"Takže mám ešte šancu, že...?"

"Že by sme mohli byť spolu? Ty sa ešte pýtaš?"

Po tých slovách Harry prekvapene zamrkal. Akosi už po tom, čo pri svojom príchode videl, nedúfal, že by to ešte mohlo vyjsť. Veď pred malou chvíľou bol rozhodnutý na Malfoya definitívne zabudnúť.

Čo teraz? Dracove slová ho úplne vyviedli z miery a spôsobili mu v hlave i srdci totálny zmätok. Odrazu sa opäť cítil rozpoltene. Ako schizofrenik, ktorý nevie čo chce.

Na jednej strane bola blondiakova odpoveď prísľubom toho, že ešte nič nie je stratené a má cenu o neho bojovať, no na druhej strane sa obával, že to všetko je iba krásny sen z ktorého sa zobudí, či akýsi krátkodobý, prchavý pocit šťastia, ktorý zmizne vo chvíli, keď ho Draco opäť nejako podrazí. Ďalšie sklamanie by už nezvládol.

Čo má teraz robiť? Má mu veriť a tváriť sa, akoby sa nič nestalo? Alebo to všetko vzdať a začať odznova? Žiť nový život, v ktorom Draco nebude mať svoje miesto? Život bez strachu z podrazu a bolesti, no zároveň i bez lásky?

Prekvapene zalapal po dychu, keď si uvedomil, kam dospel vo svojich myšlienkach. Naozaj si práve priznal, že Draca miluje? Nie je to len chvíľkové poblúznenie, ktoré by ho časom prešlo? No keď si uvedomil, že by mal svoj život prežiť bez neho, bez toho, že by mal možnosť sa ho dotýkať, bozkávať ho, splniť mu každé prianie, čo mu na očiach vidí... V tej chvíli pochopil, že on ho vlastne už dávno miluje.

"Draco..."

Zvádzal vnútorný boj. Jedna jeho časť mu kričala, aby vystrelil z toho prekliateho kresla a vrhol sa blondiakovi okolo krku, zatiaľ čo tá druhá časť velila na ústup. Sklamal ťa raz, sklame aj druhýkrát.

"Harry?" prerušil jeho úvahy nesmelý hlas. Draco naňho hľadel s obavou vpísanou v šedých očiach. Dá mu ešte šancu?

"Áno?"

"Myslíš, že... že by sme to mohli skúsiť ešte raz? Že mi odpustíš to dlhé mlčanie a začneme odznova?"

"Nie," zamyslene prehovoril Harry, načo Draco smutne sklopil hlavu. Dúfal, že Harry to pochopí. Ale asi sa mýlil. "Ale myslím, že môžeme pokračovať tam, kde sme skončili na Nový rok," usmial sa a žmurkol.

Draco naňho nechápavo hľadel, akoby nevedel o čom čiernovlasý rozpráva. Harry presne videl tú chvíľu, ten záblesk pochopenia, kedy jeho narážke porozumel. V tom momente sa jeho tvár rozjasnila. Stratená nádej ožila.

Harryho stálo veľa úsilia nevystreliť z kresla a nevrhnúť sa blondiakovi okolo krku. Pomaly sa postavil, prešiel k Dracovmu kreslu a natiahol k nemu ruku.

Draco neváhal a ponúkanú pravačku prijal.

Harry si ho za pás pritiahol k sebe, hľadel mu do očí a snažil sa v nich vyčítať blondiakove úmysly.

"Nezradím ťa," zašepkal Draco, akoby mu čítal myšlienky. "Na túto chvíľu som čakal príliš dlho, aby som si ju nechal vziať."

Harrymu nebolo viac treba. Dracove úprimné slová ho úplne odzbrojili. Preto už neváhal ani chvíľu a nechal sa viesť srdcom.

"Draco," zašepkal a nežne pohladil druhého chlapca po líci. Pomaličky sa približoval, ich tváre od seba delili centimetre. Keď sa dotkli nosmi, mohol na svojej pokožke cítiť horúci Dracov dych.

Vo chvíli, keď sa ich pery spojili, v bruchu sa mu rozlietal kŕdeľ motýľov a jeho telo zachvátili príjemné zimomriavky. Bolo to tak intenzívne a príjemné.

Bol to jemný bozk, nenásilné obtieranie pier o seba, no pre oboch chlapcov znamenal oveľa viac ako len obyčajnú pusu. Obaja doňho dali všetky svoje pocity, ktoré zažívali počas odlúčenia. Smútok, frustráciu, no i nádej, že odteraz už bude všetko v poriadku.

Draco sa cítil sa ako v siedmom nebi a nepochyboval, že Harry to cíti podobne. To, s akou jemnosťou mu čiernovlasý oplácal jeho bozky, znamenali len jediné. Harrymu za to stojí. Nezahráva sa s ním.

Už sa ho za žiadnu cenu nevzdá.

***

"Dobré ráno, Harry," zobudil ráno čiernovlasého chlapca bozk na čelo. Nespokojne sa pomrvil a zamručal.

"Nechaj ma... Chcem spať," zahundral a otočil sa na druhý bok. Nemal rád, keď ho niekto budil. Aspoň cez víkend si chcel pospať.

"Tak to je škoda," naoko smutne sa mu ozvalo za chrbtom a počul vzďaľujúce sa kroky. "Tak to tie raňajky budem musieť zjesť sám."

"Aké raňajky?" zvedavosť ho donútila otočiť sa a otvoriť oči. Kto už by len jemu urobil raňajky?

"Draco?" vydýchol a prekvapene sa obzeral okolo seba. To je u Malfoya? V monente, ako si uvedomil, čo sa predchádzajúci deň stalo, usmial sa. Bol u Draca na Rokforte a všetko si vysvetlili.

"Áno, ja osobne," uškrnul sa blondiak a podišiel naspäť k posteli. "Dúfam, že si sa v mojej posteli dobre vyspal, lebo ja som trochu dolámaný."

"Prepáč," zahanbil sa Harry. "Ale veď som ti povedal, že sa vyspím aj na gauči."

Keď neskoro v noci unavený Harry už zaspával na pohovke, rozhodol sa Draco, že čiernovlasý ostane na noc v hrade. Napriek jeho protestom ho uložil v spálni a sám si ustlal v obývačke.

"Tsss, hádam si nemyslíš, Potter, že nechám návštevu spať na gauči?" odfrkol si Draco typicky malfoyovsky a Harry sa musel uškrnúť.

"Vôbec si sa nezmenil," pobavene preniesol a užíval si tú chvíľu v blondiakovej spoločnosti. Vedel, že o chvíľu bude musieť odísť a bolo mu to ľúto.

"Ale zmenil, Harry. Všetci sme sa zmenili," smutne sa usmial Draco a pohladil Harryho po tvári. Harry pod tým dotykom slastne privrel oči a hlavou sa mu začali preháňať rôzne šialené predstavy. "Keby som sa nezmenil, nemohol by som urobiť toto," pokračoval Draco a bez varovania Harryho pobozkal.

Harry prekvapene otvoril oči, no ani na chvíľu ho nenapadlo, že by nespolupracoval, alebo ten kúzelný moment prerušil. Naopak, s radosťou sa zapojil a Dracove bozky opätoval.

"Konečne som triezvy," zamumlal.

"Čože?" odtiahol sa blondiak a zmätene hľadel do žiariacich smaragdov, hľadajúcich v nich vysvetlenie.

"Konečne som pri bozku s tebou triezvy a pri plnom vedomí, Draco," usmieval sa Harry. "Na Silvestra a včera večer som bol opitý. Moment... Prečo mi vlastne nie je zle? Včera som sa slušne doriadil," sklopil pohľad.

"No, vieš, Harry, bolo mi to jasné, keď si sa tu tak nečakane zjavil a tak som ti v noci nenápadne podstrčil elixír po opici."

"Ďakujem," vďačne zamumlal. "Už druhýkrát si ma zachránil."

"To je to najmenej čo pre teba môžem urobiť, Harry. Ale budem ťa musieť ešte niekedy poriadne opiť, včera mi chýbali poznámky na môj dokonalý zadok," zasmial sa blondiak a opäť bol na chvíľu tým starým, sebavedomým, arogantným Dracom Malfoyom.

Harry len bezmocne zakvílil. "Merlin, čo mi to robíš? Keby som si aspoň niečo pamätal, ale z tej noci mám totálne okno. Musel som byť poriadne na šrot."

"To si bol. Ale ak ti len to chýba ku šťastiu, vedel by som ti pomôcť rozpamätať sa," podpichol ho Draco, a to už mal Harry zaborenú hlavu vo vankúši.

"Malfoy, ja ťa raz asi zabijem."

"Aj ja ťa mám rád, Harry. A teraz mi pomôž s tými raňajkami."

..............................

Tak sme sa konečne dočkali drarry momentu. Chlapci si to konečne všetko vysvetlili a pochopili, že sa oplatí bojovať. Čo myslíte, vydrží im to naďalej, alebo sa ešte niečo skomplikuje?

Krásny nedeľný podvečer prajem 😘

Mary ❤️