Na nový systém sme si celkom rýchlo navykli.
Rána po jeho boku boli úžasné, skvelé a plné neuveriteľného sexu. A prečo neuveriteľného? Jakub bol neukojiteľný a žhavý milenec. Lenže, nebol sám. Aj ja som si žiadala a čo som chcela, to som aj dostala. Trvalo niekoľko dlhých dní a ešte dlhších nocí, kým si moje telo zvyklo a kým sa tak nestalo, on bol ale nadmieru trpezlivý. Niežeby nedostal to, po čom túžil. Existovalo mnoho spôsobov, ako sme sa dokázali zabaviť aj bez samotného sexu. No keď sme už raz začali, nevedeli sme prestať. Veľakrát sa práve Jakub smial na tom, aké sme mali šťastie byť bez susedov. O tých, čo bývali o niekoľko blokov od nás, ale nepadlo ani slovo.

Ja a Jakub sme začali tvoriť čosi ako pár, aj keď ani jeden z nás to nebol ochotný povedať nahlas. Mali sme svoj čas, kedy sme mali jeden druhého iba pre seba a potom boli aj chvíle, kedy sme sa nevideli vôbec. Hoc aj zmizol na niekoľko dní, telefón mi neprestal bzučať od rána do večera. Jeho nemravné správy, siahodlhé telefonáty a nočné vyzváňanie sa stalo mojou každodennou a samozrejme, aj nočnou rutinou.

Jakub veľa cestoval, no nie tak, ako som si spočiatku myslela. Necestoval, pretože by rád spoznával svet, ale pretože musel. Medicínsky reprezentant si totiž cestovanie jednoducho vyžadoval.
Takže si to zhrňme ešte raz: sexy, správne namyslený, pokreslený čiernym atramentom, namakaný s výbornou výbavičkou tam dole a k tomu ešte aj inteligentný. Komu mám poslať ďakovný dopis?

Neviem, kedy presne sa to stalo, no jedného dňa tá myšlienka, to uvedomenie prišlo jednoducho samo.
Zamilovala som sa.
Ľahko, bez zábran a protestov, bez zbytočných slov a presviedčania. Milovala som svojho suseda.

Myšlienky na Simony a boh vie aké ešte karikatúry šli deň za dňom do úzadia, takmer som na to zabudla, pretože mi Jakub nedal dôvod pochybovať. Až sa to jedného dňa proste muselo stať. Viselo to nado mnou dlho a práve nastal čas, aby všetko vyšlo na povrch.

Prešiel týždeň, kedy som bola sama a Jakub mi jednoducho chýbal. Viac než to. Ešte sme si navzájom nič nesľúbili, no predpokladala som, nejako automaticky, že sme si verní a jeden druhému navzájom veríme a neklameme si. Týždeň, počas ktorého mi neustále volal a rozprával, čo všetko robí, sa ale vliekol ako sopeľ z nosa a mňa už takéto suché skypovanie prestalo baviť. Nikdy by som však nepovedala, že budem schopná s niekým viezť sex cez telefón. Koľko som toho ale netušila predtým, než som vôbec spoznala jeho.

V to ráno som zabehla namiesto pravidelnej návštevy kaviarne do zverimexu a kúpila desať nových rybičiek. Kam sme sa to posunuli, že mu kupujem domáce zvieratká? Nechala som sa predavačom presvedčiť, že vydržia do večera v plastikovom sáčku, až kým ich skúsený rybičkár, akým Jakub istotne bol, nevhodí do svojho teraz zatiaľ prázdneho akvária. Ako dekorácia však poslúžilo dokonale.
V práci som sa naozaj s ničím nepárala. Minúty a hodiny sa neskutočne vliekli, čas som si vypĺňala iba fantazírovaním, čo spolu večer spáchame. Cez obed som to už nevydržala a poslala jednu výstižnú foto svojmu sexy susedovi a odpoveďou mi bolo asi tisíc slintajúcich smajlíkov. Takto sme sa zabávali a až do večera si krátili čas bez seba.

Doma som sa prichystala ako na svadbu. Dôkladne sa okúpala, vlasy vyčesala vysoko, aby našim spoločným hrátkam ani za mak nezavadzali a zbavila sa všetkého ochlpenia, ešte aj takého, ktoré ani nestihlo vyrásť. Dokonale hladká, dokonale pripravená. Ostávalo mi už len počkať na môjho..., hm, suseda.  Nervózne som pochodovala po byte a snažila sa v tom tichu počuť spadnúť aj zrnko prachu, a keď mi v mobile cinkla správa, takmer som vyskočila z kože.

Vybehla som z bytu, kašľať na nejaké dekórum a takmer som ho zvalila na zem, keď sa z čista - jasna objavil za mojimi dverami. Perami som rýchlo vyhľadala tie jeho, nohy som zakvačila okolo jeho pása a rukami som sa pridŕžala, kým velenie konečne neprebral on. Prekvapený mojou vlastnou reakciou sa mi zasmial do úst, ale potom ma prakticky pretiahol jazykom a dokázal, ako veľmi som mu chýbala. O tom nebolo pochýb. V tých sekundách čírej a jasnej mysle som z neho zlietla, upravila si šaty a konečne sa na neho usmiala.

„Chýbal si mi," priznala som.

„To vidím, fešanda." Prstami si prešiel po kútikoch pier. „Asi budem odchádzať častejšie," zauvažoval nahlas a zodvihol jedno obočie v reakcii na môj úškrn. Druhou rukou sa opravil v nohaviciach.

„Ty," buchla som ho päsťou do jedného ramena. „Ani sa neopovažuj!"

Kým si ma k sebe znova pritiahol, poobzeral si ma od hlavy až po päty a až potom ma poriadne pobozkal ma. Tak sladko a bez náhlenia, aj keď ja by som sa najradšej teraz poponáhľala. Jediný možný smer bol totiž posteľ. Rukami prešiel pozdĺž chrbtice, spočítal mi všetky rebrá, bolo veľmi ťažké obstáť v jeho teste a konečne sa dostal na zadok a poriadne ho stlačil. Vydýchla som mu úst, potešene, vzrušene. Neušlo mu to. „Čo keby sme sa presunuli dole?" opýtal sa po chvíľke skúmania môjho pozadia.

„Dobrý nápad," pritakala som, „ale mám pre teba menšie prekvapenie. Bež napred, dobehnem ťa." Prstom som umlčala jeho náhly protest a rýchlo sa odtiahla. Rybičky dlhšie nevydržia. Neochotne zišiel tých pár schodov, sledovala som ho. Potom som zavítala do kúpeľne, kde v plnej vani plával sáčok tiež plný vody a farebných rybičiek. „Ešte chvíľu vydržte, detičky," prihovárala som sa im, „váš tatik je už doma." Vlastné slová ma prekvapili natoľko, až som sa musela zasmiať. „Som ja ale blázon." Dokonca sa mi vrátila aj moja hrozná samomluva.
Ešte niekoľko dlhočizných minút som bojovala sama zo sebou a posledný pohľad do zrkadla mi napovedal, aká som bola z toho celého úplne vzrušená a nedočkavá. Predpokladala som, že by sa to dnes mohlo úplne zlomiť a konečne by sme si priznali pravdu sami pred sebou.
Ľúbili sme sa a o tom nebolo pochýb. Teda, aspoň ja som si svojimi citmi bola istá na sto percent.
Lenže, nepredpokladala som to ja náhodou nejako skoro?

Otvorila som dvere, v jednej ruke sáčok s rybičkami a v druhej vlastné kľúče. Takmer som tie dvere zatvorila, keď som v bráne počula pohyb a tiché slová, zastavila som sa v pohybe.

Zaklopanie na dvere ma prinútilo úplne prestať dýchať a dokonca som privrela oči v neblahej predtuche večerného hosťa. Moje tušenie sa samozrejme, ako ináč, ukázalo byť správne. Aj by som si zagratulovala, keby vo mne nezačala kypieť zlosť, no tá sa rýchlo miešala aj s niečím iným, niečím bolestivejším.

„Nejako si sa zdrž,..." Jakubov hlas preťal to hrozné ticho. „Simona?"
Hlasno som nasala kyslík do prázdnych pľúc, až som si rukou s kľúčmi vrazila po tvári v snahe zatajiť svoju prítomnosť a to smiešne odpočúvanie. Bolo to pod moju úroveň.
„Čo tu robíš?" Jakub pokračoval, asi ma nepočul. „A vôbec, odkiaľ máš kľúče?"
Ona má kľúče? Potrebovala som počuť ešte viac?

„Nevrátila som ich," povedala. Spoznala by som jej hlas aj za zatvorenými dverami. Rovno pred očami sa mi vynorila spomienka z nášho prvého a doposiaľ aj posledného trápneho stretnutia, kedy zo mňa Jakub urobil jehovistku. Pamätala som si tie plné červené pery, dokonalo krásne blond vlasy a postavičku ako lusk odetú v spodnom prádle drahej značky.
Zatočila sa mi hlava. Prišlo mi zle.
Ako som toto mohla dopustiť? Veď som predsa rátala aj s možnosťou, že som len jedna hlúpa rýchlovka, žena na jednu, či možno aj viac nocí ako tie množstvá blondínok, brunetiek a čiernovlások predo mnou.
Lenže, ja sprostá som po tých nociach a spoločne strávených ránach dúfala, verila, že som možno niečo viac. Predsa som sa zamilovala. Lenže, očividne som sa mýlila. Kruto mýlila. Zaľúbená som bola nakoniec asi iba ja.
Jedna slza si našla cestu von a potiahla som nosom.

„Ako si vedela, že tu budem?"

„Volala som do tvojej roboty."

„Simona,... Lukáš ti nepovedal, že je koniec?"

Čože? Tak on sa s ňou nerozišiel priamo? Ten parchant!
Ďalší tupý úder v mojej hrudi ma prebral z toho smutného stavu, v ktorom som sa momentálne nachádzala a prikázal môjmu mozgu konať. Dala som nohu pred nohu a čo najtichšie prešla cez svoj prah späť do bytu. Nechcela som, aby o mojom odpočúvaní vedeli. 

Potom však Jakub povedal,: „Dnes večer nemôžem, Simona," a ja som celý plán, ako sa v tichosti vypariť, zahodila v ten moment za hlavu a s poriadnou dávkou adrenalínu a hnevu pribuchla dvere za svojou ctenou riťou. Dovolila som slzám predrať sa na povrch a posledné zvyšky zdravého rozumu ma primäli odložiť rybky späť do vane plnej vody. V kuchyni som si do pohára naliala víno a vypila ho na ex. Ďalší pohár som vypila v obývačke, zatiaľ čo som sedela na gauči a hľadela do blba. Bola som naozaj sprostá. Tretí pohár som si už iba usrkávala, na ex som už nedávala. Až potom som sa zrútila do postele hlavou napred a vyplakala sa z podoby do vankúša, ktorý ešte na truc voňal po ňom.

V hlave som si dookola opakovala slová hlúpa, hlúpa, hlúpa a nevšímala si nahnevaného búchania päsťami na dvere. Chcela som mu zakričať, aby zmizol, aby sa vyparil z môjho života, ale bola to nereálna požiadavka a aj napriek obrovskej bolesti som vedela, že toto všetko som si pripustila ja sama. Dovolila som si veriť, dúfať a nakoniec aj zamilovať sa. No do toho nesprávneho. Do sexy suseda, ktorý sa jednoducho neviazal a ja som to kdesi v pozadí mysle aj tušila, len som odmietala počúvať samú seba.
Dovolila som, aby ma ovládalo uspokojenie z božského sexu a teraz som za to trpko zaplatila.