„Potter?"prekvapene zamrkal, keď sa ich oči stretli. Ich tváre boli tak blízko. „Čo tu robíš?"

Harry naprázdno preglgol a odolával nutkaniu odvrátiť tvár. Srdce mu búšilo až niekde v hrdle a opäť sa cítil ako malý, neskúsený školák. Ruky sa mu chveli tak, že v nich ledva udržal papiere, ktoré pred chvíľou spolu s Dracom pozbierali. Pohľad do sivých očí ho privádzal do šialenstva a spôsoboval, že sa v jeho hlave rodili najrôznejšie bláznivé predstavy. Hlavnú úlohu v nich, ako inak, zohrával práve blonďatý aristokrat. Odrazu ho popadla neodolateľná chuť vziať nohy na plecia a vrátiť sa do pohodlia svojej kancelárie. Ale ako teraz mohol ujsť? Išiel predsa predovšetkým za ním. Prečo ho teda tá zrážka tak vyviedla z miery? Zhlboka sa nadýchol a dúfal, že keď už nespolupracuje jeho telo. nezradí ho aspoň hlas.

„J - ja...Prišiel som doplniť e - elixíry, hlavne Veritaserum a -" koktal,kým ho Draco neprerušil.

„Veritaserum ešte nie je, bohužiaľ, hotové. Budeš musieť počkať. Ale s inými elixírmi by nemal byť problém, Po-Harry, ja... Je mi ľúto, ale nemôžem sa ti venovať, musím utekať za ministrom, vraj je to súrne, Vybaví ťa Peers alebo Lawrence," pozrel Malfoy ospravedlňujúco na Harryho.

Nikdy tak nepreklínal ministra, že si ho dal pre niečo zavolať, ako práve teraz. Nemohol desať minút počkať? Vážne to je také súrne, že to neznesie odklad? Teraz si bude Harry myslieť, že ho už nechce vidieť.

„Aha,"smutne hlesol čiernovlasý. „Tak ťa teda nebudem zdržovať. Maj sa."

Blondiak sa ledva stihol spamätať a už videl iba Harryho odchádzajúci chrbát.

„Do riti, toto som asi posral," zamrmlal si frustrovane popod nos a s nadávkami na hlavu ministra sa vybral spletitými chodbami ministerstva. Celú cestu mu neschádzal z očí nešťastný pohľad Harryho smaragdov. Cítil sa veľmi nepríjemne kvôli nezvratnému faktu, že už znovu v tak krátkom čase mal na svedomí jeho smútok práve on.

Keď prišiel pred dvere, na ktorých sa zlatým písmom vynímal nápis Kingsley Shacklebot, minister mágie, musel chvíľu postáť a upokojiť svoje splašené myšlienky. Až po niekoľkých minútach bol pripravený čeliť mužovi sediacemu v kancelárii. S povzdychom a obavami zaklopal.

Kým čakal na povolenie vojsť, modlil sa k Merlinovi, aby to nebol nijaký prusér, ten si teraz vážne nemohol dovoliť. Zároveň veril, že ho tam Kingsley nebude držať dlho. Musí predsa ešte dokončiť ten elixír.

„Dobrý deň, pán minister," úctivo sa uklonil po príchode a ostal stáť pri dverách. „Volali ste ma?"

„Áno, pán Malfoy, sadnite si," ukázal vysoký muž tmavej pleti na jedno z kresiel pre hostí. I napriek svojmu mladému veku vzbudzoval autoritu a rešpekt. Nie nadarmo sa stal doteraz najmladším ministrom v čarodejníckej histórii. „Musím s vami prebrať jednu dôležitú a neodkladnú záležitosť."

„O čo ide, pane?" preglgol Draco nervózne, nevediac, čo si o tom všetkom myslieť. O niekoľko rokov starší muž mal na tvári nepreniknuteľnú masku skrývajúcu akékoľvek emócie a on tak vôbec nevedel dešifrovať či to, čo s ním chce riešiť, bude preňho dobré, alebo naopak, nebude sa mu to vôbec páčiť. Hoci si nebol vedomý žiadneho prešľapu, nemohol si byť istý ničím. A obava, že nepôjde o nič príjemné, sa zvyšovala každou ďalšou sekundou, čo Shacklebot mlčal a prepaľoval ho prenikavým pohľadom hnedých očí.

„Doniesli sa ku mne isté reči," začal minister tajomne a Dracova rastúca hrča v krku sa zväčšovala rýchlosťou blesku. Asi má vážne problém...

Zatiaľ čo Draco Malfoy horel u ministra strachom a nedočkavosťou zo svojho osudu, Harry Potter sa smutne vracal naspäť na pracovisko. Jeho plán nevyšiel. Ron mal pravdu. Prečo ho len neposlúchol? Mohol si ušetriť ďalšie nevyhnutné sklamanie.

Nestál Malfoyovi ani za tých pár slov. Vraj „musím utekať za ministrom," to určite. Bolo mu všetko jasné. Malfoy ho nechcel vidieť. Nahneval sa na neho kvôli jeho úprimnosti. Je koniec.

Zrejme je na čase celý boj o Draca vzdať a zmieriť sa s tým, že oni dvaja k sebe jednoducho nepatria. Sú príliš rozdielni a nemohlo by im to spolu nikdy klapať. Potter a Malfoy. Čo si vlastne myslel?

Naštvaný sám na seba a svoju naivitu sa prirútil do kancelárie – po tom, čo elixíry odniesol do skladu – a bez slova si sadol za svoj pracovný stôl. Kúzlom si privolal tajnú zásobu ohnivej whisky a napil sa priamo z fľaše.

Ron Harryho počínanie sledoval s nechápavým výrazom v tvári, na ktorej sa zračilo zdesenie. Jeho kamarát musel byť v peknej kaši, keď pije počas pracovnej doby.

„Harry, si v poriadku?" opýtal sa s obavou o svojho kamaráta a kolegu.

„Nie. Som obyčajný naivný hlupák. Zase si mal raz pravdu."

.......................

Pobavene sa smejem na to, ako sa dokáže zvrtnúť jeden, spočiatku oddychový a nekomplikovaný príbeh. 😂 No, ale to by som ho nesmela písať ja, všakže? 😉

Snáď ste si kapitolku užili. Komentáre a votes potešia.

Prajem všetkým krásne nedeľné popoludnie.😘

Mary ❤