《Šimon》
S lakťom na vankúši som si dlaňou podopieral hlavu a pozoroval Zaru, ako spí. Zakrytá až po krk, dlaň pod vankúšom a na nej položená hlava.
Pozoroval som, ako sa jej v pravidelných intervaloch zdvíha peryna. Spí ako princezná, pomyslel som si, pri pohľade na jej nevinný spánok. Potom sa pohniezdila a vysunula nohu z pod periny. Jemne som ju pohladil po vlasoch a rukou prešiel na jej červené líce.
Potom slabo pohla viečkami a pomaly ich otvorila. Usmiala sa na mňa. Vedľa takého príjemného úsmevu by som sa vedel prepúdzať každý deň.
  ,,Dobré ráno, princezná," pozdravil som ju, opätoval som jej úsmev.
  ,,Dobré ráno." Ponaťahovala si údy a perinu si vytiahla tesne nad prsia.
  ,,Ako si sa vyspala?" opýtal som sa a odhrnul jej z čela dlhú ofinu. Ona ma chytila okolo pása a pritiahla sa mi na telo. Keďže sme spali nahí, priamy kontakt našich pokožiek ma hneď vzrušil.
  ,,Úžasne," odvetila a ja som si všimol, že ma zacítila. Na tvári sa jej zračil ten dravý výraz, ktorý som poznal zo včera.
Prehodila si cezo mňa nohu a ja som na sebe pocítil jej vlhkosť. Slastne som privrel oči a vydýchol jej do tváre. V spomienkach som si vybavil našu spoločnú noc. Nepamätám si všetky detaily, ale pamätám si dosť na to, aby som bez váhania povedal, že toto som ešte nezažil. A to som zažil už všeličo.
Bruškami prstov mi prešla po pravom prsnom svale, ale zrazu sa zastavila. Mierne vykoľakený som sa pozrel na miesto, kde mala položenú ruku. Nekrvácal som, ani sa mi tam netiahla strašidelná jazva.
  ,,Ty tu máš tetovanie?" opýtala sa užasnuto. ,,Aj ja veľmi chcem, ale mama s otcom sú výhradne proti."
Zaškeril som sa. Tak toto ju teda zaujalo. ,,Nepamätáš si ho?"
  ,,Nie." Rukou mi prechádzala po čiernom kompase, ktorý svedčil o mojej záľube v cestovaní.
  ,,Včera ťa to vzrušovalo," ozrejmil som jej.
  ,,Vážne? " mierne sa začervenala. ,,No asi je to možné, lebo vyzerá fakt príťažlivo."
  ,,Ja si myslím, že ťa skôr priťahovali tie svaly," podpichol som ju, vedomý si svojich tvrdo vydretých predností.
  ,,A ja si myslím, že teba zas priťahuje toto." Stiahla zo seba perinu, čo mi umožnilo výhľad na jej dokonalý céčkový dekolt. Okamžite som naň upriamil pohľad. A verte mi, od niečoho takého sa len ťažko odvracia zrak.
  ,,Neslintaj," prstom mi prešla po ústach a obaja sme sa na seba zahľadeli. Chvíľu nikto neuhýbal pohľadom, tak som sa k nej pomaly naklonil a pobozkal ju na vlhké teplé pery. Opätovala mi bozk a tak som pridal jazyk. Môj jazyk sa stretol s tým jej a hral sa sním. Jemne som jej zahrizol do spodnej pery a ona zastonala. Rukou som jej skĺzol na okrúhly zadok a pritlačil ju k sebe. Môj úd si našiel správne miesto medzi jej stehnami, no nešiel ďalej. Iba sa o ňu trel. Zare unikol slastný ston.
A potom sa bytom rozľahol zvuk klopania na dvere. Okamžite sme sa prestali bozkávať a obaja sa odtiahli. Kto ma už ráno musí otravovať? A prečo nezvonil zvonček? Určite ho/ju zas dole pustila nejaká ochotná starenka.
Chvíľku som len pozeral na Zaru a potom som neochotne vztal s postele. Rýchlo som si natiahol boxerky, ktoré ostali zo včera po našom vystrájaní pozhodené po zemi a potom sa naklonil k Zare a pobozkal ju na vlasy.
,,Hneď to vybavím. Počkaj ma tu."
Odišiel som zo spálne a zamieril k vchodovým dverám, ktorými sa vchádza do obývačky. Odomkol som dvere a keď som zbadal kto za nimi stojí, takmer som otvoril ústa. To nie je dobré, to vôbec nie je dobré, pomyslel som si, pri pohľade na Leu s igelitovou taškou v jednej ruke a kabelkou v druhej. S roztiahnutým úsmevom po celej tvári sa mi hodila okolo krku silno ma vyobjímala.
  ,,Ahooj, láska. Strašne si mi chýbal."
Vrhla sa mi na pery a pomaly sme sa posunuli do bytu, čo vôbec nebolo to, čo som chcel urobiť. Zabuchla za nami dvere a zvalila ma na gauč. Potom si sadla vedľa mňa a ešte raz ma tuho objala. Takmer som prestal dýchať.
  ,,No ako si sa tu mal bezo mňa?" opýtala sa.
  ,,Mm, no trochu osamotene" -  prvé, čo mi v tej chvíli napadlo. Pri myšlienke, že mám jednú ženu v posteli a druhú v obývačke som ledva dokázal triezvo uvažovať.
  ,,Je ti dobre? Zdáš sa mi akýsi nesvoj," doktorsky si ma premerala.
,,Je mi super, len som trochu unavený." A bolí ma hlava.
Dofrasa, kde som nechal mozog? Úplne som zabudol, že sa mala vrátiť už dnes.
  ,,Ó ty môj chudáčik. Pozri, niečo som ti priniesla. Snáď ti to vylepší náladu." otvorila igelitku a vytiahla z nej magnetu v tváre piva. Nemci sú, ako všetci vieme, známi svojou láskou k pivu.
  ,,Ďakujem, ale nemusela si si robiť starosti." Zobral som si ju a odišiel ju zapnúť na chladničku. Kráčal som čo najpomalšie, aby som mal čo najviac času na vymyslenie plánu, ako sa Lei čo najrýchlejšie, nemierne povedané zbaviť. Keď sa dozvie, že tu nie som sám, bude definitívny koniec. Viem to. Už som dostal viacero šánc a verte, že som sa vždy snažil, ale teraz... ak to zistí, nadobro som u nej skončil. Dofrasa, bol som opitý. Nevedel som čo robím. Nechcem o Leu prísť. Je super, možno trochu šialená, ale mne to vyhovuje. Drží ma nad vodou a ja jej nikdy nezabudnem čo pre mňa urobila.
  ,,Šajmi?" oslovila ma prezývkou, ktorou ma volajú chalani. Minule ju počula a veľmi sa jej páčila, tak som jej dovolil volať ma tak.
  ,,Áno?" Vytrhla ma z myšlienok a už som sa otočil že si k nej sadnem, no potom som si spomenul, že som zabudol pripnúť magnetu. Tak som ju pripol a šiel späť k nej.
  ,,Zbožňujem, keď sa prechádzaš po dome v boxerkách," zachichotala sa, ,,a preto tu mám pre teba ešte jednú maličkosť."
Z tašky vytiahla čierne boxerky s červeným čertom uprostred s vydlami v ruke a na tvári diabolský úsmev, odhodlaný ísť na vec.
Vyvalene som na to civel. V inom prípade by som sa z toho dokázal potešiť, ale teraz nie. Myslel som len na to, aby už konečne odišla. Nesmie sa stretnúť so Zarou.
Potom so sa rozkašľal a chytil sa za čelo. Mal som v pláne ju poslať domov, lebo sa necítim dobre, so výhovorkou, že by zo mňa dnes nič nebolo.
  ,,Určite si v poriadku? Nevyzeráš..."
  ,,Šimon?" ozvala sa Zara a ja som počul ťapkanie jej bosých chodidiel smerom k nám.
DORITI.
Nie, nechoď sem. Prosím, ostaň radšej v izbe, v duchu som sa modlil, no to už Lea zbystrila pozornosť.

Zara vyšla zo spálne, v ruke s mojím mobilom, ale keď zbadala môj pohľad, zastala. ,,Niekto ti volal," oznámila takmer nečujne, nevinným hláskom. Mala na sebe iba moje včerajšie tričko. Rukávy jej siahali až po lakte a spodok trička pod zadok.
  ,,Tá tu čo robí!?" zhrozene sa postavila Lea z gauča.
  ,,Nie je to tak, ako to vyzerá," snažil som sa rýchlo zachrániť situáciu. Bože, prosím pomôž mi. Ja viem, že som zlý chlapec, ale toto sa nemalo stať. Ani jedna z nich si to nezaslúži.
Len ja.
Lea si odfrkla. ,,Ale prosím ťa. Tú vetu si sa naučil z filmov?" na chvíľu sa odmlčala. ,,A ako to teda je??" prestala sa ovládať.
Vedel som, že nemá zmysel jej klamať.
  ,,Boli sme opití."
  ,,Tak opití," zopakovala ironicky. Už toľkokrát sme sa kvôli tomu hádali. No moja primitívna slabosť to vždy zbabrala. Nenávidím sa za to! Vyhráva na do mnou pud, ktorý, nech sa akokoľvek snažím, nedokážem ovládnuť.
Lea sa iba z hlboka nadýchla a po lícach sa jej skotúľali slzy. Vedel som, že po tom všetkom, čo si so mnou musela prejsť, už nemá viac síl. A viem, že už je to neodvratné. Poznám ju. Keď sa raz rozhodne, už viac necúvne.
V tichosti si zobrala veci a kráčala k dverám. Išiel som tesne za ňou. ,,Lea. No tak, počkaj. Vysvetlím ti to. Lea!"
Zrazu sa otočila a uštedrila mi nečakanú štipľavú facku.
  ,,Ty hajzel!" skríkla na mňa. ,,Mala som vedieť, ako to dopadne. Nikdy si svojho vtáka neved držať pod kontrolou. Prečo mi to, doriti robíš?"
Potom sa znechutene zasmiala, ale slzy neustupovali. ,,Vždy si mi len zahýbal. Ošukával iné. A ja sprostá som ti verila. Vraj sa to už nestane," vyslovila moje slová, ktoré som skutočne myslel vážne, keď som ich pred pár mesiacmi povedal.
A potom zase ten smiech. ,,Máš pravdu. Už sa to nestane," povedala.
Zabuchla za sebou dvere a odišla.
Zatvoril som oči a chytil sa za hlavu. Bol som tak nasraný - na seba, že som si potreboval do niečoho udrieť, inak by som vybuchol ako tlakový hrniec. Kopol som do dverí. ,,Doriti!"
   Zara na mňa nemo hľadela a v očiach sa jej zračil hnev a poníženosť.
  ,,Prečo si mi o nej nepovedal?" opýtala sa nahnevane.
  ,,Zara, ja..."
  ,,Odpovedz mi!" skríkla.
Som neskutočný sebec. Dve ženy na ktorých mi najviac záleží, ma nenávidia. Zneužil som ich dobro, hoci som to nemal v úmysle a zabil som tým všetko, to krásne, čo som vo svojom živote mohol mať.
  ,,Nevedel som, čo chcem. Zara," pomaly som to skúsil, ,,páčiš sa mi. Si super kamoška a žena. Ale viem, že sa stalo niečo čo sa nemalo stať. Aspoň nie teraz."
  ,,Takže ty to berieš ako omyl?" rozhodila rukami.
  ,,Zara boli sme opití a nemám na tom podiel o nič viac ako ty. Ja som nechcel."
  ,,Chceš tým povedať, že je to vlastne moja vina? Ja tu nie som tá, ktorá sexuje s druhými, kým má preč frajerku."
  ,,To ty si ma zvádzala," myslel som aj predošlé dni, keď sa o to pokúšala. No potom mi došlo, že ja som ju v ten deň u nej na gauči pobozkal prvý, ale dúfal som, že to nevytiahne. Vlastne som sa chytil do vlastného lana.
  ,,Lebo si mi nepovedal, že si zadaný." Viedli sme slovný súboj a ja som čakal, komu skôr dôjdu argumenty.
  ,,Nepýtala si sa."
Potom ostala ticho. Vedel som, že som prekročil hranicu. Obrátiť moju vinu na ňu odo mňa nebolo pekné. Bola to moja chyba. Len som si ju nechcel priznať pred ňou. Mal som to urobiť.
Zara sa znechutene zasmiala, pokrútila hlavou a v duchu som počul jej posmešný tón: ,,Tak predsa je to moja vina."
  ,,Zara," priblížil som sa k nej zmierlivým tónom, ,,nemal som..."
Nestihol som odpovedať, lebo som dostal už druhú facku tohto dňa, zdá sa mi, že ešte bolestivejšiu než bola tá pred tým, no nedal som na sebe nič znať, len som ostal otupene stáť na mieste.
  ,,Si egoistický sebec," zahlásila a potom sa stratila v mojej izbe.
O minútu už bola oblečená vo svojich veciach, vzala si kabelku a zatresla za sebou dverami.