"Ďakujem, Draco, tie raňajky boli výborné, ale vážne by som už mal ísť. Nechcem ťa zdržiavať, určite máš množstvo práce a -"

"Už nič nehovor, Potter," umlčal blondiak oproti sediaceho čiernovláska palcom na perách, čím mu spôsobil ďalšie zimomriavky. Harrymu sa rozbúšilo srdce a bojoval s túžbou otvoriť ústa a dostať ten prst dnu a poláskať ho jazykom. No nechcel ísť na to prirýchlo. Predsa len, prímerie medzi nimi bolo ešte čerstvé a ich rodiaci sa vzťah príliš krehký na to, aby Draca hneď na začiatku vyplašil. Už nechcel nič riskovať. Namiesto toho blondiakovu ruku odtiahol a jemne pobozkal.

"Nebudeš ma zdržovať, Harry. Práve naopak. Budem len rád, ak ešte ostaneš," usmial sa Draco a na lícach sa mu objavil slabý rumenec. "Užime si nedeľu spoločne."

"Naozaj ťa nebudem otravovať?" Harry pochybovačne nadvihol obočie. "Nepotrebuješ sa pripraviť na zajtrajšie vyučovanie?"

"Nebudeš. Tie eseje mi neutečú. Aspoň to stádo oslov potrápim o niečo dlhšie," uškrnul sa.

"Vidím, že sa učíš rýchlo," zasmial sa Harry. "Ten flek má na teba zlý vplyv. Už si ako Snape. Nech mu je zem ľahká."

"Čože? Tak to rozhodne nie." Na bledej tvári sa zjavil pobavený úškľabok. "Severus bol Severus. Naňho nebudem mať, nech by som sa snažil akokoľvek."

"Ako povieš," žmurkol Harry. "Snáď sa nedožijem toho, že mi dáš za trest drhnúť kotlíky," zasmial sa. Draco sa takmer zadrhol čajom.

***

"Čo ťa vlastne viedlo k tomu, prísť sem tak neskoro večer?" obrátil sa Draco znenazdajky k Harrymu počas prechádzky po odľahlých pozemkoch, ktoré im zaručovali potrebnú dávku súkromia.

Harry s búšiacim srdcom zastal a naprázdno preglgol. A je to tu. Nemôže mu klamať. Ak nechce stratiť jeho dôveru, musí s pravdou von. Aj za cenu, že ho tým možno zraní.

"Ja," sklopil hlavu. "Keď som vo včerajších novinách našiel fotku teba a Blaisa... Žiarlil som. Myslel som si, že si sa na mňa vykašľal a celý ten čas sa so mnou len zahrával. Teraz už viem, že to nie je pravda, ale včera... Bral som to ako zradu. A tak som sa rozhodol ísť svoj hnev zapiť do muklovského podniku. A," na chvíľu sa odmlčal, aby si v hlave usporiadal myšlienky. "A tak som sa rozhodol zbaliť jedného dobre vyzerajúceho chlapíka a na teba definitívne zabudnúť. Ale... nejako sa mi to vymklo spod kontroly," hlesol.

"Spal si s ním?" vydesene hlesol Draco.

"Nie, našťastie nie," Harry sa rýchlo pozrel na Draca a spontánne ho chytil za ruku. "Spanikáril som."

"Spanikáril si a prišiel si do Rokfortu? Nerozumiem."

"V istej chvíli, keď to už vyzeralo dosť vážne, som si odrazu namiesto neho predstavil teba. To ma prebralo a zistil som, že... Že som idiot. Z toho baru som zdrhol a nepremýšľajúc sa odmiestnil sa na prvé miesto, čo mi napadlo."

"A to bolo sem?" uchechtol sa Draco.

"Áno. Čumel som ako vyoraná myš keď som zistil, kde som. Chcel som ujsť, ale už som spustil detekčné kúzla a McGonagallová ma pustila dnu."

"Aha, to si bol ty," zasmial sa Draco. "Divil som sa, čo za idiota sa pokúša tak neskoro dostať do hradu."

"No vidíš, a to bol len na šrot opitý Potter," vzdychol čiernovlasý smutne, s hlavou opäť zahanbene sklonenou k zemi.

"A prišiel si za mnou, skonštatoval Draco s úsmevom to, čo už bolo zrejmé. "Ďakujem ti."

"Ty mne? A za čo?" Harry zmátene hľadel do sivých zreničiek.

"Že si prišiel. Neviem, kedy by som sa ja odhodlal k tomu, aby som ti napísal. Aj keď mi je Merlin svedkom, že som vážne chcel."

"Už sa tým netráp, Draco, dobre? Hlavné je, že sme sa konečne našli a všetko si vysvetlili," Harry už nedokázal odolať a pritiahol si blondiaka do náručia. "Som rád, že som sem napokon prišiel, hoci to bolo neplánovane."

"Ani ja neľutujem," v šedých očiach sa odrážalo šťastie a spokojnosť.

"Mám ťa rád, Draco," usmial sa Harry a zľahka blondiaka pobozkal.

"Aj ja teba, Harry."

***

Keď neskoro poobede Harry stál pri krbe v Dracových komnatách, žiaril spokojnosťou. Hoci sa mu s blondiakom nelúčilo celkom ľahko, hrialo ho vedomie, že sa čoskoro opäť uvidia.

"V sobotu ťa čakám u mňa," usmial sa a s posledným zamávaním Dracovi zmizol v plameňoch, aby o pár sekúnd vystúpil na Grimauldovom námestí.

Večer v posteli si prehrával udalosti posledných dvoch dní a nestačil sa diviť, ako sa mohli veci pod vplyvom jedného neuváženého premiestnenia tak rýchlo zmeniť.

Dostali s Dracom šancu na nový začiatok. Ba čo viac, bozkávali sa. Mohol ho bez obáv držať za ruku, hľadieť do očí farby tekutého striebra a pobozkať ho. Draca. Muža, po ktorom túžil tak dlho. Čo viac si môže priať? Už si ho nenechá vziať.

.....................................

Dnes opäť kratšie, panuje u nás totiž cestovná horúčka v plnom prúde. Nič nestíham, byt vyzerá ako pred sťahovaním národov a spala by som😁

Snáď sa kapitolka páčila 😉

Želám pekný večer 😘

Mary ❤️