Hľadel na tú scénu, odohrávajúcu sa mu takmer pod nosom, so slzami v očiach.

Zabini ho pobozkal! Ten všivák dal Malfoyovi pusu a dotýkal sa ho. Cítil, ako sa ho zmocňuje neuveriteľná žiarlivosť a jeho telom sa rozlieval smútok.

Áno, neskutočne žiarlil, dokázal si to priznať. No namiesto toho, aby niečo urobil, konfrontoval Draca, či čokoľvek iné, zbabelo utiekol. Jednoducho sa otočil a utekal preč. Videl dosť na to, aby pochopil, že je tam navyše.

Je po všetkom. Koniec nádeji. Rita mala pravdu. Len on odmietal vidieť a akceptovať to, čo bolo očividné.

Načo tam, idiot, vôbec chodil? Naozaj potrebuje pre svoj život neustále masochistické týranie sa? 

Potter, spamätaj sa konečne!

"Harry, počkaj!" ozvalo sa mu za chrbtom naliehavé zvolanie, no odmietol naň akokoľvek reagovať. Prosto odtiaľ vypadne a na Malfoya definitívne zabudne. "Vysvetlím ti to. Nie je to tak ako to vyzerá!"

No to určite. Väčšie klišé nevedel použiť?

"Harry, prosím!"

Bolo to až zúfalstvo v Dracovom hlase, čo donútilo čiernovlasého zastaviť.

"Čo chceš, Malfoy?" otočil sa a prekrížil si ruky na hrudi. Snažil sa pozbierať, nezosypať sa pred Dracom, zachovať si ešte ako-takú dôstojnosť.

"Vysvetliť ti to," preglgol Draco, snažiac sa usporiadať si myšlienky. To, že ho Harry oslovil priezviskom, neveštilo nič dobré.

"A čo mi chceš ako vysvetliť?" vyštekol Harry. "Že to, že ťa pred chvíľou Zabini bozkával, sa mi len zdalo? Alebo že je úplne normálne, keď od teba odchádza takto neskoro a ty máš na sebe župan?" posledné slová takmer zo zúfalstva vykríkol. "Fakt som bol sprostý, keď som si myslel, že mám u teba šancu."

Hoci mal Draco ako prvé na jazyku otázku, čo tu vôbec Harry takto neskoro robí, prehltol ju. Vedel, že sa pohybuje na tenkom ľade a stačil by jediný nesprávny krok a poslednú šancu na získanie Harryho pokazí. Potom už nebude cesty späť.

"Harry, to nie je pravda... Nie je to tak, ako to vyzerá. On..."

"A ako to teda je?"

"Všetko ti vysvetlím, ale poď ku mne. Nechcem... nechcem to riešiť tu na chodbe. Prosím."

Niečo v Malfoyovom tóne donútilo Harryho splniť jeho prosbu. A možno to bol len smútok v sivých, inokedy chladných očiach, ktoré teraz pôsobili naozaj úprimne.

"Fajn," zavrčal po chvíli a nasledoval blondiaka do jeho komnát.

"Tak spusti," prešiel rovno k veci, keď si sadol na ponúkané miesto v kresle, kde ešte pred chvíľou sedel Blaise Zabini.

"Nedáš si pohárik?" hlesol Draco. Chcel byť slušný, ponúknuť ho ako sa patrí.

Harry pokrútil hlavou. Hoci vďaka udalostiam posledných minút zázračne vytriezvel, viac alkoholu v krvi by už nezniesol. "Len vodu, prosím."

"Dobre," šepol blondiak a mávnutím prútika postavil na stôl džbán s vodou a dva poháre. Nalial sebe i Harrymu a sám sa hneď napil, cítiac, ako má odrazu úplne vyschnuté v hrdle.

"Takže," začal nesmelo, dodávajúc si odvahu. "Harry, je to celé iba nedorozumenie. Blaise prišiel, lebo som ho zavolal, aby som nebol sám. Je jediný na hrade, kto je v mojom veku a môžem sa s ním normálne porozprávať." Poznámku, že si predsa nezavolá McGonagallovú alebo Hagrida, si radšej nechal pre seba. "A to, že ma pri rozlúčke objal a pobozkal na líce, za to ja nemôžem. Ja.. bolo mi to nepríjemné, Harry a -"

"A čo potom tie články v novinách? O tebe a Zabinim ako milencoch?" skočil mu Harry do reči.

"Áno, v minulosti sme spolu prežili krátky románik, ktorý ale skončil skôr ako sa začal. Medzi mnou a Blaisom to iskrilo už na škole a tak raz, keď som potreboval rozptýlenie, vyspali sme sa spolu. Trvalo to len krátko, keďže Blaise potom nastúpil učiť. Mňa nevzali a ostal som v Londýne. Nemalo zmysel pokračovať v takom vzťahu, a úprimne? V tej dobe som vzťah ani nehľadal, tak som to ukončil. Odvtedy som o ňom nepočul. A včera," Draco sa na chvíľu odmlčal a pozrel Harrymu do očí. Keď v nich nenašiel žiadne stopy znechutenia, či pohŕdania, pokračoval.

"Včera som sa po hodine napil Eufórie, aby... Aby som nabral odvahu ti konečne napísať," Harrymu pri tých slovách vystrelilo obočie až niekam do výšin, "ale namiesto toho som po hodine stretol Blaisa a v tej povznesenej nálade som ho pozval večer von. U troch metiel ešte vo mne doznievali dozvuky elixíru, a neuvedomoval som si, že moje uvoľnené správanie môže pôsobiť úplne inak ako som to v skutočnosti cítil. A zrejme tam vtedy musel byť nejaký fotograf, keď sme na druhý deň boli zase na bulvárnej stránke," dokončil svoje vysvetľovanie nervózny Draco.

Harry chvíľu sedel mlčky, premýšľajúc o tom, čo mu blondiak práve povedal. Ak hovoril pravdu, ešte nič nie je stratené.

"Je to pravda? Naozaj si mi chcel napísať?"

"Áno," slabo sa usmial Draco. "Len som sa už k tomu nedostal," zahanbene sklonil hlavu.

"Prečo si sa neozval skôr?"

"Mal som strach," priznal Slizolinčan úprimne.

"Strach? Z čoho?" V Harryho očiach sa zračilo prekvapenie a zmätenie.

"Z toho, že neviem, čo ti napísať. Že ma pošleš do riti. Vtedy na ministerstve... Bál som sa, že si to vysvetlíš inak, že ťa už nechcem vidieť. Mám pravdu?" 

Harry slabo prikývol. "Prepáč, vyzeralo to tak. Ledva si so mnou prehodil pár slov a ušiel si. Akoby si nechcel so mnou strácať čas."

"Je mi to ľúto," smutne sa usmial Draco. "Ale musel som urýchlene utekať za ministrom. Netušil som prečo ma volal, ale vraj mám pohnúť kostrou. V ten deň vyzeral dosť nervózny. Až tam som sa dozvedel, že išlo o toto," kývol rukami okolo seba. "A musel som sa okamžite ísť zbaliť a premiestniť sa sem. Vážne som nechcel tak narýchlo ujsť," dokončil svoje rozprávanie.

Kameň, ktorý v tej chvíli padol Harrymu zo srdca, museli počuť až v Londýne. Nadýchol sa a položil otázku, ktorá ho zaujímala najviac. Hoci mu ju Draco už viac-menej zodpovedal, musel sa uistiť.

"A naozaj si so Zabinim nič nemal?"

"Za posledné tri roky nie."

"Draco," šepol Harry a cítil v očiach slzy. "Takže mám ešte šancu, že...?"

"Že by sme mohli byť spolu? Ty sa ešte pýtaš?"

............................................................

Prečo sa vždy musím odkloniť od pôvodného plánu a vymyslieť si milión ďalších zápletiek? 😂 Zakážte mi niekto písať 😂

No ale už sa to medzi chlapcami začína vyjasnievať, čo myslíte, dospejú už konečne k nejakému tomu drarry momentu?

Krásnu a pohodovú nedeľu vám prajem 😘

Mary ❤️

PS: v noci niektorým z vás prišlo upozornenie na venovanie kapitoly. Neľakajte sa, ide o tie staršie, ktoré som pridávala z mobilu a venovanie ste mali v rámci označenia. Teraz to dávam do poriadku na notebooku :-)