《Šimon》
Stál som von, opieral sa jednou nohou o stenu, v ruke držal cigaretu a pravidelne poťahoval, čím som aspoň na chvíľu unikol z toho hluku, ktorý vychádzal z vnútra. Opäť som potiahol do pľúc a pri vdychu nikotínu, ktorý ma upokojoval, som privrel oči. Premýšľal som nad Leou a nad naším vzťahom.
Dostal som sa do poriadných sračiek a musím sa odtiaľ vyhrabať čo najskôr, inak môžem zabudnúť na ďalší život. Začiatok roka a tak si všetko do*ebať. P*či! Nemal som Dáriusa počúvať. Áno, dá sa na tom zarobiť poriadny balík, ale čo z toho, keď vám dýchajú na krk? Lea so mnou nadobro skončí, keď sa to dozvie.
Opäť som si potiahol a oklepal koniec obhoretej cigarety. Obhliadol som sa dookola, na chvíľu zaháňajúc svoje pochmúrne myšlienky. Neďaleko odo mňa postávala partia nejakých deciek, ktoré si v kruhu podávali Nicolausku. Niekoľko párov sa ukrývalo v tieni a vylizovalo sa a vyhadzovač si urobil na chvíľu prestávku a skočil na cigu, tak ako ja.

Keď som zrazu začul krik. Inštinktívne som hlavu otočil za prichádzajúcim hlasom. Nikoho nikde. Zas som preletel pohľadom po všetkých prítomných. Vzadu v tieni za budovou, oproti veľkému dubu sa o stenu opierali nejaký dvaja ľudia. Zaostril som na nich pohľad. Vyzerá to na dievča a nejakého nenásytného debila. Osoba pritlačená na stenu sa začala kmitať. Zrazu jej typovaný chalan strelil facku a už som neváhal ani sekundu.
Okamžite som zahodil cigaretu, ešte ju stihol narýchlo zo zvyku zašliapnúť a ráznym krokom som sa vydal k nim. O chvíľu som už stál za debilom, ktorý ubližoval nejakému dievčaťu a ani jeden z nich si nevšimol, že majú spoločnosť. Vtedy sa zas napriahol, aby jej uštedril ďalší úder po tvári, no môj reflex bol rýchlejší. Zachytil som mu ruku, poriadným stiskom a odhodil ju späť odkiaľ prišla. Dotyčný sa prekvapene otočil tvárou ku mne a prepaľoval ma vražedným pohľadom. Bol odo mňa o pol hlavy nižší, so svetlými vlasmi, no aj cez tričko bolo vidno, že je poriadne namakaný.
   ,,Neser sa, dofrasa, do čoho ťa nič nie je."
   ,,Ak si si nevšimol, slečna si neželá, aby si sa jej dotýkal," povedal som pokojne a pozeral mu priamo do očí, aby vedel, že len tak necúvnem.
   ,,Kto si ty vlastne za idiota, že sa mi stavaš do cesty?" Neprestával hrať hrozivú rolu.
   ,,Do cesty sa stavam len tomu, kto nerešpektuje druhých," ďalej som pokračoval neutrálnym tónom. Za tie roky som sa už nejedenkrát pobil a naučil som sa, že súpera vytočí oveľa viac, keď sa správate, akoby sa nič nedialo, než keď po ňom začnete zjapať. A ešte som sa naučil, že pri bitke treba bojovať hlavou, nie silou. A samozrejme, biť sa len na obranu seba alebo niekoho druhého.
Neveselo sa zasmial. ,,Heh, Spiderman. Vypadni už konečne, lebo ti roztrepem ten vyškerený ksicht."
   ,,Nech sa páči," zasmial som sa aj ja. S takýmito týpkami ako je on, ktorý si stále potrebujú niečo dokazovať, som sa stretol neraz a ani jeden z nich neskončil dobre. Mal som chuť sa zasmiať. Dnes som nemal v pláne sa biť, ale keď si to situácia vyžaduje, nemôžem inak.
Keď videl, že sa na tom dobre bavím, okamžite mi chcel jednu vraziť ale ja som sa šikovne uhol. Vyskúšal to, nasratý vlastným neúspechom ešte raz, no nepodarilo sa mu to. Vrazil som mu teda ja, aby sa naučil, ako sa to robí. Okamžite mu z nosa začala tiecť krv. Ďalší úder som mu zasadil do ľavých rebier a už sa od bolesti zvýjal na zemi. Chytil som ho za golier pod krkom a surovo ho zdvihol na nohy.
   ,,Ak sa jej ešte raz dotkneš, prisahám, že ťa zabijem," bol som od jeho tváre iba pár centimetrov a nastolil pravidlo, ktoré ak nedodrží, sám oľutuje. Rýchlo začal prikyvovať, tak som ho odhodil na bok a už ho nebolo. Ďalej ma nezaujímal. Tak som pristúpil k dievčaťu, kvôli ktorému som rozpútal tento boj. Vystrašená sa stále opierala o múr, nohy sa jej chveli a vtedy sa zviezla na zem a rozplakala sa. Čupol som si k nej a pohladil ju po tmavých rovných, takmer havraních vlasoch.
   ,,Hej," začal som pomaly, ,,už je dobre." Pritisol som si ju na hruď.
Pomaly zdvihla zrak. Prepána, veď to je....to snáď nie je pravda. Nemôže to byť ona. Pred očami sa mi zjavila známa tvár, v trochu staršom a ženskejšom vidaní. Tú som nevidel snáď celé roky.
   ,,Zara??" prekvapene som vyvalil oči. Vtedy sa na mňa pozrela aj ona svojimi vlhkými očami. Videl som v nich to isté prekvapenie, čo sa zračilo aj v mojich.