Po dlhých minútach hypnotizovania brány pred sebou konečne precitol. Vydesene a šokovane premýšľal, ako je možné, že sa premiestnil práve na to miesto. Pochopil by čokoľvek - Grimauldove námestie, kde koniec koncov býval, Rona a Hermionu, Weasleyovcov, Nevilla...

Ale Rokfort? Na čo, pre Merlina, myslel, keď sa premiestňoval?

Na Draca, ozval sa mu v hlave tichý hlások, ktorý sa snažil ignorovať. Nebude naňho myslieť.

"Čo mám ako teraz robiť?" vykríkol  do ticha noci a frustrovane si prehrabol čierne strapaté vlasy.

Choď za ním, opäť prehovoril hlas v jeho hlave.

To nie je dobrý nápad, ozval sa druhý, oveľa silnejší a dôraznejší.

Keď už si tu, bola by škoda to nevyužiť," dráždil ho prvý hlas, ktorý už nebolo možné ignorovať.

Si opitý a je noc. Choď domov. Aj zajtra je deň.

Neozýva sa ti... Musíš mu k tomu pomôcť.

Asi má na to dôvod...

"A dosť!" skríkol, keď hlasy v jeho hlave silneli a začínali byť neznesiteľné.

Proti svojej vôli, ako vo sne, odlepil nohy od zeme, aby prekonal aj tých pár posledných krokov.

Vedel, že brána ho sama od seba nepustí a horúčkovito rozmýšľal, ako to vymyslieť, aby nemusel volať nikoho z hradu. Nebola síce ešte úplná noc, ale predsa len, bolo už po večierke, a každý normálny obyvateľ hradu bol buď v posteli, alebo sa k tomu aspoň približoval. Len on, idiot, ktorý si zrejme prepil aj poslednú mozgovú bunku, si myslí, že si teraz veselo nakráča za Dracom a... A čo ďalej? Čo od toho vlastne očakáva?

V tej chvíli akoby dostal facku a vytriezvel. Všetka odvaha bola odrazu preč. Pochopil, o akú blbosť sa celý čas snažil a rozhodol sa z toho vycúvať skôr, než bude neskoro.

No vo chvíli, ako sa chcel odmiestniť domov, aby sa mohol vyspať a na druhý deň sa na všetko pozrieť s triezvou mysľou, brána sa s hlasným vrzgotom sama otvorila.

"Čo to, pre Merlina?" prekvapene mrmlal, hľadiac na otvorenú bránu. Ešte sa nestretol s prípadom, že by ochrany hradu vpustili nejakého návštevníka len tak, bez kontroly. Vždy musel prísť niekto, kto ho pustil dnu.

Obzeral sa, no nikde nevidel nikoho, kto by bol za to zodpovedný. Na okolí nebolo živej duše.

"Ako je to možné?" vyslovil svoju otázku nahlas a namiesto toho, aby sa pohol, odlepil nohy od zeme, len šokovane hľadel na otvorenú bránu.

"No tak, pán Potter, nestojte tam ako zasiahnutý Petrificom," ozval sa odkiaľsi hlas profesorky McGonagallovej, pri ktorom ho myklo. Čo myklo, skoro dostal infarkt. "Neviem síce, čo tu takto neskoro chcete, ale poďte dnu, lebo o chvíľu detekčné kúzla zobudia celý hrad. A chcete všetkým vysvetľovať, čo tu takto neskoro robíte?"

"Eh, nie, pre-prepáčte," zahanbene vykoktal a vošiel dnu. Len čo prešiel cez magickú hranicu, brána sa za ním opäť sama zavrela.

"Tak, a už niet cesty späť," uvedomil si, keď kráčal smerom k hradu. Už nemôže cúvnuť.

"Vzchop sa, Potter, o nič nejde," nahováral si, keď sa so srdcom, bijúcim niekde v krku, približoval k objektu svojho záujmu. Cítil sa ako neskúsený školák pred prvým rande. "Len sa porozprávate. Nič viac."

Vedel, že klame sám seba, že je v tom oveľa viac, ale zvláštnym spôsobom ho to upokojovalo.

Pôjde za Dracom. Povie mu všetko. Ako sa cítil, keď od neho tak náhle ušiel, aké mal výčitky, že si vtedy nedal pozor na jazyk. Ospravedlní sa mu a povie mu o svojich citoch. Ak mu dá Draco ešte šancu, už to nepokazí.

***

"Ďakujem, Draco za príjemný večer, ale budem musieť ísť. Je neskoro a ja som už unavený," usmial sa tmavovlasý kúzelník a vstal z pohodlného kresla. Odložil prázdny štamperlík a kamarátsky blondiaka objal.

"Som rád, že si sa stavil, Blaise," potľapkal ho Draco po pleci. "Bola s tebou sranda a prišiel som na iné myšlienky," nahodil svoj typický malfoyovský úškľabok. A na chvíľu ma neprenasledovali smutné smaragdy.

"Rád som pomohol," teatrálne sa uklonil Zabini. "Pokojne sa ozvi aj o druhej ráno, ak ti bude smutno. Vieš dobre, že ťa vždy rád uteším," uškrnul sa, a akoby nechtiac, chytil Draca za zadok. Ten len zaťal zuby a snažil sa nedať najavo, že mu to nie je nejako extra príjemné. Že to nie sú Zabiniho ruky, ktoré chce na svojom tele cítiť. Nestál však o vypočúvanie, čo sa deje, či niekoho má a merlinvie čo by mu ešte napadlo.

"Porozmýšľam o tvojej ponuke," neúprimne sa usmial a vyprevadil Blaisa k dverám.

Pri odchode, prv, než si to stihol Draco uvedomiť, či tomu nejako zabrániť, ho Blaise objal a pobozkal. Na líce, zaželajúc mu dobrú noc.

Blondiak len nechápavo hľadel za odchádzajúcim kamarátom. Keď sa konečne odlepil od dverí, že zavrie, pohľad mu padol na postavu stojacu v šere neďalekého výklenka, hladiac na celú scénu so slzami v očiach.

"No do riti," hlesol Draco, keď sa Harry rozbehol preč. Vedel, že je zle. Určite to všetko videl. Po tom, čo zase Rita popísala v Prorokovi, to naňho muselo mať zničujúci účinok. Neváhal a rozbehol sa za ním.

"Harry, počkaj, vysvetlím ti to. Nie je to tak ako to vyzerá!"

.............................................

Prajem pekný večer 😉

Neviem ako vy, ale ja sa celkom bavím. Pôvodne som váhala, či Harry naozaj príde do hradu, alebo nie, ale nakoniec som si povedala, že nejaké komplikácie navyše neuškodia 😉

Čo myslíte, nechá si Harry vysvetliť toto nedorozumenie? A pohne sa už v drarry vzťahu niečo? Možno by už bolo načase, či...? 😉😛

Prajem krásny večer a užívajte prázdniny 😘

Mary ❤️