《Zara》
Priniesol mi svoje tmavomodré tričko bez vzoru. Trvala som na tom, že ostanem v tom, čom som, ale povedal, že telo si ma v noci oddýchnuť, tak som ho poslúchla. Asi na tom niečo bude. Keď prišiel z kúpeľne a podal mi tričko, už na sebe nemal čierne rifle, ani tričko, ale iba čierne boxerky. IBA boxerky. Prepána, veď ten vyzerá, ako model na spodnú bielizeň, s tým vyrysovaným bruchom. Namakané ruky, prsia, brucho, ... mám pokračovať? Naprázdno som prehltla a iba som dúfala, že to nevidel. Ešte by si o mne niečo pomyslel.
Vzala som si od neho ponúkané tričko a pohľadom som preletela po jeho tehličkách, akože pozerajúc na ruky, medzi ktorými dochádza k odovzdávaniu oblečenia.
   ,,Vďaka," povedala som iba a odlepila oči od jeho tela.
   ,,Dúfam, že ti nevadí, že spím iba v tomto," povedal, keď si všimol môj pohľad, čo som nechcela. Nemôžem za to, že je sexy. Áno, hovorím, že je sexy. No a čo, že je to môj kamoš. Snáď iba inak orientovaná žena by prehliadla takého krásneho muža. Naposledy som ho videla v ôsmom ročníku na základke.
Vyzliekla som si svoj obtiahnutý žltý top, prevliekla si cez hlavu jeho tričko a cez rukáv vytiahla čiernu podprsenku s peknou čipkou na kraji. Potom som si vyzliekla džínsy a ostala tak iba v tričku a nohavičkách. Tričko mi siahalo akurát tesne pod zadok. Inak by som si džínsy nevyzliekla. A nohavičky už vôbec. Stačí mi, že nemám podprsenku a vidno mi bradavky. Našťastie cez to tričko nepresvitá viac.
   ,,Nie, jasné, že nie," chcela som to nejako napraviť, no potom som si uvedomila, že to znelo až príliš vpohode. Akoby som chcela, aby bol iba v boxerkách. Čo vlastne netvrdím, že by som nechcela.
Šimon sa uškrnul a potom popostieľal posteľ. Stála som v strede spálne a sledovala, ako lieta okolo manželskej postele.
   ,,Tak, tu sa môžeš uvelebiť," ukázal na posteľ. ,,Na akej strane chceš."
   ,,Na ktorej spíš ty?" spýtala som sa.
   ,,Pri okne, ale to je teraz jedno. Ja si pôjdem ľahnúť do obývačky na gauč, kľudne sa vyspi."
Prečo ide do obývačky? Akosi som nechcela, aby odišiel. Nechcem spať sama. To som vždycky. A teraz, keď konečne nemusím, tak pri mne nechce spať on.
   ,,Prečo?" spýtala som sa, keď som si ľahla na stranu oproti jeho miestu.
   ,,Čo prečo?" obišiel posteľ dookola.
   ,,Prečo ideš spať do obývačky?" ozrejmila som.
   ,,Pre istotu."
Zachytila som ho za ruku, keď prechádzal okolo mňa a stiahla ho sadnúť si na posteľ. Celkom som nerozumela vete, ktorou mi odpovedal, ale nechala som to tak.
   ,,Nenechávaj ma tu samu. Ostaň pri mne," nahodila som psie očká. Sama neviem prečo sa mi zažiadostilo spať s niekým po boku.
   ,,Nemyslím, že je to dobrý nápad."
   ,,Šimon, prosím."
   ,,Za..." nedokončil, lebo som mu skočila do vety.
   ,,Prosím," zatiahla som ho za ruku.
   ,,No dobre." Zlomila som ho. Prešiel na druhú stranu a ľahol si ku mne. Vypol nočnú lampu a zaprial mi dobrú noc. Taktiež som mu popriala dobrú noc.
Chvíľu som bola ticho, ale potom som sa znova ozvala. Pripadala som si ako malé otravné dieťa, ktoré sa musí stále na niečo vypytovať. Šimon sa potichu zasmial.
   ,,Čo ti mám prepáčiť?"
   ,,Že som ti pokazila zábavu. Kvôli mne si odišiel."
   ,,Za to sa nemusíš ospravedlňovať. A vlastne sa nemáš za čo. Bol som tam sám, len tak sa na chvíľu odreagovať."

                      《Šimon》
Všimol som si, ako na mňa pozerala, keď som prišiel iba v boxerkách. Nikdy nenosím pyžamo. Neviem prečo, ale zvykol som si spávať takto. Z jej pohľadu som vydedukoval, že sa jej to, čo vidí, páči. Pretiahla si cez hlavu moje tričko a potom nejakým zázračným spôsobom vytiahla svoju čiernu podprsenku pravým rukávom von. Nikdy som nepochopil, ako to ženy robia. Potom si stiahla aj džínsy. Cítil som, ako sa mi zrýchlil tep a oči chvíľu ponechal na jej bradavkách, ktoré sa jej vynímali spod trička.
Začal som pochybovať, či bol dobrý nápad ponúknuť jej, aby tu prespala. Keď si ľahla, chcel som odísť do obývačky, no zrazu ma zastavila jej ruka a stiahla ku sebe. Chcela, aby som ostal pri nej. Málo kedy sa stáva, že v noci ležím po boku ženy a ani sa jej nedotknem. Preto som vedel, že so svojím nadržaným ja, to nebude ľahké.
Chvíľu som jej oponoval, no potom som predsa len urobil to, čo chcela a prešiel na svoju stranu postele. Už teraz som si bol vedomí toho, že jej nedokážem povedať nie. Myslel som si, že ma takto držala v hrsti iba keď som bol malý chlapec, keď ma poslala po niečo do obchodu a ja som tam s radosťou, že si ma Zara všimla, utekal, ale teraz už viem, že to nesúvisí s vekom. Nerád to priznávam, ale asi mám pre ňu slabosť.
Vypol som svetlo na nočnej lampe a zaprial jej dobrú noc.
Po pár minútach ticha slabo zaševelila: ,,Prepáč."
Zasmial som sa. To dievča sa vždycky líšilo od ostatných. Preto som ju mal vždy rád, aj keď som to možno nedával najavo.
   ,,Čo ti mám prepáčiť?" opýtal som sa.
   ,,Že som ti pokazila zábavu. Kvôli mne si odišiel," pomrvila sa na posteli a otočila sa tvárou ku mne.
   ,,Za to sa nemusíš ospravedlňovať. A vlastne sa nemáš za čo. Bol som tam sám, len tak sa na chvíľu odreagovať," zaklamal som jej. To, že som tam bol s celou svojou partiou, nemusí vedieť. Aspoň si tým nebude zaťažovať svoju peknú hlavičku.
Asi mi to zhltla, lebo na to neodpovedala. Hneď som bol rád, že je pokojnejšia.
Založil som si ruky za hlavu a rozmýšľal som nad tým, čo sa dnes stalo. A ako to, že sme sa stretli až teraz, keď sem prišla už na začiatku prázdnin? Stále som nemohol uveriť, že je tu. Štyri dlhé roky som ju nevidel a zrazu leží v mojej posteli, akoby to bolo včera, čo sme sa naposledy videli.
Zahnal som tie myšlienky do ústrania. Nemal by som nad tým rozmýšľať. Mal by som rozmýšľať nad tým, čo robí Lea a mal by som mať výčitky svedomia. No namiesto toho som sa posunul bližšie k Zare, objal ju zo zadu okolo pása a keďže sa nepohla a ani ma od seba neodstrčila, s myšlienkou, že je už v krajine, kde je všetko možné, som pomaly zaspával aj ja.