„Č-čo tu robíš, Malfoy?“ koktal Harry a snažil sa tváriť pokojne, ale bolo to sakra ťažké, keď v jeho kuchyni stál Draco Malfoy, posledný človek, ktorého by u seba doma čakal. Predstava, že by Malfoy prišiel dobrovoľne k nemu, Harrymu Potterovi, bola komická, ba priam nereálna a absurdná. A predsa tu bol a spôsobil v Harryho živote totálny zmätok.

Ako vždy bezchybne upravený, s typickým arogantným výrazom. Mal na sebe vypasované čierne nohavice a pod habitom bielu košeľu, ktorá zvýrazňovala jeho dokonalú postavu. Vlasy, inokedy ulízané a vyčesané dohora, mal tento raz akoby neupravené, v miernom rozcuchu. Harry z neho nedokázal spustiť oči.

„Čau, Potter. Čakal som milšie privítanie, ale nevadí,“ mykol Draco plecom a pokračoval. „Prišiel som ti robiť spoločnosť, aby si Nový rok neprivítal sám,“ ukázal na fľašu šampanského v ruke a položil ju na stôl. „Ale pokiaľ nechceš, môžem odísť,“ otočil sa na odchod.

„Nie, počkaj,“ zastavil ho Harry a vytreštil oči, na čo sa blondiak zatváril malfoyovsky samoľúbo.

„Niekto na teba vrhol Imperius, Malfoy?“ Absolútne nerozumel Dracovej prítomnosti v jeho dome. Celé roky sa neznášali, robili si napriek, a teraz si Pán Dokonalý len tak nakráča k nemu domov a tvári sa, ako by tam naozaj doma bol?

Čo sa už svet načisto zbláznil? Je síce pravda, že od vojny sa ich vzťahy zmenili a výrazne zlepšili a keď na seba náhodou narazili - čo sa pri ich práci na ministerstve stávalo v poslednom čase pravidlom, až Harry nadobudol pocit, že to už nie je náhoda - už po sebe nemetali kliatby ako kedysi, ale rozhodne sa nedalo hovoriť o kamarátstve. Tak čo, pre Merlina, robil odrazu uňho doma?

„Nie,“ uškrnul sa Draco, ktorého Harryho šokovaný výraz skutočne bavil. „Neuveríš, ale prišiel som úplne dobrovoľne.“

To ako vážne? Draco Malfoy a prísť len tak do domu, ktorý bytostne neznáša, za človekom, ktorým pohŕda?

„Tak si sa potom vážne zbláznil,“ sucho skonštatoval Harry, no ani sa nepohol. Nemal by ho radšej vyhodiť, kým vyvedie nejakú hlúposť?

„To je možné,“ súhlasil Draco a pristúpil bližšie k Harrymu. Ten urobil inštinktívne krok dozadu. Nebál sa ho, len sa ho zmocnil zvláštny, dosiaľ neznámy pocit.

Hoci si to nechcel pripustiť a nahlas by to nepriznal ani pod Cruciatom, z blondiakovej blízkosti sa mu rozbúchalo srdce a zatočila hlava. Uvedomoval si, že Draco je príťažlivý, sexi mladý muž, ktorý...? Moment... Čože? Toto si vážne myslíš, Harry?Spamätaj sa!

„Ty sa ma bojíš, Potter,“ konštatoval Draco, ktorému neušiel Harryho neúmyselný pohyb.

„N-nie. Mal by som sa?“

„Tak prečo ma nepozveš ďalej?“ odpovedal blondiak protiotázkou.

„Och, jasné, ja... Prepáč, neuvedomil som si že... No poď,“ chaoticky mlel jedno cez druhé. Až teraz si uvedomil, že celý čas obaja stáli v kuchyni. Zaviedol Draca do obývačky, posadil ho na pohovku a pričaroval ešte jeden pohárik.

„Na čo pijeme?“ opýtal sa, keď podával blondiakovi jeho štamperlík.

„Hm...Na nás?“ opáčil Draco.

Harry vyvalil oči a zalapal po dychu, ale nenamietal. „Tak na nás,“ súhlasil a prevrátil do seba ohnivú tekutinu zlatistej farby. Keď odkladal prázdny pohárik, jeho ruka sa nechtiac stretla s Dracovou a ich prsty sa o seba jemne obtreli. Okamžite sa mu telom rozlial príjemný pocit a nepochopiteľná túžba chytiť Draca za ruku. Pritúliť sa k nemu a viac sa ho nepustiť.

„Asi by som mal prestať piť, už mám asi dosť, keď ma priťahuje Draco,“ mrmlal si sám pre seba, prekvapený myšlienkami a túžbami, ktoré sa ho zmocňovali. To nie je možné, aby Malfoya považoval za príťažlivého a sexi.

„Čo prosím? Nerozumel som ti,“ zmätene sa opýtal blondiak a Harry si až vtedy uvedomil, že to, čo považoval za svoje myšlienky, vlastne povedal nahlas. Zbledol, očervenel, sklopil pohľad a hľadel na svoje ruky.

„Ja, nič... Len som sa... zamyslel.“

„Tak to muselo byť niečo veľmi silné, keď si pri tom spomenul aj moje meno,“ uškrnul sa druhý chlapec a Harry len zalapal po dychu.

„Oh, Merlin, nie,“ zaúpel a zovrel si tvár do dlaní. Už sa neodvažoval naňho pozrieť. Na jednej strane ho mal chuť poslať preč, no na druhej strane vedel, že ak by to urobil, tak by to bola najväčšia chyba jeho života.

„Harry, pozri sa na mňa,“ ozval sa neďaleko hlas, pri ktorom Harry šokovane zalapal po dychu a striaslo ho.

On ho oslovil menom? A neznelo to ani trochu výsmešne? Svet sa vážne musel zblázniť. V bruchu sa mu usídlil roj malých motýľov, no odhodlane zakrútil hlavou. Na Draca sa nepozrie. Nie. Lebo ak to urobí, to bude jeho koniec. Už nemohol dlhšie sám seba klamať. Áno, priťahuje ho Draco Malfoy. To, čo si odmietal priznať nejaký ten mesiac, ho teraz zasiahlo celou svojou silou. Na jednej strane bol z toho zistenia vydesený, no na druhej sa mu istým spôsobom uľavilo. Ale tú radosť, aby ho mohol neskôr pre jeho slabosť ponížiť, mu nedopraje. Malfoy sa to nesmie v žiadnom prípade dozvedieť.

Draco si vzdychol, posunul sa bližšie k Harrymu, až sa ho takmer dotýkal stehnami a opatrne mu zložil ruky dole. Harry okamžite zavrel oči, rozhodnutý nepodľahnúť, no keď sa Draco svojou rukou jemne dotkol jeho líca, šokovane vydýchol a vyplašene naňho pozrel. V momente ako to urobil a ich pohľady sa stretli, vedel, že je stratený. Jeho odhodlanie je v háji. Zelená sa vpila do sivej, a mal pocit, že sa v Dracovom pohľade utopí. Snažil sa držať, nepodľahnúť, no začínal pociťovať účinky vypitého alkoholu a jeho ovládanie bolo na bode mrazu.

Draco videl v Harryho očiach ten boj samého so sebou, s vlastnými citmi a hoci si sám nebol ešte pred zhruba hodinou istý, či návšteva čiernovlasého kúzelníka je dobrý nápad, teraz vedel, že nič lepšie urobiť nemohol.

Harryho správanie ho presviedčalo o tom, že to, čo vyčítal z jeho pohľadu pri stretnutiach na chodbách ministerstva mágie, nie je len preludom jeho bujnej fantázie. Že hoci si to Harry odmietal priznať, necítil už voči nemu len nenávisť. Ďakoval Merlinovi za tie spočiatku náhodné stretnutia, ktoré neskôr prerástli takmer do prenasledovania mladého aurora. Presne vedel, kedy Harry prichádza do práce, kedy opúšťa svoju kanceláriu kvôli povinnostiam v teréne, či kedy chodí na obedňajšiu pauzu. A čoraz častejšie sa potom „náhodne“ motal v jeho blízkosti. Sám nevedel, kedy uňho nastal ten zlom a prestal k Harrymu pociťovať nenávisť či pohŕdanie a začal sa naňho pozerať inými očami. No už nejaký čas uplynul od uvedomenia si, že Harry Potter je vlastne celkom príťažlivý.

Stratený vo svojich myšlienkach ani nepostrehol, že Harry prekonal aj tú minimálnu, sotva pár centimetrovú hranicu medzi nimi. Precitol len v momente, ako ho Harry chytil za ruku a preplietol si s ním prsty.

„Ja to už dlhšie nevydržím, Draco,“ zašepkal a svojho spoločníka objal. V momente, ako sa k nemu pritúlil, pocítil absolútne uvoľnenie. To, že sa Draco okamžite neodtiahol, považoval za dobré znamenie. No keď si ho blondiak pritiahol do ešte tesnejšieho objatia, Harry ani nedýchal. To bolo tak... intenzívne. Srdce mu išlo vyskočiť z hrude, ťažko lapal dych, a následné Dracove slová mu úplne vzali vietor z plachiet.

„Ani ja, Harry,“ zašepkal a bez akýchkoľvek zábran zaboril tvár do Harryho vlasov. Harryho srdce urobilo obrovské salto a keby mohlo, vyskočilo by mu z hrude.

Ani jeden z chlapcov netušil ako dlho takto v objatí zotrvali a stratení vo svojich myšlienkach si užívali prítomnosť toho druhého, do reality ich vrátili až zvonku prichádzajúce dunivé zvuky muklovských ohňostrojov.

„Polnoc sa blíži,“ zamrmlal Harry a neochotne sa od Draca odtiahol, aby z kuchyne priniesol šampanské a poháre. Stihol to len tak-tak. Keď si vzájomne pripíjali novoročným prípitkom, hodiny na mestskej veži práve odbíjali polnoc.

„Šťastný nový rok!" zapriali si vzájomne dvaja mladí kúzelníci tesne pred tým, ako sa ich pery prvýkrát spojili. V bozku, ktorý značil nádej nového začiatku, i prísľub niečoho nového, dobrodružného.