„Rozumiem, pane. Dovidenia," s kamennou tvárou a úctivým úklonom opustil Draco Malfoy kanceláriu ministra mágie. Podľa daných inštrukcií sa presunul do vstupnej haly, odkiaľ sa jedným z mnohých kozubov, určených na prepravu pracovníkov ministerstva, odletaxoval priamo domov.

Keď sa ocitol v pohodlí svojej obývačky, ďaleko od zvedavých uší, konečne mohol popustiť uzdu svojim, doteraz hlboko ukrývaným emóciám. Pred Shacklebotom nemohol dať najavo, ako ho jeho požiadavka rozhodila. Že to bolo to posledné, o čo teraz stál.

Hoci o práci profesora elixírov sníval už dlhšie - a pravdou bolo, že sa oň už pred pár rokmi usiloval - doteraz mu to nebolo umožnené. Dobre vedel prečo, a po čase sa s tým zmieril a prijal fakt, že jeho miesto bude navždy dole, v laboratóriách, ako jeden z výrobcov elixírov.

Napriek tomu ho ministrova požiadavka zaskočila. Nešlo ani tak o to, že by ho šokovala skutočnosť, že oslovil práve jeho. Bol si vedomý svojich kvalít. Nebyť jeho smrťožrútskej minulosti a rodinného zázemia, jeho život by teraz vyzeral úplne inak.

Išlo o niečo úplne iné. Dalo by sa povedať, že ho minister postavil pred hotovú vec. Zbalíš sa a pôjdeš. Nepripúšťajú sa žiadne námietky. Nemáš na výber. Zrejme o tom, že túžil učiť na Rokforte, vedelo viac ľudí ako si myslel a tak naozaj nemal na výber. Ak by odmietol, podobnú ponuku by viac nemusel dostať.

Na jednej strane sa tešil, veď toto predsa chcel. No zároveň vedel, že týmto sa jeho šance na nápravu nedorozumenia s Potterom rapídne znížili. Ak teraz zmizne bez toho, aby mu o tom dal vedieť, bude si Harry myslieť, že sa mu vyhýba schválne. Ale ak mu sám od seba napíše, že musel náhle na mesiac odcestovať, bude to maximálne divné. Čo má teda robiť?

„Do riti! To si Slughorn nevedel pre svoj pobyt u Munga vybrať lepší čas? Kurva!" zúril, zatiaľ čo si kúzlami privolával potrebné veci a následne ich balil do veľkého kufra. Keď si uvedomil, že v práci netušia, čo sa deje a musí im byť podozrivé, že sa dlho nevracia, v rýchlosti poslal sovu so stručným odkazom, aby ho najbližší mesiac nečakali a pridal pokyny na dokončenie začatých elixírov. Na viac nemal čas. Musel si pohnúť kostrou, ak mal stihnúť prísť do hradu ešte pred večerou. No čo, Potterovi sa keď tak, ozve neskôr.

Keď bol konečne zbalený a pripravený vyraziť, s hlbokým povzdychom skontroloval a kúzlami zabezpečil dom a odmiestnil sa priamo pred rokfortskú bránu.

Kráčal hradnými pozemkami, chodníkom smerujúcim ku škole, tak ako kedysi a jeho srdce horelo radosťou i nervozitou. Vracia sa. Po piatich rokoch, keď už ani nedúfal, sa vracia tam, kde sa aspoň posledné roky svojho štúdia cítil celkom fajn. Hlavou mu vírili rôzne spomienky na študentské roky, na jeho rivalitu s Harrym, na to, ako ho často zámerne provokoval len preto, aby ho videl nahnevaného, pretože už vtedy, keď bol čiernovlások od zlosti celý bez seba, mu prišiel príťažlivý. Vedel, že Potter je preňho zakázané ovocie, tak ho mohol tajne obdivovať aspoň takto, tváriac sa, že ho nenávidí. To sa predsa od neho očakávalo.

Keď mal hrad na dosah, usmial sa. Konečne bol tam, kde chcel.

To, že jeho príchod vzbudí rozruch, očakával, ale aby ho niekoľko študentov doslova odmietlo pustiť do Veľkej siene, nečakal ani vo sne.

„Ty všivavý smrťožrút, ako si sa sem opovážil vôbec prísť?" zrúkol naňho hneď po príchode vysoký, statný Chrabromilčan, s dlhými blond vlasmi a modrými očami a zatarasil mu cestu. Oči mu horeli neskrývanou nenávisťou. Potter sa proti nemu mohol schovať.„Nestačí ti, že vďaka tebe a tvojej podarenej parte zomrela polovica mojej rodiny?"

Pretočil očami a chcel mu odvrknúť niečo štipľavé, keď sa za jeho chrbtom ozval známy hlas.

„Pán Kneen," ozvala sa rázne profesorka McGonnagalová. „Nechajte, láskavo, pána Malfoya prejsť do Veľkej siene. A za vaše nevhodné správanie voči učiteľovi strhávam Chrabromilu dvadsať bodov."

„Č-čo? O-on?" koktal zmätený študent a pohľadom preskakoval z Draca na McGonagallovú, snažiac sa nájsť znak toho, išlo len o zlý vtip. „Ona učiteľ? To ako fakt?" To snáď nie je možné, pomyslel si. To fakt nemalo ministerstvo lepšiu náhradu?

„Presne tak, a teraz sa láskavo odoberte na svoje miesto, pán Kneen, alebo opustite Veľkú sieň. V opačnom prípade, vyvodím z vašej neposlušnosti dôsledky."

Chlapec sklopil uši a s červenými lícami zamrmlal niečo, čo malo byť asi ospravedlnením a už ho nebolo.

Draco sa musel uškrnúť. Toto mu bude po návrate do Londýna chýbať.

.........

Dnes trochu kratšie, ale posledný týždeň som úplne nepoužiteľná. Buď nemám na písanie čas, alebo keď mám čas aj podmienky, postrádam chuť a nápady.

Navyše som sa zapojila do tej tridsať dňovej výzvy, a tá ma svojim spôsobom tiež dosť vyčerpáva. Dnes, napríklad, to asi nedám. I keď... Do polnoci ešte času dosť 😛

Prajem krásny nedeľný večer 😘

Mary ❤