial sa Harry, keď sa blondiak vynoril z jeho kozuba, oprašujúc sa od zvyškov popola. 

"Ahoj, Harry," opätoval mu Draco pozdrav a usmial sa. Bolo také zvláštne vidieť na tej bledej tvári úsmev.

Pri pohľade na blondiaka oblečeného v jednoduchom slávnostnom habite, pozostávajúcom z bielej košele, čiernych nohavíc a habitu, doplneného čiernym motýlikom, vyschlo Harrymu v ústach a takmer zabudol, ako sa dýcha. Vyzeral v tom jednoducho neodolateľne.

"Sluší ti to," fascinovane vydýchol a pritiahol si ho do objatia. "Chýbal si mi," zamumlal a spojil ich pery v nežnom bozku. Ani si neuvedomil, kedy sa stal na Dracových bozkoch závislý, ale v tej chvíli si uvedomil, ako mu dotyk ich pier chýbal.

"Veď aj ty mne. Ani nevieš, ako som sa nevedel dočkať," potichu vzdychol Draco do Harryho úst. Ich pery sa nežne otierali o seba, zapadali do seba ako dieliky skladačky, akoby boli už oddávna stvorené jedny pre druhé.

"Myslím, že si to viem predstaviť," pohladil čiernovlasý blondiaka po líci, keď sa po chvíli oddelili. "Ale mali by sme ísť, ak nechceme meškať."

"A povieš mi, kam ideme?"zaujímal sa Draco horiaci nedočkavosťou.

"To je prekvapenie. Ale myslím, že sa ti bude páčiť. Chyť sa ma, premiestnim nás."

***

"Opera?" vyvalil Draco oči, keď sa ocitli pred budovou najznámejšej čarodejníckej opery v Británii.  Pred vchodom už postával hlúčik ľudí nedočkavo čakajúci na predstavenie. Keď mu padol zrak na svietiaci panel, s názvom hry, ktorú dnes večer hrajú, zalapal po dychu.

"Ty si zohnal lístky na Zrkadlo z Erisedu?" neveriacky, so slzami hľadel na Harryho. Ešte nikdy sa nestalo, že by ho niekto pozval do opery. Väčšinou tam chodil sám, lebo nikto z jeho doterajších známostí nemal operu rád.

"Myslel som si, že by sa ti to mohlo páčiť. Ale ak nemáš operu rád -"

"Stop," prerušil ho Draco. "Ani nevieš ako si ma prekvapil. Operu milujem, o dielach Armanda Mumpsa ani nehovorím. Na Zrkadlo som chcel ísť už dávno, len nebola príležitosť. Takže... Ďakujem, Harry James Potter," blondiak nerozmýšľal ani sekundu a šťastne Harryho pobozkal. Už len to, že sa s ním Harry rozhodol ukázať na verejnosti, ho zahrialo pri srdiečku. Živo si vybavoval slová z jeho listu na ospravedlnenie. Ale že sa trafil do jeho vkusu... To musel byť osud.

"Poď, ideme dnu, musí ti byť zima," chytil ho čiernovlasý za skrehnutú ruku a spolu, s prepletenými prstami, vošli do budovy opery, pripravení čeliť zvedavým pohľadom a s vedomím, že najneskôr v pondelok budú zdobiť titulné stránky čarodejníckych novín.

***

"Ďakujem za nádherný večer, Harry," unavene zívol Draco, keď sa neskoro v noci premiestnili na Grimauldove námestie . "Vážne som si to užil. Opera a potom večera, vážne si sa trafil do môjho vkusu."

"Som rád, že som ti urobil radosť," pohladil čiernovlasý svojho spoločníka po líci a viac si ho privinul do náručia.

"Ani nevieš ako," oprel sa Draco do toho dotyku a slastne zavrel oči. "Ale mal by som ísť, je neskoro," šepol, ale nemal sa nijako k činu. V Harryho náručí mu bolo tak príjemne.

"Tak to v žiadnom prípade," rázne pokrútil hlavou Harry. "Hádam si nemyslíš, že ťa teraz pustím. Nikam nejdeš. Spíš u mňa."

"Ale -"

"Žiadne ale, Draco. Ty si ma tiež minulý týždeň neposlal domov. Nepustím ťa," uškrnul sa a premiestnil ich priamo do spálne. "Tu si pekne ľahneš a -"

"Dobre, ale mám podmienku," prerušil ho Draco. "Budeš spať pri mne. Inak sa vrátim na Rokfort," preniesol Draco s nevinným úsmevom, no Harry vedel, že to myslí vážne. Slizolinská vypočítavosť sa v ňom nezaprela. 

"A prečo nie?" usmial sa. "Veľmi rád, zlato." 

V tú noc zaspával Harry s úsmevom na tvári a v objatí s Dracom. Po dlhom čase sa konečne cítil šťastný. Vedel, že najneskôr v pondelok sa ich fotka ocitne na niektorej titulnej stránke, ale bol na to pripravený. Draco mu za to stál. Spolu to určite zvládnu.

***

"Dobré ránko, Šípková Ruženka," zobudil Draca Malfoya pobavený hlas.

"Hmmm," unavene zamumlal a našpúlil pery, očakávajúc bozk na dobré ráno.

"Hrr, nie tak rýchlo," zasmial sa Harry. "Bozk bude až keď si ho zaslúžiš," skláňal sa nad ešte napoly spiacim blondiakom.

Draco nespokojne zamručal a konečne otvoril oči. Oči farby tekutého striebra sa vpili do smaragdov a on zrazu prvýkrát zažil pocit absolútneho šťastia. 

"Ako si ho mám zaslúžiť?" zachrapčal, premýšľajúc, čo od neho Harry môže chcieť.

"Práve si si ho zaslúžil," zachichotal sa čiernovlasý mladík a pobozkal ho. "Otvoril si oči," dodal a vysvetlenie, keď videl, ako sa Draco tvári nechápavo.

"Ty si magor, Potter."

"Ja viem, Malfoy, a preto som taký neodolateľný," zasmial sa. "A niečo pre teba mám," usmial sa a ukázal na nočný stolík. "Raňajky priamo do postele. Pozornosť podniku."

"Ďakujem Harry," vtisol šťastný Draco Harrymu nežný bozk. "Tak sa do toho pustime."

.........................................................

Po krátkej prestávke som späť :-) 

Kto ste tipovali až takú romantiku? Opera, romantická večera, nakoniec spoločná noc... Harry sa činil. 

Možno si ešte pamätáte na úvodné slová k tomuto príbehu o tom, že som Novoročné prianie pôvodne plánovala ako oddychovú, niekoľko kapitolovú poviedku. A ono sa tam to nejako natiahlo. Nakoľko v tomto príbehu neplánujem nejaké výrazné zápletky (mohli by sme už chlapcom dopriať pokoj, čo poviete?), predpokladám, že nepotrvá dlho a príbeh ukončím. Aj keď... U mňa je možné všetko a ktovie, čo mi v priebehu pár týždňov ešte skrsne v hlave...

V každom prípade, snáď vás takáto pohodová kapitolka potešila :-)

Dobrú noc, resp. dobré ránko, ak to čítate až ráno, a užívajte ešte posledné dni prázdnin

Mary <3