Služobka ubehla až príliš rýchlo. Aj keď to z jedného uhlu pohľadu bolo pre mňa viac než dobré, z toho druhého som si ju naopak vôbec neužila. V jednom kuse som uvažovala o svojom drzom susedovi a o jeho nemiestnych spôsoboch, ktoré ma aj tak vždy rozvášnili a dokázali vo mne vzbudiť množstvo emócií.
Takéto niečo som už dlho nezažila. Nechápte ma zle, nie som človek zalezený pod perinami, ktorý v konečnom dôsledku aj tak nič nerobí, ale aj v starom meste, pri svojej rodine, som jednoducho nemala šťastie na tých správnych ľudí. Prevládala u nich faloš, priateľstvo dokázali zahodiť za niekoľko dobre mienených klebiet a časom som sa jednoducho naučila splývať s okolím. Až tu, v novom meste, kedy som bola dennodenne sama a vystavená len vlastným pocitom, som naplno pocítila tú bezmocnosť a totálnu samotu. Prianie, chcenie a túžba po kontaktoch ma naplno ovládla.
V poslednej dobe však vo mne najviac prevládala asi túžba.
Túžba po vzrušení, po objavovaní, skúmaní a naozaj som si to musela priznať aj sama pred sebou, túžba po ňom.
Ochutnala som jeho pery, jeho vlastnú túžbu po mne a okúsila zradnú chuť zakázaného ovocia. Vlastné pocity a potreby ma odrazu zrádzali a myšlienky na jedného konkrétneho suseda mi nedávali spať.

A tak, keď som cestovala späť domov a konečne si aspoň v tom hlúpom lietadle oddýchla, som sa rozhodla, že to všetko nechám pomaly plynúť. Je pravda, že predtým som si dala úplne iný sľub, no neexistoval žiaden spôsob, ako by som ho vedela dodržať. Samozrejme, nechystala som sa tak ľahko podľahnúť, nie som predsa žiadna Simona a ani jej podobná, no predstava erotického tanga s Jakubom sa nedala len tak ľahko z mojej hlavy vymazať.

Domov som sa dokonca aj tešila. Tá hra na mačku a myš v podaní Jakuba a mňa, sa mi naozaj páčila. Posledné dni som premýšľala nad tým, či ho to skutočne iba baví, alebo má nejaký iný zámer. Niečo za lubom.
To som ešte ani len netušila, čo si kvietok na mňa prichystal po mojom príchode domov.

Taxíkom som sa nechala odviezť pomaly až pred bytovku, kde som uvidela postávať neznámeho muža. Cez okno som si ho obzrela a potichu, tak, aby ma nepočul ani taxikár, som si zahvízdala. Keď by som predtým nevidela Jakuba, tento tu by ma dokázal tiež dostať do kolien. Teraz som však mohla pokojne skonštatovať, že súperil s mojím super sexy hot susedom, ale dokázala som to ustáť. Silou vôle, no len tak-tak, pretože bol naozaj žhavý. Vyplatila som cestu a už si za sebou vláčila kufor omnoho ťažší, než cestou tam. Ocitlo sa v ňom mnoho nových kúskov do mojej poloprázdnej skrine.

Neznámy ma zaregistroval, o tom nebolo pochýb, pretože vystrúhal úsmev od ucha k uchu. Mierne ružové pery odhalili biele zúbky, pričom len pomyslenie na dokonalý chrup ma posúvalo kamsi do inej dimenzie. Naozaj som šialená.

„Ty musíš byť Kristína," neznámy ku mne natiahol ruku. „Som Lukáš."

Keďže ma vychovali správne, ponúkanú ruku som ihneď prijala a len pre istotu zopakovala svoje meno. „Šíria sa o mne klebety?" zaujímalo ma.

Žiaľ, nestihol mi dať pádnu odpoveď, pretože sa dvere do nášho vchodu otvorili a v nich sa objavil on. V prvom momente som ostala stáť ako puk a nevydala ani hláska. Bol ešte krajší, ako keď som odchádzala. Nevedela som si ani predstaviť, čím to bolo. Zatiaľ, čo som čušala, Lukáš mlčal tiež, až na ramená natriasajúce sa pod náporom potlačovaného smiechu, sa Jakub ku mne priblížil. „Vitaj späť, susedka" povedal s nezbedným úškrnom. Stále som bola ako v mrákotách, za čo som si mala chuť nafackovať, no prebralo ma čosi iné, než vlastný rozum. Smiech toho druhého fešáka sa už nedal tak ľahko ignorovať. Potriasla som hlavou, zaklipkala očami a potom to našťastie konečne prišlo.

„Ty idiot!" zvrieskla som a zahnala sa po nástroji v jeho ruke. „Ako?" snažila som sa ho zachytiť, ale bol väčší, rýchlejší a svižnejší. Nedal mi ani najmenšiu šancu. Uhýbal sa rýchlosťou blesku, hoc som sa snažila akokoľvek. Bola som ako malé trucovité decko, no našťastie som nefňukala.

„Kristína, ty sa teda nezdáš. Jakub mal pravdu," zapojil sa do debaty Lukáš, až mi uši očerveneli. Toto bola taká hanba.

„Ty, čuš!" ukázala som na neho prstom.

„A ty," otočila som sa späť na Jakuba, „mi vráť to dildo!" povedala som to tak nahlas, že by ma dokázal počuť aj hluchý. No, nepomohlo to. Obaja sa začali smiať ešte viac a Jakub s ním začal cvičiť zostavu na spartakiádu. Och, ako ho len nenávidím.

„Myslíš pri tom na mňa, susedka?" podpichoval ma a naďalej sa pretŕčal s umelým penisom po dvore a tancoval nejako smiešne kreatívny tanec. Zabiť by ho bolo málo.

Do hry chyť si vtáka sa s radosťou zapojil aj Lukáš, keď som si na milisekundu myslela, že ho už od Jakuba naozaj dostanem. Ten sa však postavil na špičky, uprene sa mi zahľadel do očí a dildo hodil svojmu kamarátovi. „Nebude to také ľahké, drahá," pospevoval si rytmicky.

Vyčerpane som zafunela. „Baví ťa to?"

„A ešte ako, Kiki." Aspoň mal toľko slušnosti a oslovil ma mojím menom. Okoloidúci sa prizerali, akoby sme boli deti zo škôlky a pohadzovali si blbú loptu, až na to, že namiesto loptičky, sme použili dildo. Tento návrat už nemohol byť horší.

„Povieš mi ako? Sakra," zanadávala som, pretože som sa potkla o svoju nohu. Pred istým pádom ma však zachránila jeho pohotová a silná ruka.

„Dávaj si pozor, susedka. Bola by ťa škoda." Či už tam odznel flirt a či nie, som teraz jednoducho neriešila. Mala som toho všetkého dosť, a tak jediná cesta bol únik. Odstrčila som jeho ruku, oprášila si kolená, zodvihla hrdo hlavu a usmiala sa na oboch. Krásne a zoširoka.

„Vlastne," chytila som rúčku od kufra, „si ho môžete nechať. Možno ho vy dvaja využijete lepšie. A efektívnejšie!" S týmito slovami som nechala dvoch krásavcov stáť s otvorenými ústami na mieste, už ani jeden z nich ten umelý penis nehodil, kým ja sama som sa trepala do brány a na druhé poschodie do svojho, hm, otvoreného bytu! Dupla som nohou a zahrešila si popod nos. „Toto nemôže byť pravda!"

Nechala som všetko na mieste, vrelo to vo mne ako v poondiatej sopke. Toľko k tomu, že som nechcela ukázať svoju slabosť.

„Ako si sa opovážil?" vyrútila som sa späť k nemu. Lukáš postával obďaleč, predpokladám, že čakal na druhé kolo a všetko ešte pozornejšie sledoval. Keby mal zápisník a pero, prisahám, že by to dopodrobna dokumentoval. Môj nočný kamoš našťastie kamsi zmizol.

Tentoraz si oprášil Jakub ruky a so širokým úsmevom pristúpil bližšie. „Počul som niečo z tvojho bytu." Pokýval ramenami.

„A to ti dáva pádny dôvod vstúpiť doň?"

„Čo ak by tam bol zlodej?" tváril sa ako neviniatko. Tieto jeho pohľady mi už začínali byť známe.

„Ale, prosím ťa. Aspoň netrep hlúposti."

Na znak rezignácie zodvihol prázdne ruky. „To hovoríš ty."

„Ešte niečo si mi zobral?" Nechcela som, ale musela som si pripustiť, ako mi celá táto udalosť prišla dokonca už aj smiešna.

Náznak úsmevu mi zamrzol na perách, keď sa sklonil ešte bližšie a do ucha zašepkal: „na to budeš musieť prísť sama." Potom sa odtiahol a celú túto bizarnú situáciu podčiarkol žmurknutím. Mysleli ste si, že tým sa to všetko skončilo? Ani náhodou. „Och, ešte aby som nezabudol," dopovedal a siahol do zadného vrecka, odkiaľ vytiahol krikľavo ružové tangá. Moje tangá! „Máš vyberavý vkus, ale musím povedať," opäť sa zohol a pošteklil ma nosom na líci," veľmi sa mi páči." Jeho hlas, jeho jemný dotyk, závan túžby usídlený medzi mojimi nohami, ma pohladili a vzbudili vo mne spiacu dračicu.

Naozaj mi šlohol tangá a dildo v rovnakej farbe. No a čo, tak sa mi páči ružová.

Zastal predo mnou tak, aby zakryl výhľad svojmu priateľovi. „Večer o deviatej ťa čakám. Príď sa presvedčiť, či som si trúfol aj na čosi viac." Otočil sa, pokynul Lukášovi, ten mi v sekunde hodil ružovú vecičku do rúk a už ich nebolo.

Takže, kto tam teraz ostal stáť ako soľný stĺp s otvorenými ústami?
Prečo to bolo odrazu také zložité? V jednej sekunde som mala chuť ho zaškrtiť a v tej ďalšej vybozkať do bezvedomia. Jakub vo mne neustále vyvolával protichodné emócie a ten kolotoč ma už naozaj unavoval. Ostávali už iba dve možnosti.

Po prvé: vyšliapať dve poschodia a prehľadať celý byt. Zistiť, čo mi ten magor ukradol a vyprdnúť sa na jeho nočnú návštevu.
Alebo po druhé: na všetko sa naozaj vykašľať, dať si horúcu vaňu, levanduľový kúpeľ a o deviatej zaklopať na jeho dvere.

Čo som urobila?