Nejde ani tak o poviedku ako o opis toho, čo zažívam, keď sa na svet znesie noc. Nehľadajte preto hlbšiu pointu, hľadajte atmosféru noci a jej mystickú krásu.

___________________________________________________________

Perly v temnote. Drobné, vzdialené, žiarivé, krásne a nedosiahnuteľné. Ich krása, čistota a nekonečnosť, ktorú vnímame z nášho obmedzeného uhlu pohľadu. Kúzlo, ktoré sa objavuje len s príchodom noci a Mesiaca, jej vládcu, či azda vládkyne?

Sme i dnes schopní precítiť čaro premeny z bieleho dňa v tmavú noc? Niektorí z nás určite áno.

Vnímame tú atmosféru pokoja. Hviezdy na nebi, mesiac na oblohe, vánok v korunách stromov, praskanie vetvičiek a šramot v lístí, ako sa ním pohybuje život.

Zvláštne, ako niektorých ľudí rozčuľujú zvuky cvrlikania cikád, húkanie sovy, pišťanie netopierov, bzučanie komárov, no oni k nočnému tichu jednoducho patria. Toto ticho je iné ako to, ktoré si predstavujeme. Toto ticho nie je záhadné, nie je desivé, nie je dokonalé. Je to ticho prírody, ticho harmónie a pokoja.

Vychutnať si ho, precítiť ho, milovať ho. Potrebujeme niečo viac k dosiahnutiu vyššieho stavu vedomia? Nemyslím si. Príroda má svoj dokonalý systém na všetko i na nočné ticho.