44.
Môj vankúš bol teraz moja jediná opatera.
Chytil som ho...
A zaboril doň hlavu.
A vieš čo som robil Taetae?
Správne...
Plakal som.
Znova.
Ako každý deň.
Ako každú minútu môjho naničhodného života.
Môj život, bez teba nemá cenu.
Prečo sa vôbec snažím?
Čím ďalej sa snažím...
Tým viac to bolí...
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top