„Kubo, zavolaj pánovi učiteľovi, či môžem zajtra prísť,“ prišiel Miško v stredu podvečer za bratom, keď ležiac na gauči pozeral film. Jakub len neochotne odtrhol oči od obrazovky a venoval svoju pozornosť Miškovi.

„Myšiak, nebuď nedočkavý. Pán učiteľ tiež chce mať cez sviatky voľno,“ káral ho navonok, no vo vnútri bol sám extrémne nedočkavý. Nepamätal si, že by sa mu niekedy vliekol čas tak pomaly ako posledné dva dni. Po tom bozku na Štedrý deň prežil Vianoce v akomsi opare a nedokázal myslieť na nič iné, len na Mateja. Skúšal aj maľovať, v snahe prísť na iné myšlienky, ale neúspešne. Nakoniec i tak skončil pri sexy učiteľovi.

„Ale veď povedal, že vo štvrtok už bude doma,“ odul sa Miško. „A ja chcem ísť na flautu. Už keď som ju dostal pod stromček...“

„To vážne nevydržíš jeden deň naviac?“ naoko neochotne pretočil očami a posadil sa. „Tak mi podaj mobil, ty malý tyran,“ zahundral, keď jeho malý brat s úškrnom pokrútil hlavou.

Na Miškovej tvári sa zjavil víťazoslávny úsmev. Opäť dosiahol, čo chcel. „Nech sa páči,“ podával o chvíľu Jakubovi mobil a nedočkavo pri ňom podupkával, až kým nevytočil Matejove číslo. Zdvihol to po treťom zazvonení.

„Ahoj, dúfam, že neotravujem,“ začal trochu nesmelo, ale láskavý hlas na druhej strane linky mu dodal sebavedomie. „Jeden malý terorista mi tu nedá pokoj a pýta sa, či by mohol prísť zajtra na hodinu... Jasné, to by bolo super.... Vďaka,“ usmial sa a položil. „Môžeme prísť popoludní o štvrtej, adresu mi pošle esemeskou,“ zívol a opäť si ľahol k rozpozeranému filmu. „A teraz sa choď hrať, krpec, chcem si ešte oddýchnuť a dopozerať to.“

„Vďaka,“ objal Miško brata a o sekundu zmizol vo svojej izbe.

***

„Tak, a sme tu,“ zaparkoval Jakub pred neveľkou bytovkou. „Darček máš?“ uistil sa a spolu s bratom vystúpili z auta.

Keď sa ocitli pred dverami s menovkou Kozáčik, Jakubove srdce poskočilo. O chvíľu ho uvidí. Nadýchol sa, zazvonil a čakal.

„Ahojte, chalani,“ otvoril im Matej so širokým úsmevom. Neoholený, s niekoľkodňovým strniskom, oblečený v čiernych džínsoch a tmavomodrej košeli s rozopnutými vrchnými gombíkmi a vyhrnutými rukávmi vyzeral neodolateľne. Jakub naprázdno preglgol a opätoval pozdrav. „Poďte ďalej a cíťte sa tu ako doma,“ veselo ich pozval dnu.

Keď Jakub prechádzal okolo neho, cítil, ako sa učiteľove prsty jemne obtreli o tie jeho. V kombinácii s výraznou korenistou vôňou Matejovho parfumu stačil i ten nepatrný dotyk na to, aby ho to vyviedlo z rovnováhy. Nenávidel sa za to, aký vplyv mal muž naňho a na jeho telo.

Keď vstúpili do obývačky, Jakubovi ako prvý udrel do očí vianočný stromček, stojaci v rohu izby, hneď pri starodávnom piáne, ktoré dodávalo moderne zariadenej miestnosti zvláštny šmrnc. V mysli sa mu vybavila spomienka na to, ako mu ho Matej pred časom spomenul. Začervenal sa, keď si uvedomil, akým smerom sa odrazu uberali jeho myšlienky.

„Sadni si, Jakub,“ vytrhol ho zo zamyslenia Matejov príjemný hlas a ruka na jeho pleci a až teraz si uvedomil, že celý čas stál. „Dáte si niečo?“

„Ja si poprosím len čaj a krpec, ty?“

„Máte granko?“ zvedavo zisťoval Miško a trošku posmutnel, keď Matej pokrútil hlavou. „Tak potom tiež len čaj, ako Kubo.“

„Nebuď smutný, drobec, doma si potom spolu urobíme čokoládu, dobre?“ postrapatil mu Jakub vlasy, keď Matej zmizol v kuchyni, postaviť vodu na čaj.

„Nech sa páči, tu to máte,“ vrátil sa o chvíľu Matej s dvomi pariacimi sa hrnčekmi na malej tácke. „Cukor?“

„Áno, vďaka,“ natiahol sa Jakub po cukorničku. Nevedel, či to Matej urobil naschvál, alebo to bola iba náhoda, no končeky ich prstov sa opäť dotkli a Jakuba akoby zasiahol blesk. Matejove dotyky, hoci len letmé, boli také intenzívne, elektrizujúce a žhavé.

„Tak, Miško, aké si mal Vianoce?“ prihovoril sa Matej mladšiemu z bratov. Jakub si vydýchol, že zameral svoju pozornosť na Miška a on tak mohol upokojiť svoje rozbúrené vnútro. Kým sa tí dvaja rozprávali, on sa zatiaľ zvedavo obzeral okolo seba.

„Super, dostal som flautu,“ referoval chlapec nadšene a vytiahol z tašky svoj nový hudobný nástroj. „Už mi nebudete musieť požičiavať vy,“ usmial sa.

„No to je skvelé,“ odobril učiteľ Miškove nadšenie. „Tak sa môžeme do toho hneď pustiť, čo ty na to?“

„Áno,“ zažiarili Miškovi oči. „Ale najprv by som vám chcel niečo dať,“ usmial sa a podal Matejovi darčekovú taštičku.

„Ale... To si nemusel, Miško,“ vydýchol Matej prekvapene, keď vytiahol malú zvonkohru. Strelil pohľadom po Jakubovi, akoby ním chcel povedať Prečo si ma nevaroval? „Ja pre teba nemám nič.“

„Vy sa mi predsa venujete aj mimo školy. A len som vám chcel urobiť radosť,“ úprimne sa usmial chlapec, čím Matejovi vyrazil dych. Na svoj vek pôsobil až príliš vyspelo.

„Ďakujem,“ dojato zažmurkal učiteľ a odložil darček stranou. „Tak teda, poďme na to. Vyskúšame tvoju novú flautu.“

***

„Výborne, Miško, dnes ti to išlo super,“ pochválil Matej chlapca, keď skončili. „Do budúcej hodiny si zopakuj noty a to, čo sme hrali dnes, dobre?“ podal mu malý zápisník. „Toto si budeš stále nosiť so sebou, budem ti tam zapisovať nové skladby a tak.“

„Dobre,“ usmial sa Miško a zápisník si odložil do tašky. „Kedy môžem prísť nabudúce?“

„Hm, takto o týždeň v stredu by vám to vyhovovalo? Potom neskôr tu zrejme pár dní nebudem,“ zamyslel sa Matej pri pohľade do kalendára.

„My nejdeme nikam, celé sviatky sme doma, takže nám to vyhovuje,“ ozval sa Jakub a Miško prikývol. Kam by už len oni chodili?

„Takže sme dohodnutí, v stredu, čas ti ešte, Jakub, upresním esemeskou, ale tiež nejako takto popoludní?“

„Vďaka, Matej, tak my teda pomaly pôjdeme,“ postavil sa Jakub. „No tak, myšiak, dopiť a obuť,“ natiahol sa za svojou šálkou, aby ju mohol odniesť do kuchyne. „Vďaka za čaj.“

„Nechaj tak,“ zastavil ho Matej. „Ja to potom upracem.“

„Ako myslíš,“ mykol Jakub plecom a spolu s Miškom zamierili ku dverám. „A aby som nezabudol, tu sú peniaze za dnešnú hodinu,“ vytiahol z vrecka džínsov peňaženku a dal Matejovi dohodnutú sumu. Matej si peniaze strčil do vrecka na košeli a na chvíľu zmizol v kuchyni.

„Zavez Miška domov a vráť sa,“ ozvalo sa znenazdajky Jakubovi šeptom pri uchu, kým bol Miško zamestnaný viazaním šnúrok. Len silou vôle nevykríkol a udržal kamennú tvár. Už len samotná myšlienka na čas strávený osamote u Mateja doma a mužov horúci dych na jeho krku privádzali Jakuba do šialenstva. Ruka na jeho pozadí spôsobila, že sa len s ťažkosťami ovládol. „P-prídem," vydýchol napokon takmer nečujne a nenápadne si ukradol jeden letmý bozk.

„Auto radšej nechaj doma,“ tajomne žmurkol Matej a oboch chlapcov vyprevadil.

Celou cestou domov bol Jakub nesústredený a nechýbalo veľa, aby porušil niekoľko dopravných predpisov. Netušil, čo s ním mal Matej v pláne, ale bolo mu jasné, že na ten večer tak ľahko nezabudne. Možno to bola práve tá nevedomosť, čo to celé robila ešte viac vzrušujúcim. Ledva zaparkoval na parkovisku pred domom, už vyskočil z auta a netrpezlivo podupkával, kým sa Miško odopne a vystúpi.

„Mami, sme doma, ale ja ešte idem von. Neviem, kedy sa vrátim, nečakaj ma,“ zakričal do obývačky, len čo odomkol a rozrazil dvere. V tej chvíli sa mama objavila vo dverách a jej pohľad Jakubovi jasne hovoril, že presne vie, kam ide.

„Dávaj si pozor a neurob nejakú blbosť,“ šepla a s úsmevom, v ktorom sa zračili mierne obavy o syna, ho pohladila po večne strapatých vlasoch.

„Neboj, už som veľký,“ zamával obom a už ho nebolo.

***

„Som rád, že si prišiel,“ zovrel Matej Jakuba v objatí a viedol ho do obývačky. „Urob si pohodlie,“ ukázal na gauč, „uvaril som víno. O sekundu som naspäť.“

Jakub si sadol a kým čakal, pohľad mu padol na piáno pod oknom. Zaujalo ho už predtým, ale teraz, keď tam bol bez Miška, priťahovalo jeho pozornosť ešte intenzívnejšie. Netušil prečo, a to ho miatlo. Bolo to kvôli tomu, čo mu Matej kedysi povedal? Bolo možné, že mu tým chcel niečo naznačiť?

„Zahráš mi na ňom niečo?“ vyhŕkol bez premýšľania, keď sa muž vrátil s dvomi hrnčekmi plnými horúceho nápoja. Vzápätí mal chuť sa za tú nepremyslenú otázku vyfackať. Správal sa ako malé, nedočkavé decko.

„Jasné, veľmi rád,“ usmial sa Matej a položil hrnčeky na konferenčný stolík. Bez váhania si sadol za piáno a začal hrať. Jakub fascinovane sledoval, s akou ľahkosťou kĺzali mužove prsty po klávesoch a vyludzovali ušiam lahodiacu melódiu. Akoby sa ten človek s piánom už narodil.

„Bolo to krásne,“ vydýchol, keď nástroj zmĺkol a Matej zaujal miesto po jeho pravici. „Čo to bolo? Ešte som to nepočul.“

„Ani si nemohol. Je to skladba, ktorú som napísal pred pár rokmi.“

Jakub prekvapene otvoril ústa. „To si zložil ty? Wow. Teba je v školstve vážne škoda.“

„Áno, ja. Ale nechcem sa už o tom teraz baviť, dobre? Dajme si to víno, kým je teplé,“ načiahol sa po hrnčeky a jeden z nich podal Jakubovi. „Na nás. Na zdravie.“

„Na zdravie,“ šepol Jakub a odpil si. Matejova blízkosť sa mu páčila, no na druhej strane ho neskutočne dráždila a znervózňovala. Keď ho Matej voľnou rukou objal okolo pása, zachvel sa.

„Si v pohode? Nie je ti zima?“ robil si oňho učiteľ starosti. „Nechceš deku?“

„Nie, nič mi netreba, som okej. Len... Som z teba nervózny,“ zahanbene šepol a jeho líca pokryl rumenec.

„Tak v tom prípade ťa musím uvoľniť,“ usmial sa učiteľ a nežne ho pobozkal na malinové ústa. Jakub slastne zavrel oči a bozk opätoval. V tej chvíli pocítil, ako sa pomaly uvoľňuje a hoci jeho splašené srdce i naďalej prudko bilo, Matejove pery boli tým, čo mu vlialo do duše pokoj a pohodu.

„Lepšie?“ Matejov veselý hlas ho prebral z omámenia.

„Uhm,“ trochu zahanbene prikývol. Prečo len musel byť taký neskúsený a správať sa ako prvýkrát zaľúbený tínedžer? Takto si Mateja od seba o chvíľu odoženie. Určite nepotrebuje takého rozklepaného ratlíka ako je on.

„No vidíš,“ pohladil ho Matej po líci. „Stačí pusa a je dobre. Tak poď bližšie ku mne, ja nehryziem,“ pohodlne sa oprel a pritiahol si mladíka do objatia. Jakub si oprel hlavu o Matejovu hruď. Tlkot srdca druhého muža upokojil aj to jeho vlastné, ktoré sa urputne snažilo vyskočiť z hrude. Matej cez nich prehodil teplú deku a na Jakuba začínali sadať driemoty, ale snažil im vyhýbať, ako to len išlo.

Za oknami už bola tma a vo svetlách pouličných lámp bolo vidno poletujúce snehové vločky. Vypité víno Jakuba hrialo a v Matejovom objatí mu bolo príjemne. Fakt, že len necelý meter od neho svietil vianočný stromček, bol v tej chvíli úplne nepodstatný. Existoval len Matej, jeho dotyky a bozky.

„Môžem sa ťa niečo opýtať?“ zamumlal znenazdajky, keď sa Matej vrátil s ďalším vínom a trochu sa ošil.

„Jasné, pýtaj sa, čokoľvek, čo ťa zaujíma.“

„Ako si vedel, že som gay?“ otočil hlavu učiteľov smerom a zahľadel sa mu do očí.

„Nevedel som to. Len som dúfal,“ úprimne odpovedal Matej a vpil sa do Jakubových studničiek. „A som rád, že som sa nemýlil.“

„Tak to sme dvaja,“ na tvári mladšieho sa objavil široký úsmev. „Mám ťa rád,“ zamumlal unavene. Keď si uvedomil, čo povedal, zahanbene očervenel, ale usmieval sa aj naďalej.

„Aj ja teba, Jakub,“ zašepkal Matej do strapatých vlasov. „Mimochodom, páčil sa ti môj darček?“

„Že váhaš, je úžasný,“ vyhrnul si rukáv na tričku a odhalil tak pravé zápästie, kde sa vynímal čierno-hnedý náramok s oceľovými krúžkami. „Zamiloval som sa do neho na prvý pohľad. Až sa hanbím, že ja som ti kúpil len -“

„Ešte nikdy som nedostal perníkové srdce. Ani nevieš, ako ma to potešilo, tak už nechcem nič počuť,“ umlčal ho Matej bozkom. „Nikdy ho nezjem,“ usmial sa a hlavou kývol ku jednej presklenej skrinke. „A tú medovinu si niekedy vypijeme spoločne,“ zamumlal do Jakubovho krku a obdaril ho ďalším bozkom. „Ale teraz by si mal ísť domov, vidím, že si už unavený.“

„Uhm, to nezvládnem. Najradšej by som ostal tu.“

Tak to sme dvaja... „Zaplatím ti taxík, a keď prídeš domov, ozveš sa mi.“

„Áno, pán učiteľ,“ zachichotal sa. „Len mám ešte jednú otázku.“

„Pýtaj sa.“

Jakub si nervózne zahryzol do pery a na chvíľu snáď prestal i dýchať. „Ako to teraz medzi nami vlastne je?“

V miestnosti zrazu ostalo také ticho, že by bolo počuť aj špendlík spadnúť. Matej chvíľu premýšľal, odkašľal si a zhlboka sa nadýchol. „Mám ťa rád a chcem to s tebou skúsiť.“

S Jakubom sa po tých slovách zatočil celý svet. V tej chvíli bol najšťastnejším človekom na planéte.

 KONIEC

A/N:

Ďakujem vám za vašu neskutočnú podporu a priazeň tomuto príbehu. Ste prosto úžasní

V súčasnosti už existuje voľné pokračovanie osudov Jakuba a Mateja, tak pokiaľ ste si ich zamilovali taj ako ja, Piáno pre Jakuba na vás čaká 😊