,,Milý Jungkook!
Viem že sa teraz cítiš zničene, ale prosím...neplač dobre?
Som tu pri tebe.
Aj keď ma nevidíš.
Keď tento dopis čítaš, tak už som mŕtvy.
Nemôžem ti povedať prečo.
Ty to zistíš.
Milujem ťa dobre?
A neboj sa. Tam hore mi je dobre, a je tu všetko čo potrebujem.
Nikdy som na teba nezabudol.
A ani nikdy nezabudnem.
Ty si bol jediný človek, ktorý vo mne dokázal vyvolať emócie, ktorých som sa bál. Vieš čo bolo na tebe najkrajšie?
Tvoje oči.
Vždy, keď si sa na mňa pozrel, tak tam boli iskričky. Ktoré nádherne svietili. Ako hviezdy. Ty sám si bol hviezda. Hviezda...ktorá svietila v mojom tmavom živote, a ukazovala mi cestu, po ktorej som s tebou kráčal. Ale každá cesta má svoj koniec. A môj práve prišiel. Prepáč mi to Jungkookie. Nechcel som ti ublížiť. Nie takto. Viem, že práve teraz plačeš. Ale prosím....neplač. Plač nič nerieši. A hlavne...ja si tie slzy nezaslúžim. Klamal som ti...mrzí ma to. Možno budeš zaskočený...ale toto všetko...bolo niečo iné než to čo práve prežívaš.
Chýbaš mi láska. Budem na teba čakať, a čakať, kým ťa konečne uvidím.
Mrzí ma to.
Tak strašne moc...
Nechcel som to...nie takto.
Ale pamätaj.
,,Kde je koniec, tam je aj nový začiatok"
Riaď sa tým, dobre?

Milujem ťa Jungkookie."