"Zoznam prísad a presný postup varenia nájdete na strane štyridsaťpäť. Otvorte si učebnice, pripravte si všetko potrebné a pustite sa do práce," zaznel posledný pokyn a čoskoro v učebni elixírov zavládol čulý ruch. Ozývalo sa šušťanie stránok Elixírov pre pokročilých, študenti hromadne opúšťali svoje miesta, čakajúci v rade pri skrini so zásobami. Ozýval sa buchot vyťahovania kotlíkov, váh, či iných nevyhnutných pomôcok na výrobu elixírov.

Keď sa ruch utíšil a šiestaci opäť zaujali svoje miesta, Draco sa rozhliadol po triede.

Pozorne sledoval počínanie svojich študentov, ako si v najväčšej tichosti, zahĺbení do práce, pripravujú suroviny potrebné na elixír na vyvolanie eufórie.

Musel byť v strehu, pripravený okamžite zasiahnuť, ak by to bolo nutné. Vďaka Jacobovej nedávnej šikovnosti však už vedel, že reflexy mal vytrénované dostatočne a veril, že v prípade potreby stihne zasiahnuť skôr, než sa opäť niekto rozhodne vyhodiť učebňu do vzduchu. Ešte bude musieť zistiť, kto bol ten šťastlivec, čo dostal Slughorna k Mungovi a pár študentov do nemocničného krídla.

V triede vládlo absolútne ticho, prerušované iba občasnými zvukmi krájania a rezania, mumlania kúziel, či bublania elixírov v kotlíkoch.

Bol vo svojom živle. Toto miloval od malička. Sklonený nad Severusovým kotlíkom, fascinovane sa prizerajúci ako jednotlivé prísady spolu reagujú a elixír mení svoju farbu. A neustále sa vypytujúci, lebo už ako dieťa chcel vedieť viac. A keď prišiel na Rokfort, elixíry sa okamžite stali jeho najobľúbenejším predmetom. Ako inak.

Odrazu ho prepadli spomienky. Ako sa Eufóriu v šiestom ročníku rozhodol pripraviť Potter na hodine, na ktorej boli vďaka skúškam z premiestňovania iba traja. On, Potter a Ernie MacMillan. Neskutočne naňho vtedy žiarlil, že ho, tak ako po celý ten rok, pred Slughornom zatieňoval. Zúril. Dovtedy bol predsa on tou hviezdou. Ako je teda možné, že Potter, totálne nemehlo na elixíry, odrazu tak hviezdil? Keď neskôr vďaka vyvolenému takmer prišiel o život a Snape odhalil tajomstvo jeho neuveriteľného úspechu, bolo preňho zadosťučinením, že išlo takpovediac o podvod z Potterovej strany. On si svoje úspechy vydrel sám.

Pohľad mu spočinul na jeho "známom", študentovi, vďaka ktorému jeho príchod na Rokfort už nemohol byť menej nápadný.

Michael Kneen pracoval so sklonenou hlavou, no vo chvíľach, keď sa ich pohľady vzájomne stretli, mohol v modrých očiach vidieť otvorenú nenávisť a pohŕdanie.

Hoci bol na takéto prejavy opovrhovania už zvyknutý, nemohol povedať, že by ho to netrápilo, veď Kneen ho vôbec nepoznal. Ten idiot ho súdil len podľa toho, čo o ňom čítal či počul. Koniec koncov, ako všetci, čo ho mali zaškatuľkovaného ako bývalého smrťožrúta. Hoci sa snažil navonok tváriť, že mu je to jedno, bolelo to.

Našťastie, Chrabromilčan si od toho incidentu otvorene k nemu už nič nedovolil, no prepaľoval ho nenávistnými pohľadmi zakaždým, keď si myslel, že sa Draco nedíva. Študentov odpor voči nemu bol hmatateľný, a Draco nebol jediný, kto ho cítil. Bolo len otázkou času, kedy to bude všeobecne známe. A pritom tomu chlapcovi nič neurobil, len si dovolil prísť učiť.

Tak veľmi mu to pripomínalo tichú vojnu medzi Severusom a Potterom za jeho školských čias. Tí dvaja si tiež nesadli od prvej chvíle. A hoci doteraz netušil skutočný dôvod Severusovej nenávisti voči Harrymu, tušil, že počas záverečného boja sa medzi nimi muselo niečo zmeniť, keď Potter ešte dva roky po vojne bojoval za očistenie mena jeho kmotra.

Harry... Prečo sa jeho myšlienky neustále točia okolo toho čiernovlasého chlapca s jazvou v tvare blesku?

Bol si vedomý toho, že mu akýmsi zázračným spôsobom prevrátil život hore nohami, ale prečo sa teda doteraz neprinútil k tomu, aby mu napísal? Už tu bol takmer týždeň a neustále tú správu pre Harryho odkladal. Jednoducho nevedel, čo mu má napísať. A možno sa aj trošku  bál.

Uvedomoval si, že Harry musí byť zmätený. Zrejme si myslí, že sa mu vyhýba schválne. Zvlášť po tom, čo o jeho pôsobení písal aj Prorok. Aspoň on by si teda myslel, že taký odchod bez jediného slova vysvetlenia musel znamenať iba jediné. Že s ním už nič nechce mať.

Ale čo mu má, pre Merlina, napísať? Prečo je také ťažké vymyslieť zopár riadkov?

"Pán profesor?" ozval sa slizký hlas zo zadnej lavice, pričom to druhé slovo doslova opovržlivo vypľul, a prerušil tak jeho zmätené myšlienky.

"Áno, pán Kneen?" nasadil svoju kamennú masku, keď k nemu pomaly otáčal tvár.

"Pán profesor, čo je pravda na tom, že vy a... profesor Zabini ste bývalí milenci?"

"Prosím?" V Dracovi by sa krvi nedorezal. V hlave mu začalo hučať. Odkiaľ to, kurva, vie?

"Takú nehoráznu blbosť ste vzali kde?" chladne sa zasmial, snažiac sa nedať najavo žiadnu emóciu, hoci vnútri to v ňom vrelo. Ak to vie Kneen, tak...

"Písalo sa v Prorokovi," drzo sa uškrnul Kneen. "Vraj ste toto miesto prijali iba kvôli nemu."

Ako mi to mohlo uniknúť? vydesil sa, no v tom momente mu to začalo dochádzať. Len jedinú rubriku v Prorokovi nečítal.

"Skeeterová?" odtušil a srdce v hrudi mu bilo na poplach. Samoľúby úsmev na šiestakovej tvári bol preňho dostatočnou odpoveďou.

"Tak v tom prípade by ste mali prestať veriť hlúpostiam, ktoré tá šialená ženská píše a radšej sa venovať príprave eufórie. Ostáva vám," vytiahol prútik a vykúzlil Tempus, "presne dvadsať minút," chladne upozornil svojho študenta, ktorý sa po jeho slovách s pretočením oči a drzým úškľabkom vrátil k svojmu kotlíku.

A kurva. Som v riti, preháňalo sa Dracovi hlavou. Keby  mohol, otrieskal by si ju o svoj pracovný stôl. Ale v triede plnej študentov to nebolo možné. Musel to vydržať a ustáť to s nečitateľnou maskou na tvári. Radšej ani nechcel vedieť, čo za špinu naňho Skeeterová nakydala. Netušil ako to tá bosorka robila, že bola zakaždým o krok vpred a dostala sa k informáciám, o ktorých nikto iný nemal ani tušenia. Veď aj medzi ním a Zabinim bol iba krátky románik, nič viac, ktorý sa skončil, keď sa Blaise dostal na Rokfort a jeho poslal Shacklebolt do čerta, odvolávajúc sa na jeho podmienku.

No jedným si bol takmer istý. Toto keď sa dostane k Harrymu, tak uňho definitívne skončil.

Musí dnes po večeri niečo zosmoliť, inak vážne riskuje, že svoju šancu na získanie Harryho premrhá.

.........................................

Ja neverím, tisíc slov! Dúfam, že si to vážite a patrične to oceníte 😉

Inak, mám na vás prosbu, či skôr otázku. Začala som kapitoly nazývať aj menom, ale stále nie som rozhodnutá, či v tom pokračovať, alebo ostať iba pri číslovaní, ako tomu bolo doteraz. Čo si o tom myslíte vy?

A všimli ste si? Novoročné prekvapenie má nový cover! Páči sa vám? Ja som z neho úplne nadšená 😍 Ešte raz ďakujem skvelej a talentovanej Gipi155 za túto dokonalú obálku.

No, dosť bolo mojich kecov. Prajem vám krásne nedeľné popoludnie, užite si ešte posledné hodiny víkendu a zajtra úspešný štart do školského/pracovného týždňa.

Mary ❤️