Keď sa Harry o niekoľko minút vrátil prezlečený do kuchyne, dlážka žiarila čistotou ako už dávno nie. Draco odviedol skvelú prácu a on mu bol za to vďačný, hoci sa bude pred ním cítiť dosť nepríjemne za to, v akej chvíli ho vymákol a že to musel napokon vyčistiť namiesto neho.

Keďže Draco tam už nebol, usudzoval, že sa predsa len presunul do obývačky. Zhlboka sa nadýchol, vydýchol, prehrabol si večne strapaté vlasy a s upokojením, že to zvládne, sa pobral za ním.

Pred dverami obývačky na chvíľu zaváhal a snažil sa upokojiť splašene bijúce srdce. Čo ak je to všetko naozaj len nejaká pasca, či žart, aby si Malfoy z neho mohol neskôr uťahovať? Opäť sa vrátili tie dotieravé myšlienky, a Harry vedel, že ak by pri tých dverách stál ešte chvíľu dlhšie, tak to nedopadne dobre. Preto sa ešte raz zhlboka nadýchol a vstúpil do obývačky.

Draco sedel na pohovke, pohľad upretý niekam do neznáma a zdalo sa, že Harryho príchod nepostrehol.

„Ahoj," nezmyselne ho pozdravil, lebo akosi nevedel čo iné povedať, a sadol si oproti nemu, na čo sa blondiak jemne strhol a precitol zo zamyslenia. Pozrel čiernovlasému do očí a Harry musel preglgnúť. Sivé oči ho zamyslene prebodávali pohľadom.

„Draco, ja... Ďakujem, že si to za mňa urobil. Máš to u mňa," zmohol sa po chvíli zírania do Malfoyovej tváre na slovo.

„Nehovor dvakrát," uškrnul sa Draco.

Harry sa nervózne zasmial, no nijako to nekomentoval. Bolo mu jasné, že Draco ako protislužbu za jeho láskavosť vymyslí niečo diabolské, hodné Malfoya. Nepredpokladal, že by mu len tak prešlo. Keď nič iné, nezabudne mu to pripomínať pri každej príležitosti.

„Dúfam, že si nejedol, pozývam ťa na večeru," hlesol čiernovlasý čarodejník po chvíľke mlčania, ktorý si až teraz zahanbene uvedomil, že mal Draca na to s najväčšou pravdepodobnosťou predtým upozorniť. Čo ak Draco doma jedol a teraz ho jednoducho odmietne?

Ja som ale idiot! nadával si, že jeho niekoľkohodinová námaha možno vyšla navnivoč.

„Bez obáv... Tak nejako som s tým počítal, takže nie," neodpustil si blondiak malú sarkastickú poznámku a postavil sa.

„Tak poď," šepol Harry a odviedol ho do jedálne, kde merlinvďaka stihol prestrieť ešte pred Malfoyovým príchodom.

„Posaď sa," ukázal na jednu zo stoličiek a gentlemansky ho usadil. „Víno nemám, snáď nevadí," ospravedlňujúco sa usmial. Preklínal sa za svoju neschopnosť, či skôr talent na priťahovanie problémov. Najprv tá kuchyňa, teraz víno. Prečo mu to skôr nenapadlo? Ešte že Draco doniesol tú fľašu ohnivej, inak by tento večer bez alkoholu na uvoľnenie neprežil.

„To je v poriadku, nepotrpím si naň," usmial sa Draco na značne nervózneho Harryho. „Tak si sadni aj ty, nech sa môžeme najesť."

„Jasné," usadil sa Harry, zrušil ohrievacie kúzlo na tanieroch a pozrel na blondiaka sediaceho oproti.

„Dobrú chuť," poprial mu nervózne a preglgol. „Dúfam, že ti bude chutiť. Dal som si na tom záležať."

„To si varil ty sám, Potter?" neveriacky vytreštil oči Draco a vidlička s prvým sústom zastala na polceste do úst. „Ty na to nemáš škriatkov?"

„Nie," šepol čiernovlasý. „Od smrti Kreatchera, ktorého som zdedil s týmto domom po smrti Siriusa, som žiadneho nemal," sklopil Harry pohľad a začal jesť. Chvíľu bolo ticho a Harry sa naivne domnieval, že tú tému Draco nechá tak. No jeho prianie nebolo vypočuté.

„A prečo?" nechápavo nadvihol obočie blondiak keď prežul prvé sústo.

Druhý chlapec si len vzdychol a pretočil očami a s tichým „Nepotrebujem ich," pokračoval v jedení.

Vďaka týmto slovám medzi  nimi spočiatku vládlo rozpačité ticho. Harry si až pridobre uvedomoval rozdiely medzi nimi. Draco, vyrastajúci v luxuse, obklopený škriatkami a posluhovačmi, ktorí sa o všetko postarali a dopriali mu všetko čo len chcel  a on pre to nemusel pohnúť ani prstom. A potom tu bol on, Harry Potter, sirota, ktorú príšerní príbuzní trpeli len preto, že museli, a ktorý si musel všetko tvrdo vydrieť a bez vlastného pričinenia nedostal takmer nič. Takýto vzťah, ak by to aj Malfoy myslel úprimne, nemá jednoducho budúcnosť. Dvaja rozdielnejší ľudia sa už nemohli stretnúť.

„Nad čím rozmýšľaš?" ozval sa odrazu Dracov hlas a Harry, stratený v myšlienkach, sa vyplašene strhol.

„Č-čo?" vydesene hľadel do sivých očí, ktoré ho prebodávali skrz naskrz.

„Pýtal som sa, nad čím premýšľaš," tento raz to bol blondiak, čo pretočil očami. „Prestal si jesť," poukázal Draco na zrejmú skutočnosť, že zatiaľ čo on už takmer dojedol, Harry mal na svojom tanieri ešte značnú časť večere.

„J-ja," koktal čiernovlasý, nevediac, ako z toho vykľučkovať, aby nemusel Dracovi priznať pravdu, že rozmýšľal nad nimi dvomi. „Že... že je čas na dezert," vyhŕkol prvú vec, čo mu napadla. To, že to bola blbosť, si uvedomil takmer okamžite. Veď si ešte nedojedol, ty idiot! Mal sto chutí poriadne sa prefackať.

„Ty si robil aj dezert?" uškrnul sa Draco. „Začínam nadobúdať pocit, či ma nechceš otráviť."

„Nie!" vykríkol. Okamžite si však uvedomil oduševnenosť svojej reakcie a zahanbil sa. Draco si teraz o ňom musí myslieť veci... Sklonil hlavu a takmer potichu dojedol svoju porciu.

„Donesiem ten dezert," zamumlal, keď pozbieral prázdne taniere a trielil do kuchyne.

Upokoj sa, Potter! opakoval si v duchu, keď sa oprel o linku a zhlboka dýchal. Nenechaj sa Malfoyom vyviesť z miery. Ukáž sa, že si silný. Porazil si Voldemorta, rozhodí ťa Malfoy?

Upokojený, párkrát mávol prútikom a dezert, klasické muklovské tiramisu, bol naservírovaný na dvoch dezertných tanieroch a o malú chvíľu sa ocitol na stole v jedálni.

„Wow," žasol Malfoy. „Vyzerá to dobre. Čo je to?"

„Ochutnaj a uvidíš," usmial sa Harry, potešený Dracovou reakciu. „Myslím, že ti to bude chutiť."

Draco si nabral na lyžičku kúsok dezertu, priložil si ju k ústam a oblizol. Okamžite sa mu lahodná chuť piškót, kávy a mascarpone ochuteného kvapkou rumu rozplynula na jazyku.

Harrymu pri pohľade na Malfoya, oblizujúceho lyžičku, vyschlo v ústach a zadrhol sa mu dych. Naprázdno preglgol a radšej od neho odvrátil zrak. Srdce mu bilo niekde v hrdle a on už definitívne vedel, že tento večer asi v zdraví neprežije.

„Mhhhh, je to výborné," rozplýval sa Draco a nabral si ďalšiu lyžičku. Než sa Harry nazdal, blondiak mal pred sebou prázdny tanier.

„Bolo to vážne skvelé," priznal. „Aj večera, aj dezert. Máš talent, Potter."

„Ďakujem," vďačne sa usmial Harry, poctený blondiakovou reakciou. Veril, že to myslel vážne a nemá potrebu si z neho v tomto smere strieľať. No to nič nemenilo na tom, že sa v jeho prítomnosti stále cítil nesvoj.

Jediným kúzlom odlevitoval špinavé taniere do drezu – umyje ich neskôr– a naberal odvahu na ďalší krok.

„Dáš si so mnou pohárik?" vypálil napokon na prekvapeného Draca. Hoci si dobre pamätal, ako to dopadlo naposledy, zároveň vedel, že bez kvapky alkoholu Dracovu prítomnosť v jeho dome nezvládne. Musí sa uvoľniť. Keď nekúpil víno, tak poslúži ohnivá whiskey čo doniesol Malfoy.

„Rád," usmial sa Draco a Harry si uľahčene vydýchol. „Ale pod jednou podmienkou," schladil blondiak vzápätí jeho radosť.

„Akou?"

„Povieš mi, prečo si ma pozval sem. Hanbíš sa za mňa?"

...............................

Neskutočne sa hanbím a ospravedlňujem, že mi to zase tak dlho trvalo... Asi nemá zmysel sľubovať nápravu, keďže je to stále o tom istom. Buď nie je na NP čas alebo chuť 😓

Napriek tomu... Pokúsim sa nájsť si v tom šialenstve zvanom práca viac času aj na NP, aby ste na svoju kapitolu nemuseli zakaždým čakať niekoľko týždňov.

Dúfam, že sa dnešná kapitolka páčila ❤

Prajem vám všetkým krásnu Veľkú noc, užite si prázdninovú pohodu, a zajtra to prežite v zdraví a suchu 😉 😛

Mary ❤😘